Matthew1801DiMateo

V piatok som sa k tomu vyslovil a v nedeľu prispel homíliou arcibiskup Cyril Vasiľ na sviatok Zoslania Ducha svätého. Vyslovil sa: „Obľúbeným terčom tejto novej kategórie »rádoby« urážlivých nadávok je praktizujúci veriaci, teda taký človek, ktorý svoju vieru neskrýva, nehanbí sa za ňu, vie si ju obhájiť a podľa nej koná v osobnom živote. Keď má náhodou dokonca nejakú verejnú funkciu, hoc aj založenú na svojej odbornosti alebo dôvere spoluobčanov, ale napriek tomu nepopiera, že je veriaci, ba dokonca o svojej viere aj verejne hovorí alebo aspoň niekedy v minulosti hovoril a dnes sa od toho nedištancuje, tak sa priam rozbehne súťaž, kto vymyslí »krajšiu« – teda čo najškaredšiu a ešte urážlivejšiu a zosmiešňujúcejšiu urážku. Takéhoto človeka, kresťana, vraj treba poslať možno už ani nie do cirkusu, ale rovno do blázninca a hlavne mu v žiadnom prípade neslobodno dovoliť, aby sa dostal do politiky, do parlamentu, či nebodaj za ministra.“

Áno, to je podstata odhadom dvojročného konfliktu Havran vs Kuffa. ALE nie sú osamote, len to bolo mediálne najvypuklejšie, lebo mediálna hviezda sa obula do dedinského kňaza, sám sa nazývajúc „teológ“…

Michal Havran v článku „Pošlite Kuffu do cirkusu“ napísal: „…pretože kto z nás by si zobral na dvor feťákov a pomáhal im. Veď nikto iný to vlastne nerobí, doktor Okruhlica neexistuje, desiatky asociácií nepracujú, dobrovoľníci, liečby, ubytovne pre bezdomovcov, pre chorých, len on, naša Matka Tereza, obklopený neborákmi a žobrákmi. To si máme všímať.“

Ak sa nemýlim, novinár Havran sa obhajuje, že išlo o pamflet.

„Pamflet“ alebo „hanopis“ v užšom zmysle je kratšie literárne dielo s hanlivým, kritizujúcim obsahom. Najčastejšie namierené proti spoločnosti. V literárnych hanopisoch autor pritom zámerne zdôrazňuje alebo zveličuje záporné stránky kritizovaného predmetu. Často sa využívajú v politickom boji (letáky a podobne). Nenárokujú si trvalú umeleckú hodnotu. V širšom zmysle je to akékoľvek haniace dielo. Môže ísť napríklad o recenziu, v ktorej kritik uvádza iba zápory diela, o novinový článok aj rozsiahle literárne dielo.

Ak som teológom – viem – že hanopis alebo pamflet je v prípade kresťan verzus kresťan čímsi amorálnym. Ak som teológom, tak viem, že v biblii nám samotný Boh odporučil, ako riešiť hriech, hriešnika, zločin, nenávisť a podobne. Ak som naozaj teológom, a nie iba samozvaným teológom, ktorý si drží v ruke potvrdenie zo školy, ale nežije ako teológ… A čo kresťan?

Ešte k citovanej myšlienke z pôvodného článku: netvrdím, že som obhajca Kuffu, nie som za to platený, ani netvrdím, že Kuffa je nejakou druhou idealizovanou verziou Matky Terezy. Nechápem však, prečo spomína iba feťákov. V akomsi televíznom šote (verejnoprávna =rtvs=) ukázali, že prijal rôznych ľudí a pomáhal im primerane jeho možnostiam. Viac mi prekáža tá naivná predstava, že v štáte SR nejaký pán Okruhlica je všeliek na všetky neduhy, ba »Okruhlicov« máme asi na vývoz a všetci sú to ekvivalenty Matky Terezy? Presvedčil sa naživo pán Havran, že akési asociácie pokrývajú úplne všetko tak, ako by sme si všetci naivne priali v oblasti charity alebo filantropie? Kde berie tie ružové okuliare, že „dobrovoľníci“ sú tak vyťažení, že nič už netreba riešiť? Všetko je najsamlepšie?! Bol niekedy si pán Havran vyskúšať, čo to je? Ubytovne pre bezdomovcov? Hanba! Pán Havran nemá tušenie, aký je reálny stav akýchkoľvek ubytovní pre bezdomovcov! Pozor! Ja netvrdím, že pán Kuffa zachraňuje všetkých a že to stačí. Skôr prekáža tá naivita – aké nádherné to tu na Slovensku máme. No nemáme! Ani novinár Havran, ani politici, ani igorkovci, ani progresívci – načo? To im hlasy do NR SR nezaručí. Oni to nebudú riešiť.

