Matthew1801DiMateo

Viem, je to nuda, zaoberať sa tak starobylou vecou a neunaviť mysle čitateľov. Karma je celkom modernisticky znejúce slovo, hoci prišlo už dávno. Už sme počuli, že „zákon karmy“ je čosi obdobné ako fyzikálny zákon akcie a reakcie tohto sveta. Ak to prenesiem do bežného života: ak udriem svojou rukou do stola (a je jedno, či náhodne alebo z hnevu), tak stôl primerane odozvou udrie do mojej ruky, veru, pred pár dňami som z prekvapenia na prečítané udrel a dnes ma zápästie bolí. Prejde. (?) Karma teda vychádza z príčin, ktoré sme v minulosti sami uviedli do pohybu, môže ísť o nesplatený účet v negatívnom zmysle, prípadne môžeme hovoriť aj o dobrej karme, ak sme v pozitívnom…

Pojem-slovo „karma“ je zo sanskrtu „čin“ alebo „skutok“ alebo „pôsobenie“ – tak ako v iných jazykoch, aj tu nejde výhradne o jediný význam či výklad. Začína sa vnímať ako fungujúca od momentu narodenia, lebo až po narodení začne fungovať ego. V rámci vývoja má človek plnú možnosť k slobodnej voľbe.

Človek ako ďalší vývojový stupeň má možnosť uvedomiť si, že v určitých situáciách automaticky reaguje, a že tým pádom preberá rozhodovanie jeho podvedomie. A on má možnosť na to podvedomie začať reagovať a preprogramovať ho (napríklad prostredníctvom meditácie alebo hypnózy). To znamená, že on sa síce narodí s určitými vlastnosťami, ale môže na týchto vlastnostiach aj pracovať a môže ich zmeniť. Napríklad: Ak má niekto strach z vody, tak napriek tomu môže tento strach prekonať a môže sa naučiť plávať. Alebo niekto nevie dobre komunikovať a nedokáže sa vyjadriť, ale keď to bude trénovať, tak sa to naučí. Je to len otázka chcenia, duchovného vývoja, disciplíny. Patrí sem aj uvedomenie si toho, aké vlastnosti mám, prečo reagujem, aj ako reagujem.

Okrem toho, na to, čo sa nám deje, má vplyv nielen karma, ale aj náš spôsob zmýšľania a cítenia, ktorý sa prejavuje v zákone príťažlivosti. Tento zákon môže každú situáciu zobrať z pozitívneho alebo negatívneho konca.

=Duša= pred svojím narodením z jednej strany rozhoduje sama o tom, ako splatí svoju negatívnu karmu, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ale pokiaľ daný človek nie je na dostatočne vysokej úrovni, tak určité veci musí zažiť. Jeho pozitívna alebo negatívna karma sa musí nejakým spôsobom prejaviť, bez ohľadu na to, či to „duša“ alebo ego chce, alebo nechce.

Ľudia všetko negatívne zvaľujú na karmu, osud. A tak konštatujú: „On má veľmi nepriaznivú karmu“, „Ona má šťastie, má dobrú karmu“. Je pohodlné zvádzať nezdar na „osud“. V skutočnosti je ľuďom daných veľmi málo vecí, skôr je pravdou, že v istých životných situáciách či okamihoch si vôbec nevieme poradiť. Veriaci povedia: „Sú to zásahy zhora“. Materialisti tvrdia: „Sú to náhody“. Pravdou je, že veľmi dôležitú úlohu zohráva rozhodovanie človeka. A ono závisí od vôle, od okolností, od nálady, od vplyvu iných na jeho rozhodovanie, aj od toho, čo sa dialo v minulosti, na základe čoho sa k danému rozhodnutiu dopracoval, čo tomu predchádzalo, aké sú jeho skúsenosti, zážitky, spomienky.

Častokrát človek dosť dobre nepozná sám seba a nemá vyjasnené udalosti terajšie, konajúce sa v prítomnom čase, nehovoriac o tom, že mnohí z nás nie sú vysporiadaní ani s negatívnymi skúsenosťami z minulosti, ktoré sa ťahajú s daným človekom niekedy aj celé roky. Je ťažké predpovedať budúcnosť, ak človek odkladá na neurčito, „na potom“, vyriešenie ťaživých nepríjemností a chodí stále v bludnom kruhu. Aj tak si to naňho počká. Tým pádom si priebeh svojej budúcnosti doteraz skutočne neurčil. AKO, KEDY a ČI vôbec k svoju cieľu zájde, ani sám netuší.

