Matthew1801DiMateo

Pražské Jezuliatko (latinsky Jesulus Pragensis, po česky Pražské Jezulátko) je malá drevená soška s povrchom vymodelovaným z farebného vosku, zobrazuje Pána Ježiša Krista v útlom detstve, soška je v chráme Panny Márie Víťaznej na Malej Strane v hlavnom meste Českej republiky Prahe.

Slovo „Jezulátko“ (v slovenskej verzii „Jezuliatko“). Význam: Ježiško, malý Ježiš.

„Pastýři a mudrci z Východu se přišli poklonit Jezulátku.“

Překlady: malý Ježíš

angličtina: baby Jesus, Infant Jesus

francouzština: l’Enfant Jésus m

italština: Giesù Bambino m

latina: Iesulus m

maďarština: Kis Jézus

němčina: Christkind s, Jesuskind s

polština: Dzieciątko Jezus

ruština: младенец Христос, Езулатко s, младенец Иисус m

slovenština: Jezuliatko s

španělština: Niño Jesús ž

synonymum: Ježíšek

___ Soška pochádza zo Španielska, kde bola vyrobená asi okolo polovice 16. storočia, presný údaj nejestvuje.

___ »Legenda« rozpráva, že sa Ježiš „v detskej podobe“ zázračne zjavil istému nemenovanému mníchovi a ten túto sošku následne vymodeloval. Podľa inej legendy vlastnila sošku svätá »Terézia od Ježiša«, zakladateľka rehole bosých Karmelitánok, známe veľkou láskou k Dieťaťu Ježišovi. Sošku vraj darovala svojej priateľke, ktorej dcéra sa chystala na cestu do Prahy. Tieto legendy sa však pravdepodobne nezakladajú na skutočnej udalosti, nemáme už istotu v podobe dôkazu alebo zápisu v kronike a tak podobne.

___ Do kláštora karmelitánov sa soška dostala v roku 1628, kedy ju so slovami „Majte ju v úctivosti a dobre sa vám povodí“ venovala ovdovelá Polyxena z Lobkovic. Polyxena sošku dostala a priviezla do Prahy roku 1603 k svojmu druhému sobášu ako svadobný dar od svojej matky, španielskej šľachtičnej Marie Manrique de Lara y Mendoza, dvornej dámy španielskej kráľovnej.

___ Soška bola spočiatku uctievaná v kaplnke Lobkovického paláca na Pražskom hrade. Soške začala byť čoskoro po darovaní u karmelitánov prisudzovaná zázračná moc, lebo cisár Ferdinand II.krátko na to nariadil, aby bol vyplácaný kláštoru dôchodok a aj prikázané zásobovanie potravinami z kráľovských dôchodkov. Do kostola Panny Márie Víťaznej na Malej Strane, v ktorom je soška Jezuliatka vystavená, začalo prúdiť mnoho prosebníkov, vrátane významných šľachticov cisárovho dvora, napríklad generál don Baltasar Marradas… V roku 1648 prítomnosť sošky v chráme kláštor zachránila od drancovania švédskymi vojakmi, lebo v ňom bol zriadený vojenský lazaret.

___ 1. augusta 1961 sa soška pri lúpežnom prepadnutí z kostola Panny Márie Víťaznej stratila. Hoci bola neskôr objavená, okolnosti zločinu a dočasnej straty sošky zostávajú neobjasnené.

Popis sošky:

___ Jezuliatko bez šiat… …47 centimetrov vysoká plastika (vrátane 2centimetrového dreveného podstavca) je vyrezaná z dreva potiahnutého plátnom, povrch je vymodelovaný z farbeného vosku. Voskový povrch je krehký kvôli ochrane pred poškodením je preto soška vsadená do strieborného puzdra siahajúceho pod oblečením až do pása. Soška predstavuje Ježiša ako dieťa vo veku niekoľkých rokov, oblečeného do dlhej splývavej košieľky, spod ktorej dolného okraja vykukujú obe bosé nôžky. Ľúbezný tvár je veľmi jemne modelovaný a orámovaný stredne dlhými vlnitými vlasmi. Pravicu má Ježiško zdvihnutú k požehnaniu, v ľavici drží zemský glóbus zavŕšený krížom na znamenie toho, že celý náš svet spočíva v jeho rukách; na hlave má vždy kráľovskú korunu a na prsiach zavesený pektorálny krížik. Tieto kráľovské insígnie vyjadrujú vieru v Ježišovo božstvo (spoločné všetkým kresťanom).