A úder pod pás človečenstva: „…keď prišiel v sukni s bábikou z Dráčika preoblečenou za nejaký pohanský totem a v parlamente to držal fašistom ako miništrant.“

Videl som fotografie z onoho dňa. Pražské jezulátko: Podľa legendy sa Ježiško ukázal istému mníchovi a ten ho podľa jeho podoby vymodeloval. Keď sa roku 1556 vojvodkyňa Maria Manrique de Lara nevesta Vratislava z Pernštejna vydávala do Čiech, dostala sošku od svojej matky ako svadobný dar. Jej ovdovelá dcéra Polyxena z Lobkovic potom vzácnu sošku darovala roku 1628 kláštoru bosých karmelitánov pri kostole Panny Márie Víťaznej, pretože nemala dcéru, len syna a podľa tradície mala prechádzať z matky na dcéru. Karmelitáni umiestnili sošku v kaplnke a mladí rehoľníci sa od malého Ježiška učili cnostiam. V tom čase zúrila tridsaťročná vojna a ani soška nebola ušetrená. V roku 1637, po svojom návrate do Prahy, našiel pohodenú sošku otec Cyril v chráme Matky Božej a zistil, že má odlomené obe ručičky. Sošku dali opraviť. Okrem iného aj Praha bola zázračne uchránená pri obliehaní Švédmi roku 1639. Roku 1651 bola soška nosená ako pútnik po pražských kostoloch a roku 1655 slávnostne korunovaná pražským biskupom. Počas tridsaťročnej vojny sa soška stratila a našla sa až v roku 1638 schovaná za oltárom, no bola značne poškodená, a tak ju museli opraviť. V roku 1651 získala soška prívlastok Milostivé Pražské Jezuliatko. Po zrušení kláštora ho chvíľu opatrovali mníšky z rádu anglických panien. Soška Jezuliatka je vystavená v kostole Panny Marie Vítězné (Panny Márie Víťaznej) v Prahe na Malej Strane od roku 1628. V katolíckych krajinách je táto soška známa aj ako Bambino di Praga. Je to 47 cm vysoká soška z dreva a povrch má modelovaný z farebného vosku. Soška má na dlani otvor, do ktorého sa pripevňuje jablko. Soška bývala v minulosti ozdobená drobnými šperkami, ktoré pochádzali z darov veriacich. Korunka, ktorá v súčasnosti zdobí Jezuliatko, bola vyrobená v rokoch 1810 až 1820. Okrem tejto korunky má Jezuliatko ešte jednu z roku 1767. Obe pochádzajú z dielní pražských zlatníkov.

Takže čo na to pán teológ aj mediálna hviezda – aký pohanský totem?

Toto je aj na pamflet úbohosť. Toto ani nie je o tom, či katolícky kňaz Kuffa je taký alebo onaký, ale o tom, či mediálna hviezda z RTVS a SME má PRÁVO doslova otravovať mysle občanov Spoločnosti v SR alebo NIE.

Pán arcibiskup Cyril Vasiľ pripomenul (aj novinárovi Havranovi): „Recyklujú sa frázy o čiernej totalite, o inkvizítoroch a o návrate do stredoveku a keď sa hovorí o kňazoch, tak sú označení ako černokňažníci, sutanisti a v lepšom prípade ako nenažranci a pokrytci. Takto si niektorí, pravdepodobne frustrovaní a nenávistní jedinci zväčša anonymne vylievajú svoju zlosť. V podstate niečo podobné nájdeme aj v článkoch podpísaných, teda v akože »novinárskych komentároch«, ktoré sa píšu za peniaze a na to, aby formovali verejnú mienku. Veď načo inak by ktokoľvek písal svoje komentáre a názory. Niekto tieto urážky a nadávky eufemisticky a povýšenecky nazýva aktualizovanou formou literárneho druhu stredovekého protikatolíckeho pamfletu, na ktorý má takpovediac živnosť alebo niečo ako národný patent, keďže je za to platený, pretože jeho fanúšikovia a podporovatelia to od neho očakávajú a môžu si byť istí, že pôjde nielen na hranu, ale aj za hranu. Niekedy to síce trochu prihorlivo prestrelí, napríklad tak, že človeka, ktorý celý život zasvätil práci s najbiednejšími, označí titulom »vyšinutý metafyzický predátor, ktorý nenávidí svet«.“

Opakujem – ak by bol pán novinár teológom, tak by vedel, o čom pán arcibiskup Vasiľ hovoril aj písal.

Prečo o tom nevie?

Ja netuším.

Nečítal som absolútne všetko, čo pán dedinský kňaz Marián Kuffa napísal, povedal, nevidel som všetky jeho videá. Ale – ak by sa dopustil čohosi nezákonného, nemorálneho, škodného – tak sa to, pán VRAJ teológ – rieši inak.

Rozborom, dôkladnou kritikou ako keď vedec hodnotí vedecké dielo, posúdia to tí, ktorí to majú v náplni práce – máme súdy, máme takzvanú cirkevnú vrchnosť – jestvujú kontrolné orgány, jestvuje veda …čokoľvek – prírodoveda, medicína, ontológia, logika, sociológia atď, akákoľvek oblasť, ktorá sa týka ľudí alebo poznania – všetko má nejakú časť skúmania, ale aj výsledkov, sú veci overiteľné a preukázané a vie sa aj o tom, čo sa ešte nevie. Alebo sa to nedá – zatiaľ. Raz možno. Ale samozvane vykonávať spravodlivosť ako keby bol delegovaný – a kým?!