Vyžaduje to však obrovskú úprimnosť k sebe (ktorej mnohí, priznajme si, nie sme schopní). Ale skutočne nestačí vyhovárať sa a zvaľovať vinu na „osud“. Ak sa vážne zamyslíme nad tým, čím sme v živote trestaní, kvôli čomu trpíme, prídeme pri troche spomínanej úprimnosti k sebe na to, že čosi podobné robíme aj my iným. Až potom, keď budeme úprimní aspoň sami k sebe, dokážeme rozoznať zaslúžené a nezaslúžené zlo.

Žijeme ale v dobe, kedy sa túžime vyznať vo všetkom, čo sa deje okolo nás. Každý z nás má mnoho túžob, jeden túži po láske, druhý po vzdelaní, iný po blahobyte, ten ďalší zasa po kariére. A nielen túži, ale každý z nás chce, aby mu „všetko“ vychádzalo v súlade s jeho túžbami. Každý z nás však iste aspoň raz pocítil, čo je to byť „zrazený na dno“, keď prišiel osudový úder, nečakaná rana. Mali sme pocit, že je nespravodlivá, nezaslúžená a čas, ktorý bol potrebný k tomu, aby sme sa s ňou vyrovnali, bol nesmierne dlhý. Tieto negatívne zážitky zvyknú rezonovať v našej hlave či v srdci „nekonečne“ dlhý čas. Sny a túžby teda máme, bohužiaľ, nie každému z nás sa premenia na skutočnosť, nie každému sa splnia. Jedinou náplasťou, keď prídu naše sklamania, je útecha: „Nič sa nedá robiť, taká je moja karma“. Mnohokrát si neuvedomujeme, že pôvodcom mnohých osudových rán je si človek sám. Zákon spätného pôsobenia funguje.

V nezadržateľnom behu života za uskutočňovaním našich predstáv a cieľov, sa musíme niekedy aj zastaviť, ba spýtať sa, prečo je tomu tak. Pozrieť sa na celý náš život z vtáčej perspektívy. Sme takí plní negatívnych emócií, hoci nie všetky naše viny pochádzajú zo zlých úmyslov. Ako môžeme začať žiť s pocitmi radosti a spokojnosti? Bez negatívnych emócií? Môžeme urobiť čosi, čo napomôže rýchlejšiemu a ľahšiemu zhmotneniu našich túžob a vyriešeniu problémov?

Náš svet je miestom, kde žijeme svoj život a sme stále s ním nespokojní, nespokojní aj jeden s druhým. Stále po niečom prahneme, po niečom inom, než je to, čo máme, čoho sa nám dostáva, stále čosi chceme dosiahnuť, získať, vlastniť, kohosi prevýšiť, dobehnúť, vyrovnať sa mu. Žiaľ, väčšina našich túžob zostane navždy len túžbami. Keby sme tak skutočne mohli byť len my pánmi svojho osudu! Ale nemôžeme prijímať všetko zlo pasívne. Ak si uvedomíme, že sme v minulosti svojim konaním vyvolali pravdepodobne príčinu, musíme si byť vedomí toho, že jej následky budeme skôr či neskôr znášať. Ublížením inému človeku, odsúdením za jeho pohnútky, ktoré nepoznáme, netoleranciou k jeho pokleskom (hoci k svojim tolerantní byť vieme) sa zaťažujeme vinou. Zvyšujeme svoje karmické zaťaženie. A ten náš osud, na ktorý všetko zvaľujeme, nám dáva možnosť naše skutky napraviť trebárs tým, že zažijeme podobnú situáciu, v ktorej budeme cítiť to, čo asi cítil človek, ktorého sme poškodili. Stáva sa veľmi často, že rovnaké účinky nás neminú, musíme ich pocítiť sami na sebe. A tu je jasná odpoveď, prečo sa nikdy nemáme usilovať o odplatu, o pomstu. Sú „vyššie zákony“, ktoré to ustrážia a vykonajú správnym spôsobom a v pravý čas. Na to sa môžete spoľahnúť, nič nezostane nepotrestané! Mnohých vín, sebectva, ľahostajnosti, zrádzania, podvádzania, ohovárania, podrazy, bezcitnosti, arogantnosti sa môžeme zbaviť…