+

___ Tu sa ako autor článku musím zastaviť. Prečo tento článok o „Pražskom Jezuliatku“?

___ Publicista a dopisovateľ redakcie Sme – pán Michal Havran a jeho „urážka“ viery kresťanov katolíkov:

___ Článok o zastavení stíhania z utorka 22.09.2020, ktoré uverejnila redakcia SME: „Publicista v článku ironizoval napríklad to, ako prišiel Kuffa so soškou do parlamentu v máji 2018 podporiť návrh extrémistickej ĽS NS o potratoch.“

___ Michal Havran v inkriminovanom článku („Pošlite Kuffu do cirkusu“ 27.06.2018): „…a potom, keď prišiel v sukni s bábikou z Dráčika preoblečenou za nejaký pohanský totem a v parlamente to držal fašistom ako miništrant.“

___ Michal Havran v inkriminovanom článku („Pošlite Kuffu do cirkusu“ 27.06.2018): „…má zjavné modloslužobné praktiky, ako to ukázala príhoda s bábikou v parlamente, pretože takéto zobrazenie duchovných entít sa podobá na vieru zaostalých pohanských kmeňov z čias sťahovania národov, a nie na kresťanstvo, ktoré formovalo túto civilizáciu.“

+

___ Ja som už relatívne dlho na tomto svete, hoci je to jemne smiešne tvrdenie – niekto sa dožije 106 rokov a ešte sa mu to máli (to len filmoví upíri z Hollywoodu sa dožívajú hoci aj 600-800 rokov!), iný človek sa dožije plnosťou naplnených 27 rokov a predčasne zahynie…

___ Máme určité informácie k dispozícii – sú tu hlavné vieroučné prvky alebo akési »základy«, jestvujú v istom slova zmysle čosi ako „axiómy“, o ktorých sa akože nediskutuje alebo nepochybuje, niečo je dané cirkevnou vrchnosťou, niečo sa nachádza v Písme svätom alias v Biblii – v tomto článku nie je prvoradé obsiahlo citovať alebo niečo exaktne dokazovať – rozsahom by to zahltilo – ale – v rámci úvah čosi málo zacitujem…

___ Článok som nazval „chúlostivé problémy s vierou…“ – lebo koľko je ľudí, toľko je originálnych jedincov, takže niekto je vychovávaný od malička k viere, má tú šancu vidieť svojich rodičov alebo príbuzných ako žijú svoju vieru vo svojich životoch, niekto iný sa prepracuje k viere a praktizovaniu svojho presvedčenia v dospelosti, niekoho inšpiruje konkrétny zážitok s niekým, hoci to iba videl, niekto takmer zahynie, kým sa dostane k milosti, niekto sa inšpiruje dlhodobo sledovaným manželským párom alebo rodinou v susedstve, niekto uverí a začne praktizovať svoju vieru vo väzení či =až= v nemocnici po úraze… Tých cestičiek môže byť neúrekom a bohato veľa.

___ V predchádzajúcom blog*článku som uviedol aj nasledovné tvrdenie: „Vy ste prirovnali »Pražské Jezulátko« k akýmsi pohansko-šamanským bábkam z hororových filmov, pričom ide o určitú miniatúrnu ukážku z kultúrno-civilizačných prvkov, ktoré mali kladnú úlohu už v prvšej histórii ľudstva! Aj v súčasnej modernej ére používame na výchovu detí či mládeže vizualizačné prvky, aby sme tak podporili výchovu či vzťah k niečomu, takže pokojne si vo vyhľadávači zadajte slovné spojenie „Pražské Jezulátko“ a je tam podrobne vysvetlené, prečo to tak v histórii vzniklo – lenže VY ste zneužili menšiu informovanosť verejnosti alebo nevedomosť mnohých čitateľov a kopli ste si do kresťanstva hoci katolíckej časti… Prečo nekopete do výchovno-vzdelávacích praktík súčasných pedagógov, ktorí tiež využívajú výtvarnú výchovu alebo vizualizáciu v rôznej podobe, aby podporili prirodzenú predstavivosť mladých ľudí, vrátane detí?“

___ V rámci úcty k svätým a nie iba k Pánovi Ježišovi Kristovi, ale aj k Panne Márii a mnohým iným – sa za ostatných 2000 rokov vytvorilo doslova umenie tak obrazov aj sôch – ale – nie v zmysle, že by sa veriaci klaňali hmote obrazov či sôch, ale je to výtvarno-vizualizovaná pomôcka pre naše vnímanie aj predstavivosť a jasné, že každý si musí včas uvedomiť, že si iba vytvára vo svojej mysli či vo svojej predstavivosti pripomienku tých osôb, ktorých si ctí alebo chce prejaviť určitú formu poklony vo svojom vnútri…

