Matthew1801DiMateo

Vladimir Tulin spáchal článok: „»Socializmus s ľudskou tvárou« v Československu nás stál životy 96 našich vojakov“…

Súčasní Rusi chcú šíriť vzdelanosť, kultúru, kultivovanosť, tradície a aj civilizačné návyky. Problémom je, že „oni“ považujú svoje stolovanie, svoju literatúru, svoj svetonázor, aj svoj vzdelanostný potenciál za najlepší, dokonalejší, ba hodný šírenia. Nepochopenie tohto »mesiášstva« vnímajú ako nevďak tých, ktorí mali byť obdarení.

Sú zúfalí, ľutujú sa (so slovami) – „Nikto nám nerozumie, nikto nás nemá rád“, postupne však zúfanie nad apatiou sveta prerastá v urazenosť, nakoniec sa mení v zlobu, agresiu a utvrdenie v potrestaní »nevďačníkov«.

Články, ktoré sa z času na čas v ruských médiách k tomuto sporadicky objavujú, dokladajú, že »Moskva« nepovažuje odchod z československých kasární za víťazstvo akejsi demokracie, obnovu zvrchovanosti pôvodne okupovaného štátu a prejav vôle väčšiny občanov bývalého ČSSR, ale za potupnú porážku v bitke so »Západom«.

Aby nedošlo k omylu – velikášstvo v rôznych podobách zažili v priebehu dejín – Peržania, Gréci, Rimania, Hebreji, Francúzi, Angličania, Američania, Nemci, Taliani a tak podobne a tak ďalej, čiže Rusi nie sú žiadnou novinkou.

Aby som pre dôslednosť nepozabudol, tento môj článok vznikol ako nepriama reakcia na (ZDROJ) https://riafan.ru/1065221-socializm-s-chelovecheskim-licom-v-chekhoslovakii-stoil-zhizni-96-nashim-voinam-kolonka-vladimira-tulina

Chuck Norris vraj vyhral „ruskú“ ruletu s plne nabitou zbraňou. Žiaľ, ani slovenské a ani ruské médiá o tom vôbec nenapísali. Zato o plnej zodpovednosti Kaliňáka rozhodli chuck-norrisovsky prv, než o tom písali – bez dôkazov, bez súladu so skutočnosťou…

My 21. augusta sme si pripomenuli päťdesiate výročie „okupácie“ ČSSR, ruský novinár Tulin to nazval „výročie krvavých udalostí“ – našťastie, nenapodobňoval zhavranených borcov Dobšinského rozprávok.
Čo kvitujem Vladimirovi Tulinovi, skvele sa trafil do takzvaného dubčekovského obdobia – že najprv sa v ČSSR budoval komunizmus, ktorý kdesi v časových diaľavách mal ešte len vzniknúť – potom prišiel Dubček, aby sa budoval „socializmus s ľudskou tvárou“ a keď urobili Rusi „poriadok“, tak zase sa budoval komunizmus, ktorý videli presvedčení komunisti kdesi v budúcej budúcnosti…

Boh-vie aké pomery vládnu v Rusku ohľadne vzdelávania histórie – či tiež „halabala“ tak, ako to robíme v Čechách a na Slovensku – výsledkom je, že mladí ľudia od 12 po 35 rokov majú také zmätky v tejto téme – ako keď sa spýtate vysokopostavených katolíckych „duchovných“, či bol Tiso dobrý chlapec, alebo ho nemali zastreliť (však povrázok stačí)…

Vladko Tulin obdobne ako slovenskí (niektorí, nie všetci) novinári – aby zblbol čitateľov, tak pozachádzal kade tade, aby bola „celá vec“ čo najviac zaondianá. Okrem iného písal aj o Čechoslovákoch (chýbala evidencia, kto je Čech a kto Slovák?), ktorí po roku 1918 bojovali v radoch bielogvardejcov proti skutočným hrdinom – proti boľševikom kamunístam. Údajne odcudzili zalatoje tegličky – ale – rudý admirál Kolčak ich pomenoval „Čecho-psi!“ (Tu vidno kladný efekt zo zjednodušovacích názvov).

