Matthew1801DiMateo

Áno, už to bude týždeň.

V Bratislave boli 2 „pochody“, Dúhový Pride a Hrdí na rodinu.

Na tom prvom boli (okrem iného) pestrofarebné dúhové vlajky s karnevalovými doplnkami a výrazné líčenie mnohých zúčastnených. V sobotu ráno mi umrel otec a poobede sa v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí konal už 9. ročník dúhového pochodu Pride. Prekladač tvrdí, že „pride“ znamená: hrdosť, pýcha, namyslenosť, svorka levov – nuž, svorka levov v Bratislave zaručene nebola.

Dúhoví účastníci z LGBT komunity ((niektorí heterosexuáli tvrdia, že ak by si ponechali prvé 2 písmená, mali by registrované partnerstvá už za Mečiara – ale zrejme sa nechcú prihlásiť o autorstvo tohto výroku)) chceli pochodom podporiť rovnosť ľudí bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu. Účastníci vyslali špeciálny odkaz politikom, aby tému LGBT nezneužívali v politickom boji. Nenašiel som presne, koho tým mysleli…

Tentoraz zaznamenal pochod rekordnú návštevu. Na pochod prišlo asi viac ako desaťtisíc ľudí (nikto však nevie, či to nebude ako za chromíkovho košického pochodu, kde odhady pre istotu zdvojnásobili). Podujatie sa uskutočnilo napriek tomu, že MK SR vedené Ľubicou Laššákovou z koalície sa rozhodlo, že finančne ušetria.

Z politikov sa na podujatí zúčastnil napríklad europoslanec Martin Hojsík a Ivan Štefunko (netuším, o koho ide), či primátor Bratislavy Matúš Vallo (všetci údajne PS – čo je to PS?). Prišla aj europoslankyňa Lucia Nicholson Ďurišová a ombudsmanka pani Mária Patakyová.

Pochod podporilo aj 35 veľvyslanectiev (ak by nie, museli by to zdôvodňovať pánovi Schwartzovi? z 5.avenue?), vrátane zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Holandské veľvyslanectvo približne hodinu pred odštartovaním Pride premenilo 1 z bratislavských prechodov pre chodcov na dúhový. (Nikto netuší, kedy to dá polícia do richtigu).

V približne rovnakom čase sa konal aj pochod „Hrdí na rodinu“, na ktorý prišli „LEN“ stovky občanov – oproti dúhovej „svorke levov“ to bolo rádovo menej. Tento pochod podporil napríklad šéf parlamentu Andrej Danko (SNS) a predseda „Sme rodina“ poslanec Boris Kollár. (Kollár a jeho N-detí!, to je mega rodina?) Ak by tušili, ako ublížia samotnému pochodu „Hrdí za rodinu“ – možno by zostali doma.

Neprišlo na um organizátorom ((že by Anton Chromík? – ten Anton Chromík, ktorý sa angažoval pred časom za referendum, ktoré boli proti Duchu svätému? – – – Výrok: „Referendum posilní manželskú kultúru a prinesie sebauvedomenie občanov“, tvrdil v rozhovore pre ZaStolom.sk Anton Chromík, ale nebola to pravda. Manželská kultúra sa buduje zdĺhavo a stojí to veľa energie, času, lásky, nikdy nie politickými ťahmi s vopred daným krachom… A seba-uvedomenie občanov je takisto zdĺhavý proces, ide o individuálne snaženia, takisto je to veľmi ťažké!)), že ak sa objavia vyššie spomínaní politici, tak pochodu  „Hrdí na rodinu“ viac ublížia/uškodia, než opačne?

Ja ako autor/bloger – možno – dostanem na frak od táborov oboch pochodov. Ak ešte platí Ústava SR a „Všeobecná deklarácia ľudských práv“ (a občianskych slobôd), tak súkromný a nedokonalý názor jedinca – ak sa nevydáva za jediný možný a neprikazuje sa k totálnemu prijatiu celej Spoločnosti – mohol aj mal by sa brať iba/len ako jeden z dielikov obrovskej diskusie CELKU… Nikto mi nezoberie presvedčenie, že oba pochody boli na nič, boli slabé, nedosiahli to, čo deklarovali či túžili ich organizátori s účastníkmi.

