Matthew1801DiMateo

Je mi jasné, že aktuálne viac zaujíma plebs, načo sa prijal pakt o neútočení KDH s PS a Spolu, než či sú džinovia v nejakých písačkách. Ba v postmodernom svete sa zmieňovať o anjeloch kontra padlých anjeloch? Nechajte nás na pokoji!

Už som kdesi čítal (a bolo to poriadne dávno!), že Satan je schopný predniesť klam/klamstvo natoľko podobné pravde, že ním oklame všetkých, ktorí sa dajú/nechajú oklamať, lebo sa chcú vyhnúť prípadnému sebazapreniu alebo obetiam, ktoré pravda či sám život vyžaduje. Nemôže vo svojej moci udržať jediného človeka, ktorý si úprimne praje poznať pravdu, nech to stojí čokoľvek. Pán Ježiš Kristus je PRAVDA a „pravdivé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka“. (Ján 1, 9) Poslal Ducha pravdy, aby uviedol ľudí do celej pravdy. Boží Syn zo svojej autority vyhlásil: „Hľadajte a nájdete.“ „Ak niekto chce činiť jeho vôľu, ten bude vedieť o tom učení, či je z Boha.“ (Mat 7, 7; Ján 7, 17)

Biblia opisuje, že jedného dňa prišli „synovia Boží“, aby sa postavili pred Hospodinom a prišiel s nimi aj Satan. (Jób 1,6)(Satan je padlý anjel, ktorý pôvodne bol Luciferom čiže svetlonosom). Neprišiel preto, aby sa poklonil pred večným Panovníkom, ale aby presadzoval svoje zlomyseľné zámery proti spravodlivým ľuďom. S podobným úmyslom navštevuje zhromaždenia, kde chcú prítomní uctievať Boha. Aj keď ho ľudia nevidia, pôsobí zo všetkých síl, aby ovládol ich myslenie. Ako skúsený veliteľ pracuje podľa vopred premysleného plánu.

Satan tiež vidí, že Božích služobníkov trápi duchovná temnota, ktorá dolieha na ľud. Počuje, ako sa úpenlivo modlia o Božiu milosť a silu, ktorá by prekonala panujúcu ľahostajnosť, bezstarostnosť, nevšímavosť. Potom útočí s dvojnásobnou horlivosťou. Pokúša ľudí, aby uspokojovali svoje chúťky a venovali sa predovšetkým sebe alebo iba svojim pôžitkom ((všetko má svoj čas – je čas plakať a je čas smiať sa, je čas robiť a je aj čas oddychovať – veru, aj pôžitok má svoj čas, ak je súčasťou „Daj Bohu čo je Božie, daj kráľovi čo je jeho, daj telu čo je jeho, daj mysli čo je pre myseľ a daj svojmu duchu čo mu prináleží)).

Satan vymýšľa všetko možné aj nemožné, aby zaujal ľudské myslenie. Vždy tu boli ľudia, ktorí sa síce vydávali za zbožných, v skutočnosti však miesto toho, aby túžili po poznaní, po pravde, hľadajú povahové chyby alebo nedostatky vo viere iných, s ktorými nesúhlasia. To je ich pseudo-náboženstvo. Sú to =praví= satanovi pomocníci. Takýchto „žalobníkov bratov“ nie je málo. Sú horliví vždy vtedy, keď pôsobí Boh a Boží služobníci verne slúžia svojmu Pánovi.

V nesprávnom svetle predstavujú slová a činy ľudí, ktorí milujú pravdu a žijú podľa nej.      Najúprimnejších, najhorlivejších a najobetavejších Kristových nasledovníkov predstavujú ako oklamaných alebo podvodníkov. Skresľujú pohnútky každého dobrého a ušľachtilého činu, šíria výmysly a vyvolávajú podozrenie u neskúsených ľudí. Rozmanitými spôsobmi sa pokúšajú, aby to, čo je čisté a spravodlivé, ľudia považovali za falošné a zlé.

