Matthew1801DiMateo

Začnime takmer bulvárno-hollywoodsky ako v treťotriednom filme (a low cost company in u.s.a.).

Je nádherná farebne voňavá noc pri nemenovanej oáze kdesi v púšti (aspoň máme pri tom pohľade lepšiu predstavivosť ako mohla vzniknúť v púšti »morbídna« verzia Alaha všetkých monštier, kreatúr, démonov) – muž sedí opretý o strom, Je tma.

Najprv sa priblížil bojovník z Mezopotámie, ktorý dostal príkaz od svojho kniežaťa zavraždiť zlosyna XY.

Použil fúkačku – tak, ako to videl v inej časti sveta, teraz sa mu to náramne hodilo. S presvedčením, že „ten, ktorý mal byť zabitý“ – už je, pokojne odišiel. Je síce veľmi slabé osvetlenie, ale miniatúrny šíp bol otrávený, takže obeť nemala šancu.

Po piatich minútach zaútočil bojovník z Indie, ten rýchlym pohybom vymrštil ozubené koliesko, ktoré bolo namočené do otráveného moku. Jednoznačne je ten „nepriateľ“ mŕtvy. Som spokojný, povedal sebe samému druhý bojovník.

Po ďalších desiatich minútach sa priplazil k vinnému nepriateľovi bojovník z Mykén, ten prerezal krčnú tepnu odpornému nepriateľovi.

Po pätnástich minútach odsekol ľavú končatinu bojovník z Egypta – v domnienke, že ten zločinec, ktorého bolo nutné zabiť, iba spal.

Po ďalších desiatich minútach sa priblížil bojovník z Ríma – šikovne aj svižne vpichol do zlosyna čepeľ svojho zmenšeného meča.

Po pätnástich minútach z diaľky vystrelil na spiaceho „psa“, nepriateľa Británie, ďalší bojovník. Zdarne. Spokojný pomaly odišiel do bezpečia.

Po desiatich minútach ho sekol iný bojovník do chrbta (a aj od chrbta), čím musel jednoznačne spôsobiť smrť nepriateľa. Bojovník bol skalopevne presvedčený, že je tu len on sám a ten spiaci netvor, ktorého bolo nutné zavraždiť. Pokojne sa vzdialil z miesta činu.

Nebudem to rozvíjať do absurdných rozmerov. Pokojne by som mohol pridávať bojovníka či vojaka alebo vyslaného vraha a obmieňať spôsoby smrteľného zásahu.

To však nie je cieľom.

V čom je však ten už spomínaný „rafinovane hlboký chyták či rébus ohľadne »morálky«“?

Vo všeobecnosti tu bude extra-značne problémový bod: určiť, kto zavraždil (povedzme že) „Michaela Ravena“? Známeho najnebezpečnejšieho asasína na celom polostrove…

Zo svetského uhlu pohľadu – ak sa tieto pokusy o vraždu udiali v stredoveku, tak bez obvinenia niet ani vinníka, čiže nikto by sa nezaoberal tým, ktorý zo spomenutých ľudí je ten, ktorý by mal byť odsúdený či potrestaný.

Dotyčný „popravený“ by sa zrejme prirodzenou formou rozložil, zostala by len kostra. Možno by napomohol nejaký predátor, prípadne paraziti. Nezabudnime na vysokú teplotu počas poludnia, to vždy napomáha rozkladu.

Ale aj v iných dobách a časoch – dotyčný zavraždený by musel niekomu chýbať. Niekto by musel zistiť, že ho zavraždili. Niekto by sa tým musel z titulu svojej funkcie riadne zaoberať. V čerstvej súčasnosti by prišli na miesto činu špeciálni odborníci, ktorých zamestnáva kriminálna polícia, vývody ich zistení by použili pri skúmaní alebo pri súdnom procese ďalší špecialisti, minimálne sudca.

Ako som už naznačil, z pozície morálky by sme pátrali či uvažovali, kto je vinný a kto je nevinný, kto nesie zodpovednosť a do akej miery. Nikdy nebolo, nie je a ani nikdy nebude takzvane „jedno“, či nejaký človek bol zavraždený alebo nebol, či zomrel prirodzenou smrťou alebo vraždou, zabitím.

Morálka sa opiera o rozumovú predstavu ideálneho stavu, kedy každý jedinec alebo každá udalosť je hodnotená z pohľadu spravodlivosti, pravdivosti, objektivity – každý prípad je pritom originálny a neignorovateľný…

Morálka = sústava neprávnych (môže byť aj náboženských) noriem, ktorá sa zaoberá správaním ľudí na Zemi v spoločnostiach, Mravnosť, Morálka, to prevyšuje často nízku úroveň platnosti zákonov, Etika (užšia skupina ľudí, napríklad etika novinárov či pseudonovinárov), Móresy. Etika je filozofickou disciplínou, ktorá sa zaoberá morálnymi javmi, Mravouka je učenie o mravnosti, Mravoveda.