Dúhový pochod pride – mne ako prvé frklo do pozornosti to sústavné pridávanie písmen – LGBTxxxxxx – kde sa to zastaví? Prečo nebol hneď po roku 1993 základom G a L? Chápem pridané „b“ a „t“ – ALE – prečo tie ďalšie? Áno, je to maličkosť veľkosti vlasu – ale nedosiahli by omnoho viac a skôr, ak by šlo výhradne o G a L???

Chápem aj liberálne motivovaný akcent na občianske veci – jeden z mnohých diskutujúcich (následne po oboch pochodoch) zdôraznil fakt, že občania, ktorí patria do písmen „LGBT“, že platia dane. Ale samotná podoba a fungovanie Spoločnosti sa ohľadne pojmu „občianstvo“ budovalo doslova horko ťažko a s veľkými útrapami po Veľkej francúzskej revolúcii alebo (skrátene) Francúzskej revolúcii (v marxistickej historiografii sa to nazývalo aj Veľká francúzska buržoázna revolúcia) – to bola revolúcia, ktorá prebehla vo Francúzsku v rokoch 1789 až 1799 s cieľom odstrániť kráľovu absolutistickú moc.

Príčinou revolúcie bola vo všeobecnosti sociálna a politická kríza Francúzska v 18. storočí, v 80. rokoch aj kríza hospodárska. Hlavnou ideologickou základňou revolúcie bolo osvietenstvo a inšpiráciou americká revolúcia. Konkrétne príčiny boli (už tradične) sporné, do úvahy prichádza najmä:

nerovnomerné rozdelenie príjmov z prudkého hospodárskeho rastu Francúzska v 18. storočí

vysoké výdavky kráľovského dvora (Versailles), sčasti na prepych, ale aj na výboje a vojny (najmä vojna o španielske dedičstvo (1701 – 1714) za Ľudovíta XIV., sedemročná vojna (1756 – 1763) za Ľudovíta XV. a americká revolúcia (1775 – 1783) za Ľudovíta XVI.)

absolutizmus (s vrcholom za Ľudovíta XIV. – „kráľ Slnko“)

sloboda tlače v období pred revolúciou

rozdelenosť francúzskej spoločnosti na tri stavy, z ktorých dva (duchovenstvo a šľachta) tvorili len 2 % obyvateľstva, ale mali politickú moc a neplatili dane, kým tretí stav (roľníci a mešťania) tvorili 98 %, ale politickú moc nemali a dane platili

nezvolávanie zhromaždenia generálnych stavov od roku 1614 (generálne stavy vznikli v roku 1302 ako poradné zhromaždenie kráľa, najmä na schvaľovanie daní)

katastrofálna neúroda v roku 1788 a z toho vyplývajúce povstania chudoby

stroskotanie francúzskej zámorskej koloniálnej politiky

Hybnou silou revolúcie boli ľudové masy na čele s nedávno vzniknutým bohatým meštianstvom (buržoáziou). Snažili sa odstrániť daňové privilégiá, presadiť slobodné podnikanie, obmedziť absolutistickú moc panovníka a získať politickú moc.

Toľko vznešená história.

Ak by chceli tí občania, ktorí chcú zmeny – pre G+L ((ťažšie pre LGBT)), tak by sa museli angažovať v politickom živote od obce (dediny, mestá) a v okrese a v kraji, až po NR SR. Inak cez podporu niektorých strán v NR SR je to o čosi ťažšie a dlhšie-trvajúce, s neistým cieľom.

Takže odvolávať sa „iba“ na platenie daní, ak je spoločnosť zariadená tak, že nikto sa plateniu daní nevyhne? (Špeciálne výnimky v zmysle zákonov sú takisto výsledkom práce poslancov NR SR…)

Iný hlas diskusie priniesol názor, že – „Čo týmto ľudom chýba, dedenie po partnerovi? –  dajme im to! možnosť nahliadnuť do zdravotnej karty partnera? – dobre, nech to majú! registrované partnerstvo? (čiže nie manželstvo) – nech sa registrujú! Ale nech sa nedožadujú pojmu manželstva, lebo manželstvo je starý pojem, ktorý je presne zadefinovaný v každej časti EÚ (sveta?), nech si pre svoje registrácie vymyslia pojem-názov, ale nech sa nesnažia presvedčiť nás, že kakaová je ružová… „

Zaujal ma aj pohľad Martina Hanusa, ktorý »splodil« článok „Keď raz zvíťazí dúha“.

