Matthew1801DiMateo

Včera som sedel v malej kaviarni na druhom poschodí nemenovanej budovy, kde sa zmestí maximálne 10-11 ľudí a nedalo sa nepočuť, chvíľami to vyzeralo, že sa oslavuje nový Igorkov November či žánmišel žár činí minimalistickú šou z crazy tvorby »new soros revolution«, fakt sa nedalo nepočuť.

+

Jeden zo skupinky hovorí ostatným zo skupinky: V piatok som videl plagáty „Som tu zadarmo“ a všetky boli niekde vyrobené jednotne a isto nie na kolene. Nuž, možno ste tam boli zadarmo, len aby sme to raz neplatili všetci a či nás to nevyjde pridraho?

Matthew di Mateo si píše a ešte nevníma naplno.

Ďalší zo skupinky nadšených hovorí: „SME-tiari, ficisti, zomríci a vám podobní, choďte už skutočne do čentéša“ Na úvod som si dovolil upraviť slušný výrok našich hercov aj opozičníkov, dúfam že som neporušil etiku ani etiketu. Pozrel som si transparenty a rozmýšľam, čo ľudia chceli povedať, keď im tam písalo „som tu zadarmo“. To je pekné, nikto tu nevraví, že ľudia na námestiach dostali zaplatené, ale čo organizátori a ich zahraniční donori? Stále sa nevyjadrili, stále neukázali účty, pravda?“

Matthew si píše poznámku do ďalšieho článku. Ešte pohodársky ignoruje ruch okolo seba, aj za sebou, ba aj vedľa seba. Pije kávu.

   Mladík cestuje v kupé s neznámou slečnou. Keď ho dlhé ticho prestane baviť, osloví ju:
„Prečo stále mlčíte, slečna?“
„Mlčím, pretože chcem!“ odsekne slečna.
Mladík vyskočí a spľaskne rukami: „Tak ona chce a mlčí!?“

Matthew di Mateo sa pýta okolo idúceho čašníka. Či nemá opustiť kaviareň – nie, len pokojne zostaňte, to si pozval pán majiteľ svojich známych a oslavujú blížiaci sa pád ficovcov a koaličníkov – tú kávu, čo pijete, máte grátis, len buďte ohľaduplný – prípadne sa nikto nenahnevá, ak sa rozhodnete nenápadne odísť… – tak to teda sa nemienim odsunúť, nie som hej sa dej sa do brandejsa – Zostávam, ďakujem, že nech im to smeje“

    V osudnú noc, 21. augusta 1968, kedy Československo obsadili bratské vojská spriatelených armád, vbehne do izby, kde po búrlivom večierku vyspáva otec Šebek so svojim bratom Václavom, vydesená uzlinka a volá: „Oci, oci, sú tu Rusi…“ 

     Šebek zo spánku bľaboce: „Čo, čo… tak im povedz, že hneď prídeme, nech chvíľu počkajú.“ Pozrie sa na hodinky a prehodí k Václavovi: „To je vôl, ten Boris, čo?“ 

     Babička: „Chlapci, vy hlupáci, pustite si rádio…“

Matthew di Mateo =kukne= na obrazovku TV, kde účastníci akože-protestov držia transparenty a sú akési vyfabrikované…

Anjel strážny mu telepaticky šepká: Matthew, Matejko môj, ten eurodžekpot dnes padne, ale to si sedem ľudí rozdelí po dvanástich melónoch – to je tá pravá revolúcia, o ktorú mnohým ide…“

Fakt? A Matthew píše ďalej.

A tí, čo chodili po špinavých uliciach pred 29 rokmi, boli čo zač? Platení Moskvou? Dá im henten pomstychtivý človiečik preveriť účty? Šašovičovci, ako sa im trefne hororí dnes? Akoby sme sa začali vysmievať tým, ktorí si namýšľajú, že spoločnosť imituje, že má byť spravodlivá, že má chrániť najslabších a pomáhať najlepším?