+

KKC 209: Izraelský ľud nevyslovuje Božie meno z úcty k jeho svätosti. Pri čítaní Svätého písma sa zjavené meno nahrádza Božím titulom „Pán“ (Adonaj, po grécky Kyrios). Pod týmto titulom sa bude vyznávať Ježišovo božstvo (446) zvolaním: „Ježiš je Pán.“ – – – V Izraeli mali iba tú časť biblie, ktorú my nazývame „Stará zmluva“ (alebo aj „Starý zákon“). Po nanebovstúpení Pána Ježiša Krista nemá zmysel báť sa akéhosi nedostupného Boha, ktorého sa boja nazvať…

+

KKC 2148: Rúhanie je priamo proti druhému prikázaniu. Spočíva v tom, že sa proti Bohu vyslovujú – vnútorne alebo navonok – slová nenávisti, výčitky a provokácie, že sa o Bohu hovorí zle, že chýba k nemu úcta v reči a že sa zneužíva jeho meno. Svätý Jakub apoštol karhá tých, čo sa rúhajú „vznešenému menu Ježiš, ktoré sa vzývalo“ nad nimi (Jak 2, 7). Zákaz rúhania sa vzťahuje aj na slová proti Kristovej Cirkvi, proti svätým alebo proti posvätným veciam. Rúhaním je aj odvolávanie sa na Božie meno, aby sa zakryli zločinné praktiky, zotročovali národy, mučili alebo zabíjali ľudia. Zneužitie Božieho mena na spáchanie zločinu vyvoláva odmietnutie náboženstva. Rúhanie je v rozpore s povinnou úctou voči Bohu (1756) a jeho svätému menu. Svojou povahou je ťažkým hriechom. – – – Kto sa v histórii klamlivo odvolával na Bibliu, že to on preto šiel a zotročoval Indiánov alebo domorodcov kdesi v Ázii a podobne, jednoznačne podvádzal poslucháčov, lebo v biblii nemal na to krytie – na rozdiel od Koránu, ktorý prikazuje nechutnosti svojim prívržencom, aby likvidovali =neveriacich=, hoci ide iba o INAK veriacich.

+

KKC 2132: Kresťanské uctievanie obrazov nie je v rozpore s prvým prikázaním, ktoré zakazuje modly. Veď „úcta k obrazu prechádza na vzor“ a „kto uctieva obraz, uctieva osobu, ktorá je na ňom namaľovaná.“ Úcta, ktorá sa vzdáva posvätným obrazom, je „nábožná úcta“, a nie adorácia, ktorá patrí jedine Bohu. „Náboženský kult sa nepreukazuje obrazom, nakoľko sa berú do úvahy v sebe samých ako nejaké veci, ale nakoľko sú obrazmi, ktoré vedú k vtelenému Bohu. No úkon [úcty], ktorý smeruje k obrazu ako obrazu, sa nezastavuje pri ňom, ale smeruje k tomu, koho je obrazom.“ – – – TO PLATÍ aj o soške „Pražského Jezulátka“ – tá soška je sťaby pomôcku pre naše pozemské telo aj myseľ, nejde o poklonu k matérii sošky ako kusu hmoty.

+

KKC 464: Jedinečná a celkom neobyčajná udalosť vtelenia Božieho Syna neznamená, že Pán Ježiš Kristus je sčasti Boh a sčasti človek, ani že je výsledkom nejasného zmiešania božského s ľudským. Stal sa skutočne človekom a pritom zostal skutočne Bohom. Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek. Túto pravdu viery (88) musela Cirkev v prvých storočiach brániť a objasňovať proti bludom, ktoré ju falšovali.

+

KKC 515: Evanjeliá (126) napísali ľudia, ktorí boli medzi prvými, čo uverili, a chceli sa o túto vieru podeliť s inými. Keďže vierou poznali, kto je Pán Ježiš Kristus, mohli vidieť a ukázať aj iným stopy jeho tajomstva v celom jeho pozemskom živote. Od plienok jeho narodenia až po ocot jeho umučenia a šatku jeho vzkriesenia je všetko v Ježišovom živote znakom jeho tajomstva. Prostredníctvom jeho skutkov, jeho zázrakov a slov bolo zjavené, že „v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva“ (Kol 2, 9). Jeho ľudská prirodzenosť sa tak javí ako „sviatosť“, (609, 774) čiže ako znak a nástroj jeho božstva a spásy, ktorú so sebou prináša: čo bolo v jeho pozemskom živote viditeľné, privádzalo k neviditeľnému tajomstvu jeho Božieho synovstva a jeho vykupiteľského poslania.(477)

+

KKC 653: Ježišovo zmŕtvychvstanie potvrdzuje pravdu o jeho božstve. (445) On sám povedal: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja som“ (Jn 8, 28). Zmŕtvychvstanie Ukrižovaného dokazuje, že on je skutočne „Ja som“, Boží Syn a sám Boh. Svätý Pavol mohol pred Židmi vyhlásiť: „A my vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, Boh splnil ich deťom, keď nám vzkriesil Ježiša, ako je aj v druhom žalme napísané: ,Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil‘“ (Sk 13, 32-33). Kristovo zmŕtvychvstanie je úzko späté s tajomstvom vtelenia Božieho Syna. (422, 461) Je jeho zavŕšením podľa večného Božieho plánu.