V istom zmysle slova – tento článok sa mi zdal ako ďaleká pripomienka šesťdesiatych rokov, keď kaviarenskí obdivovatelia marxizmu-leninizmu aj Lenina so Stalinom – písali do novín a literárnych mesačníkov oslavné reči na „komunizmus“ (ktorý na planéte Zem nikdy nejestvoval, ale paródií a imitácií ako keby v 3D-tlačiarni vyrábali!) – prečo?! – lebo dotyční kaviarenskí povaľači ignorovali objektívnu realitu.

Nepátral som po pôvode pána Hanusa, ale ak článok vyšiel v „Postoj“, tak asi má blízko ku kresťanským kruhom, prípadne je kresťanom. Nuž a KKC (katechizmus katolíckej cirkvi) má jeden bod – rešpektovať objektívnu pravdu/realitu… (Ak nerešpektuješ, je to hriech).

Ak je od šesťdesiatych rokov po prudkom vzostupe medicíny a príbuzných odborov PLUS odhadom 35 rokov skúmania psychiky ľudí cez hypnózu (po celom svete šlo o približne 435000 zdokumentovaných jednotlivcov – minimálne tri odborné publikácie boli vydané vo vedeckých-medicínskych kruhoch a následne spropagované pre širokú verejnosť, napríklad R.Moody) – tak sa ani cirkvi, ale ani samotní kresťania – nemôžu tváriť, že sa nevie o tom, že na prelome štvrtého a piateho mesiaca tehotenstva sa rozhoduje o tom, či bude budúci narodený človek hetero či homo, lebo dochádza na báze zmeny v genetike aj hormonálnom vývoji – ALE – bez voľby/výberu dotyčného!!! A ak sa dobre pamätám – už v stredoveku básnici zvolávali na slávu Boha – čo sa v lone matky urodí, nech je požehnané… (!)

Je jasné, že dnes máme fungujúci prvok, ktorý sa podobá na to, čo za čias Pána Ježiša Krista sa nazývalo „spojenie farizejstva so zákonníkmi“ – kto má čas a chuť, nech si preštuduje knihy Novej zmluvy.

Sorry, vyberiem 3 citácie, aby bol „problém“ jasnejšie zobrazený.

Lk 19, 1-10:  Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. 2 A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, 3 zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. 4 Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. 5 Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ 6 On chytro zišiel a prijal ho s radosťou.

7 Keď to videli, všetci reptali: „Vošiel k hriešnemu človeku!“

8 Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným, a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ 9 Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. 10 Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“ (Koniec citácie Lk 19, 1-10)

Zákonníci aj farizeji sa považovali za spoločenskú a náboženskú elitu, oni boli akože študovaní a nie nejaký plebs! Oni poznali Písmo! Oni považovali tých, ktorí boli chudobní alebo chorí (telesne postihnutí) – za vinných – LEBO veď Boh by „netrestal“ človeka (ľudí), ak nie sú vinní či sú v Jeho obľube… Že je to len ich postoj, to ich netrápilo. Aj dnes máme mnohých, ktorí ľahko odsúdia bezdomovca, alebo postihnutého (rôzne) – že si za to ONI môžu sami! Kde na to prišli? Prečo svoj postoj/názor považujú za »správny« a jedine možný – to sa nikto nikdy nedozvie… Tak robili aj zákonníci s farizejmi!

Zachej nebol obyčajným colníkom ako apoštol Matúš. Bol vrchným colníkom a jeho práca dobre vynášala (zisky), keďže colnica Jericha bola veľmi výnosná kvôli obchodu s voňavkami a masťami. Zachej bol teda echt bohatý.

Jedným z významov mena Zachej je „čistý“, „nevinný“. Vieme si živo predstaviť, že v očiach Hebrejov to vyvolávalo posmech aj odpor. Alebo môže ísť o skratku mena Zachariáš, čo znamená „Boh pamätá“.