Ale rozhodne naša organizovaná väčšina, ktorá je síce menšinou, ale my sa organizujeme, mu vieme, ako to s tými prašuľami chodí!

»Nehovor nikomu, že som ti to hovoril!«

Kto boli tie vracia ľudí, ktoré sa pohli do ulíc, prečo išli, ako vedeli, že majú ísť, keď neboli FaceBooky a smartfóny, prečo mali nutkavý pocit, že musia ísť každý deň po práci alebo po škole do zimy počúvať Tublatanku aj Ivana Hoffmana? Ovládala ich rovnaká sila ako tých, ktorí boli v uliciach na jar? Sú aj takí, ktorí vedia, kto a kam si objednal vraždu eléva, to aby sme mohli zvrhnúť toho robertka a andrejko nech si pasie za nimi do leta! Nuž a bugár sa iste preorientuje, šak neny teplej…

Pocit, že štát je v koncoch a potrebuje ich, svoje dzety, svojich občanov, aby sa mohla obnoviť a stať sa priestorom, kde sa nemusíte báť o život a dôstojnosť. Preto sme tam chodievali, nikto nám nemusel prikazovať, čo máme vyžiadať, tušil som, že nechcem žiť v štáte, kde ma komunistickí polyšy zbalili po bitke na burze platní, pretože som si kúpil vinylku Vladimíra Vysockého.

Nechcel som žiť v štáte, kde nám na besede istý Havraň povedal, že zakázaná literatúra neexistuje a všetky nami vymenované tituly môžeme pohodovo študovať v ústave Marxizmu-Leninizmu. Nechodili sme na ulicu ako mormoni, dúfajúc, že na druhý deň bude o čosi lepšie, nevyháňal nás von idealizmus, čoho má byť tupý výraz šašovič asi metaforou, ale realizmus.

Nechceli sme žiť v kiskoidnej utópii…

Matthew di Mateo kontemplatívne snorí po inšpirácii a absolútne nevníma bujaré okolie.

   Krajčír príde za svojím dlžníkom a hrozí mu:
-Počúvajte, ak mi už konečne nazaplatíte, zmením váš život na peklo!
-Áno? A ako to chcete urobiť?
-Všetkým vašim veriteľom poviem, že ste mi zaplatili.

Matthew di Mateo pustí do ústnej štrbinky ďalšiu súhru kávových kvapiek.

Údajne je zľahčujúco ukradnuté kadekomu, že kto financoval a organizoval protesty slušňákov, ktorí nemajú ani chochmes k tomu, aby sa ospravedlnili za to, že krivo obviňovali fica s koaličníkmi a bez dôkazov a aj teraz, keď už sa kvôli vyšetrovateľom už vie, že to oni neboli – ale my sme novyje geróji, ta ne?!

»Nehovor nikomu, že som ti to hovoril!«

My všetci dúfame, že ten pobirmovanec, ktorý nás odhalil, že konečne odíde do politického dôchodku!

…pretože nevieme, kto sa dostane k moči, čo má v plátne, aký má pogrom, aké ekonomické záujmy zbohatlíkov v pozadí. Keď protesty organizovala Riškova SaS, vedeli ste aspoň ich volebný pogrom, ale teraz neviete nič, len to, že niekto iný sa k moči dostane. Môžeme to prirovnať k zamatke v Československu, keď si ľudia namýšľali – Hlavne, keď to už skončí, a to je jedno, čo bude po tom, lebo horšie už byť azda nemôže. (Optimisti kričia – Ale môže!)

Naozaj by ste tak naivne chceli potom bársčo a už nečakali skupinky, čo sa na tom priživia?

A Havran havraní: „November živý ako nikdy…“

Matthew di Mateo začína piť druhú kávu. Táto je horúcejšia. Fajn.