Valoďka Tulin znechutene hodnotí poškodzovanie pamätníkov padlých sovietskych vojakov, ktoré sa dejú v Českej republike – najväčším posledným bol akt z ôsmeho mája 2018 – poškodený pamätník Maršala Koneva v Prahe. Je jasné, že žiadne pamätníky padlých by sa nemali poškodzovať – dokonca aj Donald Trump protestoval poškodzovanie pamätníkov padlých južanských generálov v USA…

Vladimir Tulin pochválil slovenský Slavín, že ten je v poriadku – asi nevie, že Čarnogurský aj Danko by nenechali ani zrnku piesku, aby škodil. Ale v univerzálnom poriadku si padlí hrdinovia zaslúžia úctu! O.K.

( ! ! ! ) V Tretej ríši vstúpila Česká republika pokojne ešte pred druhou svetovou vojnou – v marci 1939. Slovensko sa stalo formálne nezávislým štátom a dokonca poslalo svoje jednotky do ZSSR na východnom fronte. Napriek tomu ich Hitler plne nevyužil, pretože Slováci stále prechádzali na stranu sovietskej armády a partizánov.

Dňa 27. augusta 1944 s vraždou 22 nemeckých dôstojníkov začalo slovenské (národné) povstanie, na ktorom sa zúčastnilo 60 000 Slovákov a ktoré trvalo dva mesiace. (Poznámka – Tulin má v tom nejasnosti!)

Novinár Tulin odhalil, že Rusi jemne či skryto odsudzujú Čechov za to, že „museli“ bratsky pomáhať – tu je jedna podpichová poznámka od Tulina: „Sami Česi majú anekdotu o svojom odbojnom hnutí, ktoré hovorí o stretnutí slovenských a českých partizánov po ukopnčenej vojne. Po zmienke príbehu Slovákov o tom, ako vykoľajili nepriateľský vlak, český odbojár zvolal česky: „Skvelé! A v našom protektoráte to bolo prísne zakázané…“

Pravda, nemožno povedať, že Česi očakávali prepustenie až do samého konca vojny. Nie, 5. mája 1945, kedy skutočne neexistovala Tretia ríša a až do právnej registrácie jej likvidácie boli len hodiny, došlo k pražskému povstaniu. Nikto to nepripravoval a neplánoval to. Len nemecké úrady mesta umožnili Čechom, aby zavesili svoje národné vlajky. Vysielanie pod ich vlajkou, obyvatelia Prahy začali trhať nemecké značky v obchodoch, pookrádali sami obchody a koniec je jednoducho okradnúť a zabiť nemecké obyvateľstvo. Bežný nemecký pogrom bol začiatkom pražského povstania.

Obzvlášť aktívnu účasť na ňom prebrala česká polícia. Mali sa naliehavo stať antifašistami, pretože inak si mohli pamätať na pomoc nacistom pri vysielaní miestnych Židov do koncentračných táborov. Nemecké vojská však prišli na pomoc civilnému obyvateľstvu a v rádiu boli výzvy na pomoc našej armáde a spojeneckým armádam.

Osud Čechov bol pre spojencov malý záujem a naši vojaci prišli na záchranu a uskutočnili pražskú operáciu, ktorá stála životy takmer 12 000 sovietskych vojakov.

+

Tulin správne vystihol, že hlavnou chybou roka 1968 bolo zvolenie Dubčeka za prvého tajomníka KSČ.
Alexander Dubček.

Bol členom strany od roku 1939, člen Slovenského národného povstania v roku 1944, dvakrát zranený, jeho brat bol zabitý nemeckými nacistami. V čase voľby mal 46 rokov, z ktorých 16 žil v ZSSR.

Veď to – obdobne ako Hitler znenávidel židov, lebo mal v dospievaní za susedov nepríjemných manželov a zhodou okolností boli židovského pôvodu – tak Šaňko si zažil na vlastnej koži, čo to je budovanie komunizmu v samotnom ZSSR…

Ale prečo práve „Socík s ľudskou tvárou?“ Môže mať totalitná ideológia ľudskú tvár? To je univerzálna urážka pojmu „TVÁR“!

Bolo oznámené, že by došlo k zmenám vo výrobnej sfére a plánovanej ekonomike, tá by bola nahradená samosprávou a samofinancovaním pracovníkov.

V skutočnosti počas 8 mesiacov, počas ktorých sa reformy realizovali, jediný skutočný výsledok bol vzhľad súkromných taxíkov a dokonca aj v Prahe.