Keď Ježiš prišiel na to miesto… Takmer rovnakú formuláciu vety použije Lukáš neskôr pri Ježišovom výstupe na Kalváriu „Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka…“ (Lk 23,33) Rovnako Ježišovo „dnes“ adresované Zachejovi: „Dnes musím ostať v tvojom dome“ má svoje echo v „dnes“, ktoré dáva ako prísľub kajúcemu zločincovi na kríži: „Veru, hovorím ti, ešte dnes budeš so mnou v raji.“ Apoštol Lukáš tým dáva najavo, že udalosť spásy, ktorú Ježiš zavŕši na Golgote, sa začína uskutočňovať už teraz, na začiatku výstupu do Jeruzalema.

Pán Ježiš Kristus sa nedíva zhora, ale zdola. Jeho láska je pokorná. On, hoci mal božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale uponížil sa a stal sa služobníkom všetkých. Mýtnika ukrývajúceho sa v lístí oslovil menom: „Zachej!“ Zachej je po farizejovi Šimonovi a Marte tretia osoba v Lukášovom evanjeliu, ktorú Ježiš oslovuje menom. Potom to bude už len Peter a Judáš. Ježiš vždy oslovuje menom vtedy, keď chce človeka usvedčiť z jeho omylu a nesprávnej cesty.

„Poď dolu!“ Tak možno v dreve stromu, na ktorý vyšiel Zachej, vidieť hlboký predobraz dreva kríža. Zachej má z neho zísť dole a Ježiš sám sa nechá o niekoľko dní vyvýšiť na kríži vytesaného z iného stromu, aby vzal na seba nielen Zachejove, ale hriechy všetkých ľudí.

Dávať almužnu a naprávať zlé činy nebolo teda Zachejovým spontánnym rozhodnutím až po stretnutí s Ježišom, ale praxou, ktorú konal už predtým. Napriek tomu stále bol bohatým človekom, lebo polovica majetku, ktorá mu ostávala, môže stále znamenať mnoho majetku.

(Mojžišov Zákon vyžadoval za každú ukradnutú vec plnú náhradu plus pätinu navyše. (Lv 6,5, Nm 5, 6-7) Štvornásobná náhrada sa vyžadovala len za ukradnutú ovcu, pretože tá pre človeka znamenala živobytie. (Ex 22,1) Neskôr Židia obmedzili štvornásobnú náhradu len na dvojnásobnú. Aj tu sa prejavuje Zachejova veľkodušnosť, keďže vracajúc štvornásobok sa pridržiava tej najprísnejšej požiadavky Starého Zákona/Zmluvy.)

Mimochodom – kto kedy a kde zažil či počul (videl?), že by sa v ostatných 30 rokoch stalo niečo podobné ako Zachejovi a od Zacheja? Vrátil nejaký zlodej či zločinec TO, čo komusi nakradol? Ja som nepočul, nevidel, nečítal som o tom…

Lk 15, 1-7: Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. 2 Farizeji a zákonníci reptali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“

3 Preto im povedal toto podobenstvo: 4 „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? 5 A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, 6 a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: »Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.« 7 Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. (Koniec citácie Lk 15, 1-7)

Tu je takisto odsudzovanie – farizeji a zákonníci REPTALI – nepripadá vám TO, čo mnohí chromíkovci, ale občas aj pochodujúci VRAJ za rodinu, či preláti, biskupi, kňazi, rôzni iní aktivisti – nerepcú oni podobne ako za čias Pána Ježiša Krista konali farizeji so zákonníkmi?! V pyšnej domnienke, že ONI to vedia predsa lepšie než sám BOH čo je správne a čo je zlé a čo sa má robiť alebo nemá robiť.

Ešte to tak, aby v prvom rade bola láska – presnejšie – BOH Láska – nezabúdajme, že my, ktorí milujeme Boha, veríme v Boha – že ide o Boha Ducha svätého, ktorý je LÁSKA!!!

Pre dnešných »dokonalých« alias súčasných farizejov a súčasných zákonníkov sú hriešnikmi tí, ktorí pochodovali v dúhovom pochode prideovom…

ALE ani jednu a ani druhú stranu – neosvieti – že aj v jednom aj v druhom tábore sú aj takí aj onakí – aj na jednej strane sú tí, ktorí sú v súlade s božou vôľou a sú tam aj tí, ktorí sú v rozpore s božou vôľou – je tu nábeh namýšľať si, že ak som tam či onam, že to samo zaručuje zásluhy ALEBO nárokovateľnosť.