Odvedľa je počuť, ako ktosi číta z tabletu: „Problémiky vyrábali tí, ktorých môžeme nazvať ako Kiskoidné okolie. Kiskoidní borci si v marci do prezidenta naprojektovali svoje vlastné záujmy: mal podľa nich založiť budúcu politickú stranu, spojiť ju s progresívcami a koktavým Beblošom, stať sa extra lídrom novej nadúnie. A prípadne rovno novým premiérom Slovenska po voľbách 2020, aby sa aj ringel rozkokošil od šťastia.“

»Nehovor nikomu, že som ti to hovoril!« A neopováž sa to vytárať v škole kamarátom!

…strýko Václav: Páni, ja som čítal v časopise 100 + 1 zahraničných zaujímavostí takú zaujímavosť, že priemerná ženská, žena, myslí na sex každých 5 minútočiek. A priemerný človek, ako muž, chlap, na to myslí každých 7 minútočiek. 
     A čo z toho ako vyplýva? 
     Asi som priemerná ženská… (?)

»Nehovor nikomu, že som ti to hovoril!«

Stranička-hnutôčka, ktorá mala pôvodne 2 %, sami slniečkári a mimovládci, vítačovci aj kaviarenská elitka chce ovládnuť politiku na idejke, že už nemôže byť nič horšie od Smeráckej bandy.

Ale to je omylček. Samo, že móže! Čo všetko sa dá ešte speňažiť – šak aj Bednár či ako sa to vlastne zove – kadesky písau, že Merkel-mamá vybavila, aby sa na SR nasťahovali mini 5 milióniky imigrantíka!

»Nehovor nikomu, že som ti to hovoril!«

O 10 rôčkov môžeme byť veru veľmi prekvapení, že to som si teda na námestí nemyslela, ako si nemysleli na námestí tí dávno pred tým. Ešte za socíka.

Politiku tu určujú a organizujú „novinári“. Tí sa rozhodnú, aké chcú straničky, kto bude zvrhnutenký, kto bude odporučený a tak to bude, ako rozhodnú mimovládci (skupinky ľudzí za nima). Rovnako aj v Tschechische republik. Použijú hoci aj schizofrenika na zvrhnutie zvolenej vlády, lebo tak sa rozhodli, nie túto stranku chcú „novinári“, ale inú a tak to bude furtenká, ako rozhodnú „novinári“ a nem voľby. Keby sa dalo, aj voľby zrušia. Rozhodne to pár ľudí a už nie ľudia, len kam ich nasmerujú príslušné noviny.

»Nehovor nikomu, že som ti to hovoril!«

Mali ste voľby? A nepáčia sa vám výsledky? Tak demonštrovať a honem! Použijeme puberťákov a dzety, ale dole pôjde všetko, čo my nechceme. Od toho máme NAŠE noviny. My určujeme celému ľudu, kto bude mať „kauzy“, kto ich nemá, aj keby ich azda mal. A my určíme aj cenzúru. A to je náš skvelý biznis – kto zaplatí viac nám, tak ten bude na koníčku.

A vraj SaS s nimi chcela súťažiť. Dokedy? Však ich hneď odstavia, keď poslúžia len ako rebríček, že ešte vôbec nejaké opozičné stranky jestvovali a celkom to nebol len mediálny punč.

Čo si myslí Riško? Že jeho už mediálne nezničia? Kohokoľvek, stačí o ňom písať a vymyslieť si čosi, nikoho nebude zaujímať, či je to vycucané z prsta, za čo vyženú borcov do ulíc – A dole! Lebo teba nechceme! (Nikto nezaplatil, aby si ty bol na výslní!)

»Nehovor nikomu, že som ti to hovoril!«

Matthew di Mateo odstránil malé zrnko zo zuba.