O.K., jestvuje aj občianska spoločnosť – ale anarchia? Pán „teológ“ by mal vedieť, že prv, ako dospeje do domnienky, že už nám nezostáva nič iné, len a len pamflet, len skrytá forma nenávisti – to hádam NIE!?

V nedeľu sme slávili sviatok Zoslania Ducha svätého a pán arcibiskup Vasiľ citoval z biblie:

„Ktože vám uškodí, ak budete horliví v dobrom?! Ale ak aj trpíte pre spravodlivosť, ste blahoslavení. Neľakajte sa ich hrozieb a neplašte sa, ale uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás. Robte to však skromne, s bázňou a s dobrým svedomím, aby sa tí, čo tupia váš dobrý život v Kristovi, zahanbili práve v tom, z čoho vás osočujú. Lebo je lepšie trpieť za dobré skutky, ak je to Božia vôľa, ako za zlé. Veď aj Kristus raz navždy trpel za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Bol usmrtený v tele, ale Duchom oživený. (…) Keď teda Kristus trpel v tele, aj vy sa vyzbrojte tým istým zmýšľaním. Lebo ten, kto trpel v tele, skoncoval s hriechom, aby zostávajúci čas v tele nežil ľudským žiadostivostiam, ale Božej vôli. Dosť bolo času, čo ste predtým strávili podľa žiadostí pohanov: žili ste vo výstrednostiach, v náruživostiach, v opilstve, v obžerstve, v pijatikách a v hanebnom modlárstve. Čudujú sa, že sa už s nimi nevrháte do toho istého prúdu výstredností, a rúhajú sa. Avšak vydajú počet tomu, ktorý je pripravený súdiť živých i mŕtvych. Veď preto sa evanjelium zvestovalo aj mŕtvym, aby boli odsúdení podľa ľudí v tele a žili podľa Boha v Duchu. Priblížil sa koniec všetkého. Preto buďte rozumní a bdejte na modlitbách. A predovšetkým majte vytrvalú lásku jedni k druhým, lebo láska zakrýva množstvo hriechov. Buďte vospolne pohostinní bez šomrania. Podľa toho, kto aký dar dostal, slúžte si navzájom ako dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti. Keď niekto hovorí, tak len ako Božie slovo; keď niekto slúži, tak len z moci, ktorú uštedruje Boh, aby bol vo všetkom oslávený Boh skrze Ježiša Krista. Jemu sláva a vláda na veky vekov. Amen“ (1 Pt 3,14-19. 4,1-11)…

Biskup v diecéze, kde slúži aj dedinský kňaz Kuffa – by mohol, ak by sa na neho obrátili oprávnene rozhorčení občania SR na čele s novinárom, dať prešetriť úplne všetko, čo kde kedy a ako hovoril alebo tvrdil – ak sa v dejinách rôzne prešetrovali svätí páter Pio alebo hoci aj Karol Józef Wojtyła, ba dokonca aj Matka Tereza – tak by sa skúmal aj kňaz Kuffa – lenže to údajnému teológovi a mediálnej hviezde nestačilo. Mne z toho vychádza, že jemu išlo úplne o niečo iné.

(https://svetkrestanstva.postoj.sk/55712/kopnut-si-do-cirkvi-je-dnes-v-istych-kruhoch-v-mode-je-to-takmer-povinnost)

+

V denníku „Postoj“ bol aj prejav anonyma, ktorý mi pripomenul, aké OVOCIE môže priniesť dlhoročná masáž-kampaň mediálnej hviezdy (tento sa neskrýval za pojem „pamflet“ a pustil to naplno):

„Prečo som začal =kopať= do katolíkov? Verte, alebo neverte, kedysi dávno boli časy, keď som dokonca aj pociťoval sympatie ku katolíkom. Ale väčšinou som ich ignoroval, nezaujímali ma, očakával som od nich rovnaký prístup. Teda, že aj oni na mňa budú, veď viete čo, a to zvysoka. Ale ako roky plynuli, so znepokojením som pozoroval, že katolícki fanatici sú čoraz viac bojovní a zamorujú verejný život. Až donedávna som to však prehliadal a dúfal, že je to len taká bigotná skupinka bláznov. Teraz však už prekročili pre mňa únosnú hranicu. Katolícki extrémisti sa rozhodli prejsť do masívneho útoku a začali parlamentne presadzovať zákazy a príkazy, ktoré sa ma priamo týkajú. Ja som sa doteraz o ich vnútorné záležitosti nestaral, nič som im neprikazoval, ani nezakazoval. Žiaľ, v katolíckom hnutí prevzali vedenie zaslepení fanatici, ktorými sa cítim byť ohrozený. Takže som sa rozhodol brániť svoju =slobodu=.“