To bolo aj za čias Pána Ježiša Krista, keď sa schyľovalo k ceste na Golgotu – aj medzi 12 apoštolmi bol Judáš a aj medzi veľradou sa našiel milovník boží… Dnes je to obdobné. Žiješ v rodine? Skutky a láska deň čo deň rozhodne, či si boží alebo proti, tak aj byť v LG(BT) – skutky a sám život deň čo deň rozhodujú, či si pro-boží alebo proti-boží!

Nikto a nič nemá vopred garantované! UPS! My nie sme islamisti, Lenka!

Mt 20, 1-15: Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. 2 Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. 3 Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. 4 I povedal im: »Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.« 5 A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. 6 Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: »Čo tu nečinne stojíte celý deň?« 7 Vraveli mu: »Nik nás nenajal.« Povedal im: »Choďte aj vy do mojej vinice!« 8 Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: »Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!« 9 Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. 10 Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. 11 Vzali ho a reptali na hospodára: 12 »Tí poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.« 13 Ale on jednému z nich odpovedal: »Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? 14 Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. 15 Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?« (Koniec citácie Mt 20, 1-15)

Táto časť z biblie je zdanlivo grandiózne hororová a strašidelná!

Mnohí tí, ktorí odmala do dôchodkového veku žijú ako keby »tí spravodliví« a plniaci všetko, čo sa má – a majú tiež dostať iba ten 1 denár? A tí, ktorí sa dostanú na božiu stranu akoby na poslednú chvíľu či takmer zázrakom – sa podobajú tým, ktorí prišli tesne pred koncom práce vo vinici v onen sporný deň – a tí mi pripomínajú aj mnohých »solídnych/serióznych« kresťanov, čo sú prekvapení, ak nejakí doktorkovia medicíny sa odvolávajú na vedecké výskumy a aj dôkazy, že či si hetero alebo homo – rozhodlo sa tak už počas tehotenstva – a či si boží alebo nie si boží, to sa rozhoduje dnes a dnes a furt a furt a stále a stále – a je jedno, či hetero alebo homo – a že nikto nemá vopred totálne zaručené, či RAZ bude „S“ alebo „bez“ Boha – čo je onen nepríjemný výraz pre peklo – byť mimo Boha, to je peklo! (Otrocký preklad – byť bez lásky je peklo!)

Vrátim sa k tomu článku od Hanusa: „…stav verejnej mienky z rokov 2011 až 2016 sa nedá zakonzervovať. Už drvivé prezidentské víťazstvo Zuzany Čaputovej, ktorá sa v kampani ako prvá politička vyslovila za adopcie pármi rovnakého pohlavia, bolo predzvesťou, že požiadavka registrovaných partnerstiev už prestáva byť radikálnou.“   – – –   „…v USA, kde je hnutie pro-life stále mohutné a môže rátať s ďalšími legislatívnymi úspechmi, sa v priebehu posledných 20 rokov radikálne zmenilo vnímanie homosexuálnych manželstiev ((??? – nemalo to byť „partnerstiev?“)), dnes ich už podporuje vyše 70 % Američanov. Verejná mienka sa radikálne otočila aj v tých najkonzervatívnejších štátoch USA, medzi mladými do 30 rokov je to už vlastne vybavená téma.“

Takýto spôsob MYSLENIA je v celom článku. Chúúúúďa!

Totálne ho nezaujíma objektívna realita – nezaujíma ho, či pravda nie je kdesi inde a furt si hudie svoje – v rovine politikárčenia a súčasného hrania sa na aktivistov a podobne.

Prv ako skončím tento článok – som sa musel jemne usmiať, že prečo sa pán Hanus a jeho „kolegovia“ nepozastavujú, že koľkí biskupi a rôzne inak cirkevne aktívni ľudia/občania v SR sú gayovia a aspoň v tejto „rovine“ sa SR nemusí extra snažiť, aby sa „zavďačiliˇskazenému „Západu“! Opakujem – skutky a láska – tie rozhodujú… Či si v rodine alebo si v komunite G+L (? Lgbt ?), je pestrá paleta konania či nekonania, vzťahov a nevzťahov, divočina či mier, dobro aj zlo – takže byť v jednom alebo v druhom tábore – nie je vopred zabezpečená »spása« či istota…

Nebuďme farizejmi či zákonníkmi súčasného sveta