The little boy says, „Don’t fret old man. There is a parachute for each of us. The smartest president of Slovakiska took my school backpack

»Nehovor nikomu, že som ti to hovoril!«

Slovenská armáda priberá nemeckých vojakov. Kapitán si ich dá nastúpiť. Pristúpi k prvému a pýta sa:
– Ako sa voláš?
– Was?
Kapitán si to zapíše a príde k druhému:
– Ako sa voláš?
– Was?
Kapitán si hovorí, že asi budú rodina, tak ide k tretiemu:
– Ako sa voláš?
– Was?
Kapitán si pomyslí, že traja súrodenci a pristúpi k štvrtému:
– Ako sa voláš?
– Was?
Kapitán mu strelí jednu cez hubu a nemec na to:
– Warum?
Kapitán:
– Ty sviňa nemecká, ja som vedel, že sa voláš inak!

Čo ak ma zavrú to, že furt hovorím pravdivo? Mami, prečo si ma nenaučila klamať?! Ja nechcem emigrovať na ruský Ural!

»Nehovor nikomu, že som ti to hovoril!«

Neskutočne som sa stydeu, keď som to vidzeu. Ako je možné, že v situácii, keď sa už aj nemecká kancelárka Angela Dorothea a francúzsky prezident M.M. odhodlali na suverénnejšie správanie a vyzvali na vytvorenie spoločnej európskej armády, Slovakia trhá európsku jednotu a stáva sa trójskym kaníkom USA v strednej Európe? Ale ba! Kto dal Lajčákovi mandát na odmietnutie idey európskej armády? Súhlasí s tým premiérko? Súhlasí s tým predseda parlamentíka? Kto okrem Kiskoida, ktorého proamerické názorčeky už nikoho nezaujímajú, ešte zaujíma takéto protieurópske stanovisko? Veď už len to, že Američania sú podráždení z akýchkoľvek úvah na suverénnu európsku obranku, naznačuje, že je to správna idejka. Európa nikdy nebude silná a bezpečná, ak bude iba protektorátom U.S.A., nástrojom ich globálnych záujmíkov. Kedy to konečne pochopí aj slovenská politická elitôčka? Kto platí týchto ľudí za zradu našich štátnych záujmíkov?

V žiadnej inej oblasti som nevidzeu toľko neslobody, nedostatku pluralitnej diskusie, podliezavosti a sterilného uvažovania ako v zahraničnej politike…

»Nehovor nikomu, že som ti to hovoril!«

(Potom čo uzlinky pustí na zem pohárik, ktorý sa nerozbije.) 
Michal Šebek: To bolo málo! 
otec Šebek: Tak málo, hovoríš? No dobre. Tak na, chlapče. 
(Michal treskne pohárikom, ten sa rozbije.) 
otec Šebek: A komu tým prospejete, čo? Druhej strane?

Matthew di Mateo sa kukne na veseliacich sa sprisahancov, ako si šantia a pijú ako dúhy. Ty brďo!

»Nehovor nikomu, že som ti to hovoril!«

Realista nechápe slepotu Európanov voči objektívnej hrozbe. Nechápe ich zbabelosť a hluchotu, nedostatok ich odvahy brániť vlastnú kultúru aj náboženstvo, vlastné slobody a životné štýly. Nechápe a hanbí sa za ich znovuprebudený náznak antisemitizmu, či za ich mlčanie, keď znovu začali horieť v európskych mestách niektoré synagógy, ktoré zapálili skrytí agenti islamizmu. Hanbia sa za ich nepriateľstvo voči Izraelu a tolerantnú slepotu voči palestínskemu terorizmu. Nechápe ich hluchotu voči záplave antisemitizmu a nenávisti voči kresťanom, ktorá sa valí z úst imámov každý piatok v mešitách vo väčšine európskych miest – rovnako v Ríme, ako v Miláne, Turíne, Florencii, Benátkach, Londýne, Paríži, Lyone, Kodani či v Mníchove. Nechápe ich slepotu voči armáde potenciálnych teroristov, ktorí sa organizujú pred ich očami, v ich mestách, a hrozia na európskych uliciach. Nenechá nitku suchú na nikom, kto sa v jej očiach previnil zbabelosťou a slepotou, najmä nie na svojom demoralizovanom Taliansku, na prefarbenej postkomunistickej ľavici, ale ani na Berlusconiovi, Chiracovi, či Európskej únii.

