Matthew1801DiMateo

V súvislosti s kandidatúrou expremiéra sa včera »naježili« niektorí poslanci, čím odhalili, že buď o morálke priveľa nevedia, alebo im je to v podstate jedno a spoliehajú sa na »vernosť« svojich voličov, čo im stačí.

Baránik v diskusii s Madejom v slovenskom rozhlase používal výrazy, ako keby už prebehol súd, ktorý dokázal akúkoľvek vinu R. Ficovi (a koalícii vo všeobecnosti) a on si iba vypomáha v debate už známymi faktami, o ktorých už nikto nepochybuje. A Madej nech drží ústny otvor.

Galko za SaS (tlačovka ta3) takisto spájal vraždu Kuciaka a Kušnírovej s menom R. Fica, ako keby už sudca uzavrel proces uznania viny tak, aké to býva, keď je po všetkom…

https://www.ta3.com/clanok/1145344/tb-predstavitelov-sas-o-nominacii-r-fica-na-post-sudcu-us.html

A aby toho nebolo málo, tak sa pridal aj majiteľ strany OĽaNO pán Matovič na svojej Facebook-stránke: „Skorumpovaná mafia, ktorá má na svedomí život Jána a Martiny, sa rozhodla, že si zabezpečí beztrestnosť minimálne do roku 2031 (vtedy končí funkčné obdobie nových sudcov ÚS SR). Vysiela preto na »Ústavný súd« svojho dlhodobého sluhu, strojcu a ochrancu jej najväčších úspechov na slovenskom Klondajku. Obávam sa, že toto by nerobili, ak by si neboli istí úspechom v prezidentských voľbách. Ďalší dôvod, aby sme všetci tí, ktorí to myslia so Slovenskom dobre, ťahali za jeden jediný povraz.“

Je tam napísané: »ktorá má na svedomí život Jána a Martiny«?

Odkiaľ to má? Kde sa dá pozrieť rozhodnutie súdu – alebo – aspoň tlačová správa?

Preto som sa rozhodol (sám pre seba), že si pripomeniem (oživím), čo to o morálke-etike-mravnosti – ALE – nie príliš mnoho, aby sa to nezahltilo prílišnou odbornosťou…

+

Každý, aj dnešný moderný človek sa musel už stretnúť s pojmom mravnosť alebo etika alebo morálka ((kto by chcel podrobnosti, dá sa vyhľadať skriptum teológie, prípadne vo wikipedii definície)), máme svoje morálne intuitívne cítenie, v akej-takej miere aj tú morálku, ktorá je spoločenským konsenzom… Aj každý ateista vari prijme názor, že je tu nejaké bytie, o ktorom si jeden myslí, že ho pozná, iný, že nie… Potom sú reálne chcenia, pudy, ktoré poväčšine delí na „dobré“ a na „zlé“. Vo všeobecnosti sa aj ateista zhoduje s teistom v tom, že sú tu nižšie pudy, ktoré sú bližšie k biologickým zvieratám, teda evolučne stupeň nižšie, a potom tie vyššie, jemnejšie, ktoré azda radí ku kreativite vyššej ľudskej bytosti. Zrejme je to z toho, že aj ateista pochopil potrebu aj iných hnutí, ako len tých plynúcich z evolúcie, ako sa hrubo podáva, že tam ide iba o fyzické prežitie. Aj ateista dokáže chápať kvalitu a stavia ju nad kvantitu.

Čomu v evanjeliách môže väčšina ľudí rozumieť? Samozrejme, okrem toho, že chceme vyliečiť z toho či tamtoho, hoci, aj to s tým súvisí. Dokonca sa objavil článok, ktorý tvrdil, že kresťanstvo sa veľmi rýchlo šírilo pre prísľub vyliečenia sa. Keď som sa naň prvýkrát pozrel, bol som nie že skeptický, ale som túto ideu zavrhol, že táranina. No ale ako tak nad tým uvažujem viac a viac, prečo nie? Dobrovoľné obete ustali, človek viac zakorenil vo fyzickom svete a chcel ho prežívať viac a viac.

Kristus – aj keď hovorí, že spasený bude ten, kto ho nasleduje, zároveň to akoby neguje. No lebo nejde o nasledovanie abstrakcie, ale o konkrétnosť. Konkrétnosť, zdá sa, tkvie v stálom napomínaní, že „nehrešte“. Ale vôbec nie podľa nejakého »Kódexu«, dokonca sa tu inak vykladá „Desatoro“.