Namiesto nadbytočného teoretizovania sa vráťme k nášmu „príbehu“, kde sedem rôznych „bojovníkov“ (vykonávateľov) zabilo na objednávku „Michaela Ravena“, ktorý z rôznych príčin komusi prekážal, niekto si objednal ich usmrtenie.

Ak by sa to odohralo v časoch stredoveku, s vysokou pravdepodobnosťou by nikto z civilizácie či kultúrnej spoločnosti ani len netušil, že dotyčný nikomu nechýba, že jeho život bol ukončený tak zvráteným spôsobom na odľahlom mieste na nemenovanej oáze.

Takže z pohľadu vtedajšej morálky onoho sveta – nič sa nestalo.

Až ostatných pár desaťročí súčasnej éry by umožnili dôkladné vyšetrenie tohto príbehu (kauzy).

Prv však, než by sme dostali výsledky dôkladných zistení, by sme „ASI“ boli náchylní namýšľať si, že „hlavným vinníkom“ je ten, ktorý bol prvý v poradí.

Lenže ten otrávený šíp nemusel zasiahnuť telo napadnutého čudáka, takže prvý by to nemusel byť. Pokojne by ten šíp mohol byť zadržaný na niečom tvrdom a pevnom vo vrecku.

Z pohľadu »univerzálnej« morálky, ktorá je nadčasová, ktorá nie je tendenčná a tak či onak súvisí so samotným Bohom – prípadne tí, ktorí neveria v Boha, by si dosadili miesto toho pojem príroda alebo Kozmos – vinný jedinec ALEBO vrah je každý z nich!

Ako to?

Prečo?!

Keď aj niekto nie je dolapený, nie je odsúdený, nebol vo väzení za spáchanú vraždu – skôr či neskôr zomrie. A ten, ktorý zomrie, absolvuje takzvanú generálnu prehliadku života, kde pred pohľadom Boha vidí v akejsi „zázračnej“ skratke úplne všetky kľúčové deje života a spomínaný „bojovník“ pri plnom vedomí konal svoj skutok, takže nemôže a aj nedokáže ho skryť v takej „prehliadke“ a svoju vinu si on sám prizná. Nie Boh ho odsúdi, ale dotyčný bojovník sám seba vidí aj označí za vinného.

Všetci siedmi by to urobili. Keby ich bolo menej alebo aj viac – všetci do jedného by sa k tomu svojmu činu vraždy priznali (hoci počas života tu na Zemi ich nikto neusvedčil a nezavrel do väzenia)…

No najväčšie prekvapenie – doslova zákerný „chyták“ – neočakávaný rébus – by bol po obdržaní výsledkov moderného tímu kriminalistických laborantov!

Výsledky vyšetrení by preukázali, že ten jedinec, ktorého našli alebo nenašli zavraždeného – dostal infarkt 22 minút pred zásahom prvého z najatých vrahov ! ! !

Tí, ktorí pozorne študovali „Písmo sväté“, by si teraz azda spomenuli určité pasáže, kde pisatelia Biblie uisťujú, že Pán Boh je ten, ktorý bez prestania udržuje život každého človeka, On je tým, ktorý nepotrebuje objednávať si vykonávateľa „rozsudku“ jeho spravodlivosti (čiže nie je identický s Alahom, ktorý vyzýva svojich „verných“, aby zlikvidovali tých, ktorí odvádzajú od viery, či sú inej viery, alebo bez viery).

Chyták bol a je teda v tom, že MY ľudia sa často a pomerne ľahko nechávame oklamať – a je jedno, či okolnosťami, nedostatkom hlbokých poznatkov, našou slepotou či hluchotou, našou nedokonalosťou, prípadne šikovnosťou iných ľudí, hrou okolností…

Na záver jedno malé premostenie na horúcu NAŠU súčasnosť: v našom čase, v našej spoločnosti, v našich pomeroch – niečo sa udeje (stane sa), MY o tom nemáme dôkazy, ale ponáhľame sa odsúdiť či jedného človeka, či N ľudí, prípadne celú stranu, hnutie – ba ešte zorganizujeme šikovné médiá (všetkého schopné) a neúspešných opozičníkov, ktorí čakajú na akúkoľvek príležitosť…

A JE TO!

Stačilo by pamätať, že raz sa (či chceme alebo nechceme) ocitneme pred generálnou prehliadkou nášho života pred tvárou Boha – a tam nič a nikoho neschováš.

Ale to mnohých aktuálne žijúcich absolútne nezaujíma