Nikto sa nemusí nechať nimi oklamať. Dá sa ľahko poznať, čie sú to „deti“, akým príkladom sa riadia a čie dielo konajú. „Po ich ovocí ich poznáte.“ (Mat 7,16)

Jedným z najúspešnejších satanových klamstiev je tvrdenie, že je vlastne jedno, čomu človek verí. Satan vie, že pravda, prijatá s láskou, posväcuje človeka, ktorý ju prijíma. Preto sa tak vytrvalo snaží podsúvať falošné učenia, bájky a „iné evanjeliá“. Boží služobníci museli od začiatku bojovať proti falošným učiteľom, nielen ako proti zlým ľuďom, ale aj ako proti šíriteľom falošného učenia, ktoré vedie ľudí do záhuby. Eliáš, Jeremiáš, apoštol Pavol – sa pevne a nebojácne stavali proti tým, ktorí odvracali ľudí od Božieho slova. Zástancovia pravdy nemôžu prijať slobodomyseľnosť, ktorá pokladá pravú vieru za niečo nepodstatné.

Hmlisté a neobyčajné výklady Písma, mnoho navzájom si odporujúcich chápaní viery, ktoré môžeme sledovať v takzvanom kresťanskom svete, sú dielom nášho veľkého nepriateľa, ktorý sa pokúša zmiasť ľudí, aby nepoznali, čo je Pravda.

+

Satanovým majstrovským dielom je podnecovať ľudí, aby sa stále zaoberali skúmaním a dohadovaním o veciach, ktoré nám Boh nezjavil a ktorým – podľa jeho vôle – nemáme porozumieť. Podobne stratil aj Lucifer svoje miesto v nebi. Začal prejavovať nespokojnosť, pretože mu Boh neoznámil všetky tajomstvá svojich zámerov ((„Toľká drzosť!“ si asi povedal tento tĺk)). No prehliadal to, čo má splniť vo vysokom postavení, ktoré mu Boh zveril. Rovnakú nespokojnosť preniesol na anjelov, ktorí mu boli podriadení. Tým nepriamo spôsobil ich pád. Teraz sa pokúša preniesť tú istú nespokojnosť do myslenia ľudí a zviesť ich k tomu, aby nerešpektovali jednoznačné Božie odporúčania.

Ľudia, ktorí nie sú ochotní prijať jasné pravdy Biblie, stále hľadajú príjemné výmysly, ktorými by upokojili svoje svedomie. Čím je predkladané učenie menej duchovné, čím menej vyžaduje sebazaprenie a pokoru, tým je obľúbenejšie.

Ľudia, ktorí vedome odmietajú pravdu, prijmú akýkoľvek podvod.

Iným nebezpečným bludom je učenie, ktoré popiera božstvo Pána Ježiša Krista a tvrdí, že Pán Ježiš Kristus pred svojím príchodom na tento svet neexistoval.

„Ale telesný človek nechápe veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať.“ (1 Kor 2, 14)

Ďalším rafinovaným a zákerným bludom je šíriace sa presvedčenie, že Satan neexistuje ako bytosť, že Biblia týmto termínom označuje iba zlé myšlienky a priania ľudí.

Falošných učení a nezmyselných predstáv, ktoré sa vyskytujú aj v kresťanských cirkvách, je množstvo. Nemôžeme si ani len domyslieť, aké škodlivé dôsledky prináša popieranie jedného základného bodu biblického učenia. Ľudia, ktorí sa to odvážia, málokedy zostanú len pri odmietnutí jedinej pravdy. Väčšinou sa nezastavia a pošliapavajú jednu zásadu pravdy za druhou, kým sa nestanú skutočne neveriacimi.

Nasledovníci Ježiša Krista vedia málo o úkladoch, ktoré im pripravuje Satan a jeho pomocníci. No Pán, ktorý tróni na nebesiach, premôže všetky úklady a uskutoční svoje zámery. Pán dopúšťa, aby sa jeho ľud dostal do ohňa skúšok pokušenia nie preto, že by mu ich zápasy a utrpenie robili potešenie, ale preto, že je to nevyhnutné pre ich konečné víťazstvo. Nemôže ich uchrániť pred pokušením, to by nezodpovedalo jeho charakteru, pretože skúšky majú za cieľ pripraviť ich, aby dokázali odolať všetkým nástrahám zla.