Podľa Pána Ježiša Krista nie len ten zabíja, kto zabíja telesne, ale zabíja aj ten, kto nenávidí ((toto je ako ZNAMENIE PRAVDY pre trio Galko / Matovič / Baránik und so weiter zo včerajška – ako som spomínal vyššie – ale je to univerzálne – pre všetkých na tejto planéte)).

To sa nedá chápať zjednodušene iba ako sprísnenie, ale skôr ako skomplikovanie. A sv. Pavol tieto veci korunuje vyhlásením, že nie »literu písma« máme nasledovať, ale „ducha“. Nie Zákon, ale Krista, ktorý je zákonom. Sv. Pavol vlastne ruší »Mojžišov zákon« a stavia tu Pána Ježiša Krista ako nový zákon – či výstižnejšie – NOVÚ ZMLUVU. Toto zrejme je počiatočným bodom uvažovania k Trojici.

A ak bol nejaký prínos v problémových časoch európskeho protestantizmu, tak to bolo práve v potvrdení úlohy svedomia a aj samotného myslenia, ba aj prístupu k Bohu.

Mnohým robilo problém pochopiť „Trojjedinosť“ (Trojicu) – bludná totalitná ideológia islam to považuje za formu polyteizmu, lebo Mohamed…

Trojjedinosť uznávajú aj tí, ktorí sa zaoberajú štúdiom jemných životných vzťahov. Niektorí veriaci popisujú túto univerzálnu pravdu ako Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha svätého.

Niektorí psychiatri používajú pojmy – nadvedomie, vedomie a podvedomie. Niektorí spiritualisti hovoria – telo, myseľ, duch (to sú tri časti človeka). Niektorí vedci hovoria o hmote, o energii a o „éteri“. Niektorí filozofi hovoria, že nič nie je pravda, kým to nie je pravda v myšlienke, v slove a v čine. Čas rozdeľujeme na minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Ľudské vnímanie rozlišuje tri okamihy – predtým, teraz a potom.

V priestorových vzťahoch rozlišujeme tu, tam a priestor medzi.

V otázkach hrubých vzťahov nerozlišujeme žiadne =medzi=, lebo tieto vzťahy sú dyadické, zatiaľ čo vzťahy vyšších sfér sú vždy triadické. Odtiaľ pochádza dyáda vpravo – vľavo, hore – dole, veľký – malý, rýchly – pomalý, horúci – studený, alebo najväčšia existujúca dyáda mužský – ženský. V týchto dyádach je všetko alebo jedným, alebo druhým, prípadne väčšou či menšou verziou jednej z polarít.

Vo sfére hrubých vzťahov nemôže existovať žiadny pojem bez svojho protikladu. Náš každodenný život je založený na tejto realite.

Vo sfére posvätných vzťahov neexistujú protiklady. Všetko je Jedno a všetko sa pohybuje v nekonečnom kruhu. Čas je takou posvätnou sférou, v ktorej to, čomu hovoríme minulosť, prítomnosť a budúcnosť, existuje súvzťažne.

+

Je tu jeden z dobrých počinov, ktoré urobili kresťania a myslím, že v tom hrala hlavnú úlohu katolícka Cirkev – zhrnutie hriechov do 7 hlavných a oproti tomu 7 cností. Nuž a nie je toto alfa a omega celej kristológie, že ako premeniť hriechy na cnosti? Nie je vari tým cieľom, na ktorom sa zhodnú všetky náboženstvá, práve to? Dokonca nie iba náboženstvá, ale nie je toto akýsi kultúrny základ celého „vyspelého“ ľudstva? A nie je toto v zásade aj s pravým kresťanstvom?

Neliečil vari Pán Ježiš Kristus tým, že odpúšťal hriechy a nebolo jediným predpokladom spásy oprostenie sa od hriechov? Samozrejme, s upriamením vedomia na Spasiteľa a s Jeho pomocou.

Toto je základ, veď vieme, že každý hriech alebo cnosť – je na diskusiu a všetko má svoju faloš, prípadne hĺbku. Toto je o práci na sebe, o sebapoznaní, a nie o maskovaní za odev, za nejaké formulky, za povrchné vedomosti, za vonkajšie hlásenie sa k niečomu.