V ďalšej časti Fallace Berlusconimu vyčíta, že pod tlakom „cikád“ (tak volá novinárov, ktorí, aby sa uživili, sú schopní vliezť do zadku všetkým mainstreemovým multikulturalistom a obdivovateľom tzv. politickej korektnosti islamistov, v rámci ktorej je dovolené „islamistom“ všetko a akákoľvek ich kritika je nimi označovaná za rasizmus…)“ Že sú sami protirečením „Deklarácie ľudských práv a občianskych slobôd“ – tonikho netrápi. Ty brďo!

Myslím si, že by malo byť zakázané vykonávať napríklad funkcie europoslancov dlhšie ako 1 volebné obdobie. Potom sa vytvárajú klany, ktoré fungujú v jednotlivých frakciách aj naprieč stranami a žijú si svojím vlastným životom, odtrhnutým od reality.

Vysvetlenie manipulácií s davom, realita, naivita. Kto má silu ovplyvňovať a v čí prospech? Kto je dnes na scéne a čo propaguje alebo obhajuje? Kým je to propagované a obhajované. Aké ciele majú tí ľudia a akí sú úradníci, čo ich zabezpečujú, zjednodušene – kam to speje? A kto bude na vine, keď sa to ukáže v budúcnosti? Či to budú len zahraničné záujmy, nejaké cudzie krajiny, alebo ako vždy – naši vlastní – kolaboranti v mene čohokoľvek pre svoj vlastný zisk z toho všetkého.

Opäť to nezabudnime len Slovákom a chudákom sa odpúšťa!

Vari tu nie je nikto, komu je potrebné vysvetľovať, že väčšina spolupracujúcich cíti len nadšenie a za to nedostane ani len na slanú vodu! A presne táto väčšina z nich len s nadšením za nich dokazuje ich nezištnosť a nezávislosť ako radoví veriaci cirkvi, ktorí sa niekde úprimne modlia.

Matthew di Mateo odchlipol z kávy a nevšíma si, čo sa bavia rozveselenci.

»Nehovor nikomu, že som ti to hovoril!«

Vietnamská vojna. Na hranici beží vojak vpred s bielou zástavou a kričí:
– Mier! Mier!
A na druhej strane ostreľovač hovorí:
– Však mierim, len sa toľko nehýb!

Matthew di Mateo si upravil golier. Ty brďo! Ja to ondzím! Že vraj komunizmus – škoda, že nepíšu, kde a kwedy! Nestačí im, že to bola totalita, hoci sa jej hovorilo socialistická!!!

»Nehovor nikomu, že som ti to hovoril!«

A bohvie, či Andrejko pôjde na Nový Zéland alebo radšej do Bolívie?

»Nehovor nikomu, že som ti to hovoril!«

Rozvrat nie je náhodný, výrazne mu pomáhajú politici, ktorí slúžia svojim chlebodarcom (za tých nepovažujú svojich voličov, ale svojich bábkovodičov, sorosovcov, šašovičovcov a podobných inkvizítorov), zahraničná agenda v tričku mimovládnych ľudsko-právnych vraj organizácií, predajné médiá tzv. hlavného prúdu, a aj vyučovací proces na školách. Aby sa „dielo“ podarilo, používajú sa rôzne páky zvonka, ktoré sa schovávajú za boj proti zlu.

»Nehovor nikomu, že som ti to hovoril!«

Čašník príde k Matthewovi a pýta sa – ako je možné, že vidno pot na vašom čele, holci je tu zima?

„Problémy s chrbticou – príšerne ma bolí blok…“

Aha?

»Nehovor nikomu, že som ti to hovoril!«

//Ako sa začína privatizačná rozprávka? Kde bolo, tam nebude… Bude v jedno vrecku či na účte…//

„Asi budem musieť už ísť – na televíznej obrazovke sú také kreatúry, ako napríklad – I.M., A.K., ?.R. a Remišová zvaná nádherná krásavica, ktorá mohla byť blondínkou s modrými očami, keby nebola tak karmicky vysilená.