Ani bezbožní ľudia, ani Satan, nemôžu prekaziť Božie dielo a nemôžu ani pripraviť veriacich o Božiu prítomnosť, ak pokorne a kajúcne vyznávajú svoje hriechy a opustia ich, ak sa vierou budú dovolávať Božích zasľúbení. Každému pokušeniu, každému nepriateľskému vplyvu – či už otvorenému alebo skrytému – možno úspešne čeliť „nie silou ani mocou, ale mojím Duchom, hovorí Hospodin zástupov“. (Zach 4, 6)

„Lebo oči Pánove hľadia na spravodlivých a jeho uši pozorujú na ich prosbu… A ktože vám urobí zlé, keď budete horlivými nasledovníkmi dobrého?“ (1 Pet 3,12.13) Keď sa Balám, zlákaný prísľubom bohatej odmeny, snažil použiť kúzla proti Izraelu a pokúsil sa obeťou prinesenou Pánovi privolať prekliatie na Boží národ, Boží Duch mu znemožnil zosielať zlo, ktoré chcel Balám vyrieknuť a prinútil ho zvolať: „Čože by som zlorečil tomu, komu nezlorečí silný Boh?! A čo by som vylieval hnev na toho, na koho sa nehnevá Hospodin!?“ „Nech zomrie moja duša smrťou spravodlivých a môj koniec nech je ako jeho!“ Keď prinášal novú obeť, bezbožný prorok povedal: „Hľa, prijal som rozkaz dobrorečiť, a keď on dobrorečil, ja toho neodvrátim. Nebude hľadieť na neprávosť v Jákobovi ani neuvidí trápenia v Izraelovi, Hospodin, jeho Boh, je s ním a radostné pokrikovanie kráľa v ňom.“ „Lebo nie je kúzla proti Jákobovi ani čarov proti Izraelovi. V svojom čase bude sa hovoriť o Jákobovi a o Izraelovi: Čo všetko učinil silný Boh!“ Napriek tomu nechal tretíkrát postaviť oltár a znovu sa pokúšal predniesť kliatbu. Ale Boží Duch prehovoril ústami proroka, ktorý chcel povedať niečo iné, požehnanie Božiemu vyvolenému ľudu a pokarhal naivnosť a zlobu ich nepriateľov: „Ten, kto ti bude žehnať, bude požehnaný; a kto by ti zlorečil, bude zlorečený!“ (4 Moj 23,8.10.20.21.23; 24,9)

+

Pripomeňme si otázku o pôvode Koránu (porv, než sa dotkneme pojmu Džin).

Aký duch je za Koránom? Kto Mohameda inšpiroval? Bol to pravý Boh alebo skôr odveký nepriateľ Boží, ktorý nenávidí ľudstvo a snaží sa nás oklamať a priviesť tam, kde je on sám – do pekla?!

     Korán bol napísaný približne 10 rokov po Mohamedovej smrti. Údajne podľa jeho výpovedí. Korán je rozdelený na kapitoly a na verše. Celý jeho text pokladajú mohamedáni za Alahom nadiktovaný Mohamedovi. 72. kapitola Koránu má iba 28 veršov a volá sa „Džinovia“. Arabi verili v džinov, akýchsi púštnych duchov. Korán tu tvrdí, že niektorí džinovia sú zlí, iní naopak „uverili“ a uctievajú Alaha.

Z kresťanského pohľadu je ale jasné, že títo tzv. dobrí džinovia, ktorí v tejto kapitole hovoria, nemôžu byť skutočne Božími anjelmi. My kresťania máme poznanie, že netelesné duchovné bytosti (anjeli) sú alebo dobrí alebo zlí/padlí.

Všetci anjeli už prešli skúškou! (To my sme obmedzení od časo-priestoru!)

Niektorí anjeli obstáli a tým získali blažené nazeranie na Boha a majú poznanie všetkého, čo im chce Boh odhaliť. Anjeli, ktorí v skúške neobstáli, sa stali démonmi, tí sú večne zavrhnutí od Božej tváre. ((Z dnešného pohľadu mi môže byť ukradnuté, či im hovoríme – čerti, satani, diabli, démoni, pekelníci, temnotári, kisXXXdi a podobne))…

Satan a jeho démoni nemajú PLNÉ nazeranie na Boha a chýba im nadprirodzené poznanie. Vedia o Bohu iba na základe prirodzeného intelektu ((POZOR! Tento dar je VYSOKÝ intelekt až genialita – o to je nebezpečnejší!!!)), ktorý im Boh dal ešte pri stvorení. Poznanie nadprirodzených právd v zásade nemajú a informácie o nich získavajú iba nepriamo. Tento proces nepriameho poznania, ktorý môže byť aj narušený mnohými dezinformáciami, je výstižne zachytený práve v 72. kapitole Koránu.