K „tejto očiste“ vedie ale jediná cesta, všetko, čo konáme – podriadiť čistým úmyslom. Len skutočná úprimnosť a láska k ľuďom (aj neopätovaná) nám pomôže zbavovať sa viny, zdokonaliť seba. Až vtedy môžu začať slabnúť nitky negatívnej karmy, až vtedy začneme pociťovať znovuzrodenie a tvorí sa karma čistejšia, iná, nová. Ak však budeme donekonečna len frfľať, aký je k nám život nespravodlivý, krutý a zlý, znášať všetko s odporom a nenávisťou, nezlepšovať svoje správanie, ďalej budeme sústavne trestaní.

Každý z nás má slobodnú vôľu a tá nám dáva možnosť:

1. riadiť sa (krutým) zákonom „oko za oko, zub za zub“ a ešte viac zauzliť nitky svojho „osudu“,
2. uľahčiť si odpykávanie viny, dať sa na cestu zdokonaľovania a „zlo“, ktorým sa cítime byť napadnutí, postupne zo svojho života odsúvať na perifériu, ba až celkom preč.

Je nutné však poznať nielen príčiny, ale aj následky našich životných krokov. Nežiť chaoticky, ale snažiť sa pochopiť udalosti a naučiť sa ich usmerňovať. Náš strach, obavy z ešte nepoznanej budúcnosti pramenia z očakávania zlého výsledku, z neúspechu, zo zlyhania, z ťažkostí, utrpenia a z neznámeho je vždy strach. Sme presvedčení, že táto ťažko predvídateľná budúcnosť nepodlieha našej vôli, ani našim snahám a tiež nie prianiam. V skutočnosti to nie je pravda.

My si do značnej miery sami tvoríme „zajtrajšky“, samozrejme, nie iba my sami. Vstupujú do toho aj iné „sily“. Ak sa budeme usilovať spoznať zákony, ktorými sú tieto sily ovplyvňované, budeme môcť vedome predvídať to, čo sa udeje, nasledujúce dni prestanú byť našou veľkou neznámou a strach sa stratí. Vedomý odchod z negatívnych energií a tiež informácií, len to je cesta k tomu, aby sa nám začalo dariť, stávalo sa to, čo si želáme, prihodilo sa všeličo podľa našich predstáv.

POZOR na naše myšlienky, majú úžasnú silu, moc. Tie negatívne, ale aj pozitívne. Nezahrávajme sa s nimi. Len ak to staré zmýšľanie opustíme, začneme si tvoriť nový život, v ktorom zamedzíme prechod negatívnych energií z nášho okolia na nás. Nielen na cestách musíme dodržiavať pravidlá či predpisy, aj život je riadený nepísanými paragrafmi. Častokrát vidíme signály, častokrát cítime, že tam je vstup zakázaný, že bliká červená, nechceme ich však vidieť. Vyhodíme smerovku a pokračujeme v nami zvolenej ceste. Možno nám to prejde, bez trestu, bez pokuty. Zámerne značku prehliadneme. Všetko je vec správnej voľby. Veľakrát nám to prebehnutie na červenú vyjde, to nás posmelí. Riskujte, ak ste zdraví. Ale, ak chceme zostať živí a zdraví, nemôžeme sa zaobísť bez dodržiavania značiek aj predpisov. Toto je práve to, čo potrebujeme, vedome a rozumne riadiť svoj život.

Trochu preskočím „zdanlivo“ inam – obdivoval som, čo sa podarilo liečiteľovi (a jasnovidcovi – v zmysle daru vidieť do vnútra ľudí) Sergejovi Nikolajevičovi Lazarevovi – okrem liečiteľstva ako takého, skúmal aj karmu – ľudstvo sa v 10. storočí dopustilo najhorších zo svojich prehreškov tým, že sa odvrátilo od „božského“ a zvolilo si cestu pragmatizmu a uskutočňovania, t.j. vecí „pozemských“. Tento prehrešok sa nachádza na/v poli každého človeka, ktorý dnes žije na planéte Zem.