Hlavným ideológom trhového socializmu bol podpredseda vlády Ota Šik. Keď emigroval do Švajčiarska, kde ho požiadal reportér o priamu odpoveď: Ako sa váš „socializmus s ľudskou tvárou“ líši od kapitalizmu? Odpoveď bola: nedostatok súkromného majetku vo veľkom meradle. Okamžite však dodal, že nezostane vo vlastníctve štátu, ale bude patriť akcionárom.

Relatívne vzdialene a či nápodobne spáchal obdobný zločin na spoluobčanoch iný reformátor – Michail Gorbačov. Jeho perestrojka mala katastrofálne následky pre drvivú väčšinu bežných občanov štátu…

Kuriozita: Oficiálne v ZSSR bola minimálna mzda 70 rubľov a generálny tajomník ústredného výboru KSSZ dostal 600 rubľov. V Československu dostal šéf Komunistickej strany 25 000 korún a dokonca aj priemerná mzda bola 1 400 korún.

Formálne Československo nezaregistrovalo nové strany, ale ich úlohu úspešne zohrali antisovietske politické kluby, ktoré sa ako po daždi objavili sťa huby. Najznámejším bol „Klub 231″, ktorý bol pomenovaný podľa článku o trestnej zodpovednosti za protištátne a protiústavné činnosti. Jaroslav Brodský za tento klub povedal: „Najlepší komunista je mŕtvy komunista a ak je ešte nažive, musí vytiahnuť nohy von.“

Ďalším významným politickým klubom bol KAN – klub angažovaných nestranníkov (takmer ako keby: nezainteresovaných partizánov!). Celkovo bolo okolo 70 klubov a bolo to asi 40 tisíc ľudí. Je zaujímavé, že približne rovnaký počet ľudí neskôr protestoval proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do celého Československa.

Ďalší vývoj bolo ľahké predpovedať: odstránenie komunistickej strany od moci, „odchod“ z Varšavskej zmluvy, odstránenie slova „socialistická“ z názvu krajiny, vstup do NATO…

+

Alexander Dubček a jeho stúpenci už tradične v týchto stretnutiach prisahal vernosť ideálom komunizmu a vnútri krajiny povedal diametrálne odlišné veci. Takže teraz sľúbili, že Josef Pavol nebude viesť ministerstvo vnútorných vecí a protisovietska propaganda sa zastaví.

Uplynuli 2 týždne, ale absolútne sa nič nezmenilo. Okrem toho pokračovalo tzv. rozširovanie demokracie. Potom Leonid Brežnev 17. augusta napísal list Alexandrovi Dubčekovi, ale ani neodpovedal. Bolo jasné, že problém nebolo možné vyriešiť rokovaním. Do Československa vstúpili sovietske vojská v noci z 20. na 21. augusta, Poľsku, Maďarsku a Bulharsku, … „Operácia Dunaj“.

+

A ako viete, vojna bez obetí sa nestane. Áno, niektorí naši vojaci zomreli pri rôznych dopravných nehodách, ale veľmi často ich vyprovokovali zástancovia Alexandra Dubčeka a západnej demokracie. V prvých dňoch v mnohých mestách boli pokusy zablokovať postup našich vojakov. Na tento účel militanti používali ľudské štíty – žien a detí.

+

Všetko sa 26. augusta 1968 radikálne zmenilo: Alexander Dubček sa vrátil do Prahy so svojimi súdruhmi a oznámil, že so ZSSR podpísali dohodu o nasadení sovietskych vojsk v Československu. Bol to šok pre bojovníkov za „socializmus s ľudskou tvárou“… Mali otázku: na čo sme bojovali? Počet demonštrantov prudko klesol.

+

Ďalšie obdobie histórie ČSSR až do roku 1989 sa nazývalo „normalizáciou“.

+

Kniha „1984“ od Georgea Orwella.

A úlohou hlavného hrdinu na „Ministerstve pravdy“ bolo hľadať a opravovať v starých novinách správy, ktoré sa k prítomnosti „akosi nehodili“. Trebárs, že Veľký Brat vyhlásil, že bude dostatok toaletného papiera a on nebol.

A tento článok mi to 100 % pripomína. Tak napríklad: Je to pravda s tým zlatom? Dosť pravdepodobne áno. A hanobia sa u nás pamätníky osloboditeľov? Neviem – to asi v ČR. Ja to nerobím a nikoho takého nepoznám.

Orwellovho kniha 1984 ako vyšitá.