Kresťanovi je jasné, že džinovia, ktorí tu hovoria, sú »zlí duchovia«.

Zaujímavý je práve ten spôsob „pokútneho“ informovania sa týchto duchov – dáva nám možnosť získať predstavu o tom, ako sa útržkovité informácie z Božieho zjavenia dostali do Mohamedových vízií. Uveďme si celý text 72. kapitoly (kurzívou) s priebežným komentárom.

1.Povedz: „Bolo mi vnuknuté, že skupina z radov džinov počúvala a povedala: „Počuli sme Korán podivuhodný“, 2. „Správne usmerňuje k ceste správnej a rozumnej, a tak sme v neho uverili a k Pánovi nášmu nebudeme pridružovať nikoho“, 3. „Veľkosť Pána nášho je vysoko nad čímkoľvek, neučinil si spoločníčku a ani dieťa“. – Diabli tu tvrdia, že uverili v jedného Boha (to je pravda, hovorí to aj Jak 2,19: „Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj diabli veria a trasú sa.“) Nenechajú sa však zahanbiť a hneď sa rúhajú Pánu Ježišovi Kristovi – Božiemu Synovi a vysmievajú sa z kresťanskej dogmy o Najsvätejšej Trojici – pričom by v imaginácii bolo možné si na chvíľu zjednodušene predstaviť myšlienkový model – Boh Otec je Ten, ktorý sa vtelil do tela a pôsobil medzi nami ako Pán Ježiš Kristus, lenže to my sme obmedzení a nedokážeme si predstaviť – ako by sa mohol sám BOH vtesnať do tak krehkého nedokonalého tela, ktoré občas prdí, občas spí, občas si musí vytrpieť najrôznejšie prekážky či utrpenia a tak podobne! Atď Atď Atď)).