Zložité, bolestivé úmrtia, ktoré dnes väčšina ľudí zažíva, pravdepodobne majú svoju príčinu v tom, čo sa stalo v onom 10. storočí. V každodennom živote človek necháva svoju dušu vyhladnúť. Celá jeho snaha je zameraná na uspokojenie potrieb tela a mysle. Takže smrť musí byť ťažká, pretože duševná a fyzická agónia očisťuje dušu. S. N. Lazarev vysvetľuje, ako sa to deje: „Jedinou možnosťou zvládnuť agóniu je duchovne sa pozdvihnúť, preniesť slabý bod z postihnutého tela do duše. Tento prirodzený proces sa deje automaticky. Mučený získava na duši.“

Ako to povedal relatívne málo známy pán Alder King? „A ak nebudeš poslúchať, potom ťa prinútim.“ Ako môžeme vidieť, duchovný, Bohu odovzdaný život – nie je len bláznivý nápad, ktorý sa má nasledovať, alebo ktorý má „osvietený“ človek nasledovať. Skôr ide o jediný prirodzený spôsob života v celom Vesmíre. A jeho popieranie prináša človeku jednu alebo druhú formu utrpenia. S. N. Lazarev skúmal aj to, čo svet v súčasnosti požaduje od tých, ktorí chcú v budúcnosti prežiť: je treba zjednotiť to, čo sa zdá nemožné: „Odvrátiť sa od pozemského a obrátiť sa k jednote s Vesmírom, obrátiť sa smerom k získaniu informácií a uplatniť ich v morálnych zákonoch a ich praktickom uskutočňovaní na všetkých úrovniach. – „Nemôžete slúžiť aj Bohu aj Mamonu“, – povedal Pán Ježiš Kristus. ((Mamon –  Lakomstvo: V preklade „bohatstvo, majetok alebo poklad“, termín využívaný kresťanmi na hanlivé označenie nadmerného materializmu a neukojiteľnej túžby po bohatstve. Prvýkrát spomenutý v evanjeliu sv. Lukáša ako stelesnenie démona – náčelníka 50 légií určených k službe bohatých a majetných. V samotnej démonológii je Mamon označovaný za knieža hrabivosti, lakomstva, bohatstva a nespravodlivosti. Posadnutý démonom by sa tak mal vyznačovať chamtivosťou a túžbou získavania čo najväčšieho majetku. Slabosti, ktoré Mamon u hriešnika využíva, však nie sú len materiálne, význam býva širší, zahŕňa aj nelojálnosť, krádež, či zákernú zradu. – Mal som tú príležitosť poznať takto posadnutého človeka – strach a hrôza! Tohto mamonu sa zbaviť je zriedkavé a takmer zázrak!))

Takže o človeku, ktorý môže v nasledujúcich rokoch prežiť, sa dá povedať, že bude musieť byť súčasne svätým, podnikateľom, bežným človekom so sedliackym rozumom a kšeftárom.“ S. N. Lazarev špecifikuje: Každý človek sa musí stať svätým; s uznaním sveta a novým vylaďovaním sa na vesmír sa rozrastie svätosť, a sebarealizácia v emocionálnom a praktickom živote budú nasledovať. To znamená, že podnikateľ, politik a vedec sa budú musieť stať svätými. Morálka sa im musí stať najdôležitejšou otázkou.

Ba ešte viac, pretože potenciál duchovnej moci sa v každej osobe zvýšil. Týmto S. N.  Lazarev ukazuje na silu nášho vplyvu na životné prostredie a aj ľudí. Priemerný vplyv bol pred X rokmi asi 10 jednotiek, za renesancie dosiahol 23 a koncom 19. storočia to bolo 38 jednotiek. Dnes dosiahol 88 jednotiek a stále rastie. Preto každý negatívny vplyv má také dramatické dôsledky. Pre každého človeka je teda nesmierne dôležité vládnuť svojim myšlienkam, pocitom a slovám – a pravidelne vykonávať sebapozorovanie na odhalenie toho, čo je potrebné očistiť, kde treba požiadať o odpustenie a kde je potrebné vykonať zmeny. Cvičením odpustenia prídu zmeny ľahšie, hovorí S. N. Lazarev: „Keď človek otočí svoje myšlienky na Boha a žiada o odpustenie svojich hriechov, jeho duša a telo sa pozoruhodne zmenia. V tomto momente človek vyznáva svoju nedokonalosť, otvára sa Tomu, ktorý nás stvoril a prijme od neho silu, aby sa zmenil a vstúpil do harmónie s vesmírom.“