Veď všetko NEvyrieši spoveď, bojujeme proti usmrcovaniu ešte nenarodených deti, ale denne zabíjame svojho brata/blížnych nenávisťou. Hlásime sa k Bohu a Duchu, ale sme závislí od materiálnych chúťok.

Kým kresťanské elity riešia telá, no len aby nejaký migrant si neurobil bibinko, keď už sem cestuje tisíce/stovky kilometrov, kým teológovia merajú veľkosť našej duše záhradnými inžiniermi na štvorcový kilometer, kým sa za správneho humanistu považuje najmä ten, kto toleruje čím viac spôsobov sexuality, sú tu aj ľudia, ktorým naozaj ide o premenu svojej duše, následne celého ja (človek je spojený z tela, mysle, duše)…

Nie, zrejme nejde o to najsprávnejšie odriekanie litánii, ani o vybitie si rôznych sentimentov, ktoré sa tvária humánne. Veď zas Písmo – čo z toho, ak si zachránil telo, ale dušu si zatratil? Veď u Boha je lepší onen človek, ktorý si stále v sebe nachádza hriechy (čo je základný predpoklad k ich odstráneniu), ako onen egoista, ktorý sa cíti byť nie len vysoko cnostný, lebo svoje hriechy prekryl, ale aj úprimným hriešnikom pohŕda.

„Nová Zmluva“ je plná poukázaní na pokrytectvo, na to, že s nápravou to nie je tak jednoduché, a práve toto si málokto všíma. Naopak, každý to má jasné, každý napodobňuje povrch. Kresťanský zákon, ako keby si ľudia stotožňovali so svetským zákonom. Doteraz ma nechytili, tak som vlastne čistý ako ľalia, za žiaden hriech ma neodsúdili, tak som fajn kresťan. A to o obielených hroboch nie je vôbec o mne. Kde!

Pán Ježiš Kristus hovorí, že spasený bude hlavne ten, kto plní vôľu jeho Otca, teda Boha. Ale, ak „Stará Zmluva“, t.j. Mojžišove zákony odpadávajú, kde tú vôľu vypátrame? Okrem neho ako jeho syna je to vlastne akási úloha pre ďalšie veky, či? Nesľúbil vari Kristus Ducha svätého? Ktorý si vanie, kde chce, nie je teda majetkom výhradne cirkví. Veľmi stručné posolstvo azda všetkých náboženstiev – „Bol tu akýsi prvotný dokonalý stav, ktorý upadol a teraz sa pokúšame ho znova získať.“ A ten spôsob, ako tento prvotný dokonalý stav môžeme získať, to sú morálne technológie, to sú tie požiadavky etického správania, respektíve mravného…

Všimnime si, aké je to vlastne jednoduché a zároveň ťažké.

Veru, o čom to stále točil Pán Ježiš Kristus? Vari nie o zmene seba samého? Kde ale dnes počúvame o výzve k zmene (o pestovaní cností)? Veď vyžadovať od niekoho morálku a mravy sa dnes takmer rovná porušovaniu ľudských práv. Za výzvy k skutočnej mravnosti (vôbec nehovorím o maškaráde s nálepkami napr. že som „Za slušné Slovensko“ a podobne) dnes obsiahnete, a po čase za to azda bude aj basa, už sa vyhrážajú, hoci ten okraj spoločnosti je istý už dnes. Kto by ale mal pred sebou taký obraz, že tá požiadavka po cnostiach je len taká ľubovôľa ako povedzme súťaž v stojke na hlave, či kto ďalej dohodí, ten sa mýli. Veru špagetové monštrá žijú iba v hlavách niektorých ateistov, morálne technológie sú ale v súlade s realitou, dokonca s evolúciou, sú v súlade s onou spomínanou trojjedinosťou, ktorá sa môže javiť aj ako súzvuk vedy, náboženstva a umenia, alebo citu, rozumu a vôle.

Ono totiž premenené nízke pudovosti na cnosti dajú človeku nové schopnosti, posunú nás evolučne vyššie. A toto z časti vidno už dnes, kedy sa ľudský pokrok vplyvom vedomej kultúry zrýchľuje, nie je ponechaný iba na hmotnú prírodu…