4. „Ten nerozumný z nás hovoril o Bohu niečo presahujúce pravdu“, 5. „Mysleli sme si, že ľudia a džinovia nepovedia o Bohu klamstvá“. – Diabli tu odhaľujú, že sa o Bohu dozvedeli to, čo nevedeli (tajomstvo Najsvätejšej Trojice), hneď to však označujú za Klamstvo, lebo vedia, že ten z ľudí, kto uverí v Pána Ježiša Krista – Božieho Syna, bude zachránený od pekla, kam ho oni chcú dostať. Nie je celkom jasné, či peklá vytvoril sám Boh alebo ukradli vedomosti od neho padlí anjeli, to však je zanedbateľné!
5. „Existovali muži z radov ľudí, ktorí sa dávali pod ochranu mužov z radov džinov, avšak tí iba ich pochabosť rozmnožili“, 7. „Oni si mysleli podobne, ako ste si mysleli, že Boh nevzkriesi nikoho“. – Diabol sa nazdával, že smrť Pána Ježiša Krista je jeho víťazstvom, myslel si, že Pán Boh ho nevzkriesi. Zistil však, že sa kiskoidne prepočítal, preto teraz sliedi a zisťuje, čo bude ďalej. (My z nadhľadu biblie už vieme, že vojnu vyhralo „nebo“, ale sme ponorení do časo-priestorových hmotných svetov)
6. „Hľadali sme v nebi, avšak našli sme ho naplnené strážcami veľmi silnými a meteoritmi“, 9. „Sedávali sme v ňom na určitých miestach, aby sme počúvali. Kto by ale teraz počúval, zistí, že naňho čaká plameň šľahajúci“. – Diabol sa vždy snažil zistiť niečo o Božích plánoch, lebo si vo svojej zaslepenej pýche myslí, že môže nad Bohom zvíťaziť. Avšak potom, čo Pán Ježiš Kristus vykonal „očistenie od hriechov“, nastal v duchovnej oblasti radikálny prevrat: anjeli strážiaci prístup do neba s ohnivými mečmi (por. Gn 3,24) sliediacim diablom jasne ukazujú, že pekelný oheň je ich večným podielom.
7. „My nevieme, či zlo bolo mienené pre tých, ktorí sú na Zemi, alebo ich Pán chcel pre nich niečo správne a rozumné.“ – Diabol nevie, koľko ľudí bude môcť strhnúť do pekiel, ale robí čo môže, aby ich bolo čo najviac. Preto nepracuje iba jednotlivo, ale vynalieza celé lživé ideológie a smrtiace systémy, ktoré potom vnuká svojim ľuďom, aby s ich pomocou priviedol do zatratenia celé národy. Najúčinnejšími z týchto diabolských systémov sú falošné náboženstvá, ponúkajúce cestu samospasenia, vydávajúce sa za „správne vedenie“, (ale núkal aj idey komunizmu, svätográlovstva, socializmu, nacizmu a podobne).
8. „Medzi nami sú ozaj bezúhonní a sú medzi nami aj iní než takí, my na sekty sme rozdelení. 12. Myslíme, že nikdy sa nám nezdarí uniknúť zásahu Božiemu na Zemi, ba ani pomocou úteku.“ – Diabol je naozaj sám v sebe rozdelený. Pán Ježiš Kristus hovorí: „Ak povstane Satan sám proti sebe a je rozdelený, nebude môcť obstáť, ale je s ním koniec.“ (Mk 3,23) Diabolskí duchovia sa delia napr. na tých, ktorí vystrájajú všelijaké divadelné kúsky – krik, brechanie, zavíjanie a podobne. Od týchto sa veľmi odlišujú diabli, ktorí na seba berú podobu anjela svetla a rôzni náboženskí démoni: náboženskí duchovia saducejskí a farizejskí, ktorí sa práve v islame mimoriadne aktívne realizujú. Duch saduceizmu sa tu prejavuje popieraním Ježišovho božstva, zastieraním spásy v Kristovi a systematickým zosmiešňovaním pravého Božieho slova. Duch farizejstva sa tu prejavuje horlivými modlitbami, konanými aj na verejnosti, presnými obradmi, ktoré mohamedánovi „zaručujú“ tzv. očistenie. (Pojmy nárokovateľnosť a zásluhovosť – ale – ak miluješ Boha Lásku v láske, tak ťa nezaujímajú kšefty s Bohom).
9. „Keď sme počuli správne usmernenie, my sme uverili v neho. Kto uverí v Pána svojho, ten nech sa nebojí ubratia a ani vyčerpania“. 14. „Medzi nami sú mohamedáni a sú medzi nami takí, ktorí sa spravodlivosti nedržia. Kto sa Alahovi oddal, ten vyhľadal to, čo je správne a rozumné“. 15. Tí, ktorí sa spravodlivosti nedržali, tí budú pre peklo drevom.“ – Tu sa diabol ukazuje ako majster klamstva a pretvárky. Aby dosiahol svoj cieľ, vie sa dokonca akoby „obrátiť“ a propagovať vieru a akoby úctu k jednému Bohu a nazýva to správnym vedením. Tým všetkým pritom sleduje jediný ciel: oddeliť ľudí od Pána Ježiša Krista a Jeho predrahej krvi, preliatej za ich hriechy a uvrhnúť ich tak do pekiel. – Toto je islam.
10. Keby sa boli vzpriamili na ceste správnej, boli by sme im dali napiť sa vody hojnej. 17. Aby sme ich ňou skúške vystavili. Kto sa odvráti od spomínania si na Pána svojho, toho uvedie do trápenia ťažkého. 18. „Mešity sú určené pre uctievanie Alaha, preto nevzývajte popri Alahovi nikoho iného“. – V tejto vete diabol znova opakuje svoje rafinované klamstvo, ktoré je ústrednou myšlienkou Koránu: Pretláča vieru v jedného Alaha, aby pomocou tejto polopravdy presvedčil ľudí, že „Alah nemá Syna“. Za tým účelom je dokonca schopný poskytnúť tým, čo mu uveria, úžasné duchovné zážitky, pocity šťastia a pokoja („boli by sme im dali napiť sa vody hojnej“)
11. „Keď vstal ten Alahovi poddaný, vzývajúc Ho, takmer sa naňho v skupinách nalepili“. – Diabolský klam, šírený Mohamedom, bol v tom, že sa dokonca bojovalo proti polyteizmu a modlárstvu a pretláčala sa viera v jedného „Boha“. Cieľom tejto „úžasnej duchovnej misie“ bolo ale jedno: zabrániť národom na prednom Východe, aj mnohým ďalším, v prijatí Pána Ježiša Krista.
12. Povedz: „Ja vzývam len Pána svojho a nepridružím k Nemu nikoho“. 21. Povedz: „Nemám moc privodiť vám škodu a ani vás prinútiť k niečomu rozumnému“. 22. Povedz: „Mne neposkytne ochranu pred Alahom nik a nenájdem mimo Neho útočište“. 23. „Jedine ak oznámením toho, čo od Alaha pochádza a Jeho posolstva“. Kto neuposlúchne Alaha a jeho posla, tomu sa dostane oheň pekelný, v ktorom zostane na veky vekov. – Znova tu hovoria tí, ktorí nedovolene načúvajú Božím výrokom, aby ich zneužili proti skutočnému Bohu, čo potvrdzuje verš 20. ktorý opäť popiera ideu Trojice, hoci je to jeden jediný Boh.
13. Až keď uvidia to, čo im bolo sľúbené, vtedy budú vedieť, kto má slabšieho pomocníka a ochrancu a menší počet. 25. Povedz: „Neviem, či je blízko to, čo je vám sľúbené, alebo tomu Pán môj učiní čas vzdialený“. – Diabol vie, že mu zostáva málo času, ale nevie, koľko. Tým, ktorí mu uverili, ukáže po smrti svoju „odmenu“ a až prijmú účasť na jeho zúfalstve, bude sa im vysmievať.
14. On pozná to, čo nie je známe a neukáže nikomu to, čo On určil, že nemá byť známe. 27. Jedine tomu, s kým je spokojný ako s poslom. Tomu vloží do cesty pred neho i za zaňho pozorovateľov. 28. Aby vedel, že oznámili posolstvá Pána svojho – Zlí duchovia zrejme nemôžu tak celkom ľahko poznať Božie pravdy ani zo slov žijúcich ľudí, pretože Božích služobníkov obklopujú anjeli, ktorí zlým duchom umne bránia preniknúť. A u zlých ľudí si zasa nemôžu byť istí, či o Bohu hovoria vskutku pravdu.