Pravé pokánie však nemá nič spoločné s „neužitočnými výčitkami svedomia, sebapoškodzovaním alebo ľútosťou nad minulosťou,“ tvrdí S. N. Lazarev. „Človek si môže týmito emóciami len ublížiť. Činiť pokánie znamená celou svojou silou sa zmeniť a nikdy svoje chyby neopakovať. Zmyslom tohto procesu je pochopiť, že energetický impulz, vyvolaný uvedomením si svojich chýb, má tvorivý efekt. Reťazec príčin a následkov, pri ktorom jedna činnosť prináša ďalšiu, je rozbitý oľutovaním. „Odovzdávanie ničivých informácií poľa a ďalší vplyv sú takto zrušené. Pravé pokánie si však vyžaduje aj správny pohľad na svet: na to, aby som vedel, kde som konal nelegálne, inými slovami porušil zákon, musím najprv poznať vesmírne zákony…

A teraz ešte spomienka na dopad súčasnej pohromy: Riešenie ekonomickej krízy, ktoré sa rozbehlo v USA, ktoré sa chystá aj v EÚ, ale aj u nás doma (SR), je len opakovaním riešenia ekonomickej krízy z roku 2008, kedy sa dlhy podnikateľov a bánk socializovali, t.j. prešli na plecia celej spoločnosti a sociálne problémy „pracujúcich“ zostali na ich vlastných pleciach. Ak sa rovnaký model zrealizuje aj v dnešných podmienkach, a všetko nasvedčuje tomu, že to tak bude, tak náš dnešný dlh sa môže z úrovne takmer 50 % HDP (je to málinko menšie, ale zaokrúhlime si to) zvýšiť na úroveň, ktorá bude niekoľko nasledujúcich generácii vyciciavať tvorivé a životné sily našich pracujúcich a je otázne, či sa ho niekedy zbavíme.

Ale – u nás žije odhadom 5,3 až 5,4 milióna občanov (obyvateľov) – tí všetci sú najrozmanitejšej karmy, koľko ľudí, toľko rôznych „osudov“ či karmy (pojem „osud“ zapácha po pasívnom predurčení – ale meniť to môže každý sám v spolupráci s ostatnými). Obávam sa, že ak by som napísal hoci aj 555-stranovú štúdiu a dokazoval by som ako spojivo filozofa, mudrca, jasnovidca, duchovného, liečiteľa a podobne, tak aj tak by som nemohol vyčerpať túto tému.

Raz mi ktosi v časti „diskusie“ vyčítal, že VRAJ furt spomínam „igorka“ – ale skúste to pripustiť aspoň na pár sekúnd: všimli ste si, že akoby náhodou sa menila vláda a akoby náhodou sa dostal na čelo štátu človek, ktorý s radosťou až pôžitkom nahrával na záznam svojho kamoša Radka – a zrazu, keď má riešiť slovenských občanov, tak navrhoval kontrolu mobilných telefónov? Náhoda? Ale – no tak!

Pán MVDr Staněk uviedol v akomsi interview, že sú niektoré kľúčové okamihy vývoja celých Spoločností, kedy MUSÍ niekto vziať „opraty“ za pačesy a pritvrdiť, aby sa dosiahol určitý pokrok alebo obrana alebo zmena – a napriek tomu, že ten Mgr je exot, možno by sme mali ďakovať archanjelovi Slovenska, že to tak zaonačil, že práve náš Mgr. sa dostal za „šéfa štátu“ – áno, môže to vyzerať morbídne a nedokázateľne – pozor, ja vás predsa nenútim toto uveriť – len si to nechajte prejsť úvahou na okamih… ( ! ) Prejde to hnusné obdobie útrap a anjel Slovenska ho nechá padnúť a už nikdy tak čudesno-majiteľská „stranička“ 4 členov nebude potrebná – čiže aj karma Celku napokon poskočí o mini-stupienok ďalej a popchne sa to do ďalších dní… čiže aspoň v niečom to má nádej na „dobrý koniec“...

Am 5, 14: Hľadajte dobro, a nie zlo, aby ste žili, aby tak bol s vami Pán, Boh zástupov, ako ste vraveli.