+

___ „Nie každý, kto mi hovorí: »Pane, Pane,« vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 7, 21) – – – ak si nepochopil, o čom je táto miničasť biblie, prečo sa necháš oslovovať „teológ“?!

___ „Čo ma oslovujete: »Pane, Pane,« keď nerobíte, čo hovorím?“ (Lk 6, 46) – – – Veru veru, povedzte niekto Igorkovi, že nestačí iba formálne tvrdiť, že „Verím a nehanbím sa za to!“ a následne konať/činiť horšie od pohana!

+

___ Pražské Jezuliatko obliekajú sestry karmelitánky Dieťaťa Ježiša do kráľovských šiat, ktorých liturgické farba (fialová, biela, zelená, červená) sa strieda podľa obdobia cirkevného roka a ďalšie podľa cirkevných slávností a sviatkov. Biela albumu a kráľovský odev pripomínajú na jednej strane bezbrannosť »Božieho dieťaťa«, na druhej strane potom Ježišov kráľovský titul a božskú všemohúcnosť.

___ Soška a jej oltár bývali v minulosti zdobené početnými drobnými šperkami, ktoré pochádzali z darov veriacich. Najcennejším klenotom bola dnes stratená kópia Rádu Zlatého rúna. Nemenej významné sú skrinka z pozláteného striebra a baroková korunka. Prvá korunka z roku 1655, ktorú daroval Bernard Ignác Ján z Martinic, sa pravdepodobne stratila. Korunka, ktorá v súčasnosti zdobí Jezuliatko, bola vyrobená v rokoch 1810 až 1820. Okrem tejto korunky má Jezuliatko ešte jednu z roku 1767. Obe pochádzajú z dielní pražských zlatníkov. Korunka sa nenasadzuje priamo na sošku, je pripevnená samostatne tesne nad Jezuliatkom. 26. septembra 2009, pri návšteve v chráme Panny Márie Víťaznej, daroval pápež Benedikt XVI. Jezuliatku novú, tretiu zlatú korunku.

___ Aj v dnešnej dobe k soške denne prichádzajú stovky návštevníkov z desiatok krajín sveta. Mnohým ľuďom, ktorí sa pred ňou modlili k Bohu, priniesla „údajne“ neobvyklá soška Jezuliatka zázračné vypočutie. Ľudia tu prosia o pomoc, uzdravenie, mier, niektorí s dôverou očakávajú narodenie dieťaťa, ba mnohí sa vracajú, aby poďakovali. Pražské Jezuliatko nie je jediným takýmto vyobrazením malého Ježiška, ďalšie Jezuliatka sú k videniu aj inde vo svete, známe je napríklad salzburské Jezuliatko.

+

___ Nie každý je veriaci takzvane „na jedno kopyto“ či podľa akéhosi „jednotného vzoru“, všetky tie veci okolo viery, náboženského života, života v cirkevnom spoločenstve, vzťahy v rodinách alebo v obci – možností prejavovať sa a praktizovať či už vieru, či svoju úctu k Bohu a v skutkoch živej viery k svojim blížnym – toho je toľko podôb, spôsobov, foriem – že by bolo čudné – jedným zakazovať to, iným tamto – podobne aj úcta k svätým, ktorí sú zobrazení v podobe sôch či obrázkov – ak to napomôže prehlbovať ich vieru, nech im to nikto nezakazuje – ALE ANI – nech nikto neprikazuje nanucovaním…

___ Pán Ježiš Kristus je pre kresťanov živý a na duchovnej rovine sa s ním môžu stretnúť napríklad práve v podobe polmetrovej sošky Jezuliatka. Ale nie každý je takzvane klasickým veriacim. Dnes =našťastie= už mnohí ľudia predsudky neriešia. Je veľká kopa tých, ktorí o Jezuliatku nič nevedia, prídu sa len tak pozrieť do kostola, a čo pocítia, je jednoducho na nich.

___ A prečo by si sa im mal vysmievať?

___ Prikazuje alebo núti ťa tam ísť a robiť to, čo oni? Násilná rovnosť je odjakživa cesta do pekla – pozor – Pán Boh Duch Svätý sa dokáže prihovoriť komukoľvek a rešpektuje jeho slobodnú vôľu… Je len na tebe, ako sa ty rozhodneš