a že On obsiahol všetko, čo u nich je a že všetko spočítal v presnom počte. – Aby bolo diablovo klamstvo spoľahlivo účinné, pridáva aj nakoniec pravdivý výrok o Bohu. V skutočnosti ale, samozrejme, ide o klamstvo, lebo z celého kontextu vyplýva, že sa tu nehovorí o pravom Bohu. Hovorí tu totiž Otec Klamstva.

Zopakujme si to trochu inak – ak jediný BOH zjavil postupne svoje ZJAVENIE v biblii a my už vieme, že mnohé prorocké knihy sa naplnili, vieme, že Pán Ježiš Kristus žil aj zomrel a aj z mŕtvych vstal a v nebesia vystúpil – tak PREČO BY MAL po nejakých 5 storočiach (tie roky či dátumy kvôli rôznym posunom v kalendároch nemusia sedieť na chlp – ale nie je to menej ako 4 a nie je to viac ako 6 storočí – približne je to okolo 5 a čosi) zjaviť pseudo-prorokovi Mahometovi akýsi Korán?! Môže byť Bohom niekto, kto zrealizuje svoje zjavenie, naozaj sa uskutočnilo to, čo sa malo stať – a ZRAZU by sa poprel, takže by bol mega-dôkaz, že nejde o Boha!!!

Tým, že Korán necháva zaznieť rôzne slová „džinov“, svedčí sám proti sebe, že jeho autorom nie je Boh, ale duch opačný, nad ktorým Pán Ježiš Kristus UŽ zvíťazil. Diablovi nevadí náuka o jednom Bohu, ale prekáža mu skutočná Božia moc a Božia múdrosť, ktorou je Pán Ježiš Kristus. Bez Pána Ježiša Kista niet spásy, niet života.

     Islam je imitáciou náboženstva, je v ňom viac strachu, nenávisti, násilia, a to z jedného jednoduchého dôvodu, pretože tam nie je Pán Ježiš Kristus. ON premohol Satana, diabla, peklá. Kto nemá Syna, nemá ani Otca. Môže mať aj dobre mienené teórie o pokoji a láske, ale vedome odmieta Pána Ježiša Krista, tomu v objektívne reálnom živote zostáva iba prázdnota, nepokoj, nenávisť, pretože sám nezakúsil a nemá odpustenie hriechov, spasenie…