»Nehovor nikomu, že som ti to hovoril!«

    Ako to vyzerá u amerického doktora? Príde pacient k doktorovi. „Dobrý deň, pán doktor, ako sa dnes máte?”
     „Dobrý deň, pán Novák, poďte ďalej na kávičku, porozprávame sa.”
     Po pol hodine rozhovoru: „Tak ja pomaly pôjdem, pán doktor, do videnia!”
     „A ozaj, ako sa darí vašej pani?”
     „Pre pána Šašoviča a jeho údajne nezávislých! Veď preto som prišiel, leží na dlážke a dusí sa, moje zlatko!”

Ešte nie je neskoro!

Ďalšou smutnou správičkou je, že dôveryhodnosť slovenskej justície v očiach slovenských občanov stále klesá a dostala sa už pod 19 %. No čísla a grafy sa dajú aj vymyslieť, a tak predsedníčka Najvyššieho súdu SR nelenila a v rozpore so zákonom o štátnom rozpočte zaplatila súkromnej agentúre Focus kopu peňazí za prieskum, ktorý postaví do dobrého svetla Najvyšší súd SR. Alebo za peniaze zo štátneho rozpočtu si prenajme advokáta na výkon jej sudcovských povinnosti. A generálny prokurátor X.X. trestne nestíha, hoci ide o typickú spreneveru, pretože má plnú hlavu iných zadaní…  Napríklad zrušenie parlamentnej strany, ktorá jediná hlasovala proti tomu, aby poslanci mali ústavnú právomoc zrušiť amnestie prezidenta, a teda jediná sa postavila proti deštrukcii štátu. Demokracia hynie.

Zatiaľ čo pred Novembrom 1989 ľudia dúfali, že raz režim padne, dnes sú čoraz viac apatickí a prestávajú veriť, že toto všetko by sa mohlo napraviť. No ešte nie je nič stratené.

Kríza spoločnosti, ktorá sa premieta do rozkladu právneho štátu a straty hodnôt sa musí zastaviť. Na začiatok by stačilo, ak by v úrade prezidenta sedel človek nekiskoidný, ktorý by hájil záujmy slovenského národa, záujmy vlastného štátu. Štátu, v ktorom je prvým z občanov. A veci by sa azda aj pohli.

»Nehovor nikomu, že som ti to hovoril!«

Pápež dostal do daru nové Porsche. Raz povie svojmu vodičovi:
– Dovoľ mi sadnúť si za volant a trochu si zajazdiť.
Ten najprv váha, ale potom privolí. Pápež to vytiahne na 200 km/hod, keď ho zrazu zastavia policajti. Jeden z nich pristúpi k okienku, ktoré sa pomaly otvorí. Zbadá pápeža za volantom a nervózne hovorí:
– Ospravedlňte ma na moment.
Pribehne ku kapitánovi a hovorí:
– Pán kapitán, neviem, či mu mám dať pokutu, alebo nie. Je to totiž veľké zviera.
Kapitáň: – Je to azda sám predseda parlamentu?
– Kdeže, ešte väčšie zviera.
– Hádam sám prezident?
– Nie, niekto oveľa väčší!
– Tak to môže byť len pápež.
– Pápež? ten mu robí len šoféra!

»Nehovor nikomu, že som ti to hovoril!«

He ovat myrkytysaineita, he myrkyttivät nyt, hekin tulevat ärsyttämään, ja he haluavat huolestua entistä enemmän. En vain ymmärrä miksi olen niin kärsivällinen! Kun väittelin Jumalan kanssa, että tulisin maailmaan, hän ei edes sano, mitä se vahingoittaisi!

»Nehovor nikomu, že som ti to hovoril!«

Is everything allright? Do you think you can do it? (The End)