Matthew1801DiMateo

Boli spomienky na ukončenie druhej svetovej vojny a pri tej príležitosti sa opakovalo pár filmov, ktoré vznikli ešte v časoch socializmu. To mi pripomenulo pár drobností, ktoré sme kedysi mali a nemáme, alebo sme nemali a máme. Hoci ide o pohľad z vrtuľníka, vždy lepšie než z helikoptéry.

Angažovaní umelci: Umelec, ktorý chce »v pokoji« zarábať svoje peniaze, musí v každom spoločenskom systéme buď podporovať práve vládnuce elity, alebo aspoň významne mlčať (vhodne, diplomaticky). Inak sa jeho umelecké dielo stratí z galérií, koncertných sietí, televíznych vysielaní alebo aj playlistov rozhlasových staníc a podobne. „Správne angažovaný umelec“ naopak, rovnako ako za minulého režimu, nevie, kam skôr skočiť.

Adela Banášová poskytla rozhovor pre málo známy webportál dalito.sk: „Sú medzi nami rozhnevaní angažovaní umelci. Stáva sa, že sú rôznymi mienkotvornými novinármi vyzdvihovaní. Angažovanosť je fajn vtedy, ak sa prezentujete s takými vyhranenými názormi, aké zastupujú niektoré médiá. Ja sa angažujem v tom, že upozorňujem na nástrahy hystérie, polarizácie a nenávisti medzi týmito pólmi. No takáto angažovanosť sa nenosí.“

A práve tieto „múdre“ vety naštartovali Zuzanu Fialovú a od hnevu zverejnila poriadne uštipačný status na verejnej sieti: „Včera pred spaním som čítala dáky nový rozhovor s Adelou B., kde opäť uráža umelcov, ktorí sa angažujú v spoločenskom živote. Dáko to nazvala ,módny trend’ a občiansku spoločnosť dáko ,hystéria’. Neviem to nájsť. Neviete mi to niekto postnúť? Je to obalené ,ezožvástami’ o osobnostnom rozvoji a fotkami so psom. Fakt by som to potrebovala nájsť. Dík,“ napísala krásna a rozhorčená slovenská herečka Zuzana Fialová.

Ak napíše (soros)SMEčko: „Naši mladí angažovaní umelci sa prejavili. Treba oceniť ich túžbu po demokratickej a slobodnej vlasti. Treba oceniť ich prístup v budovaní ešte lepšej…“ – tak z nadhľadu desaťročí je takmer isté, že objektívna realita je kdesi inde, nie v tom, čo smečkári píšu. Asi tak – bolo treba niekoho skompromitovať alebo zosmiešniť alebo budiť dojem – tak „angažovaní umelci“ nabehli a bolo všetko, čo sa hodilo sorosovcom – takže ak bude treba angažovaných umelcov nabudúce, obrátia sa na overených znovu. A tak to bolo aj za socializmu. Žiadna zmena.

Byrokracia? Jedným z veľkých požiadaviek „Novembra 1989“ bolo odbyrokratizovanie Spoločnosti. Namiesto toho sa počet úradníkov navýšil a počet nezmyselných predpisov aj nariadení primerane rastie ďalej – ale – údajne istý ekonóm napísal dielko „Parkinsonove zákony“, kde zdokladoval, že tomu tak bolo za otrokárstva, za feudalizmu, za socializmu, za nacistickej ríše, tak prečo by mal byť čas (pseudo-otrokárskeho soros-kapitalizmu) kapitalizmu inakší?! Dnes si v tomto štáte nemôže byť nikto istý, že neporušuje nejaké predpisy, pretože je ich toľko a sú tak komplikované, že sa v nich nemôžu vyznať ani tí, ktorí majú ich dodržiavanie vynucovať a kontrolovať. Občas sa zdá, že ani cár ŠachMatovič nevie, či nárast byrokracie neporastie raketovo práve preto, že to zamýšľa jeho Pán, ktorý ho obýva…

 Cenzúra? Za minulého socialistického režimu bola cenzúra všadeprítomná a existovali na ňu oficiálne inštitúcie. Dnes máme v Ústave SR článok o jej neprípustnosti, ale objektívna realita je trochu iná. Cenzúra nezmizla, len sa premenovala na »boj proti Fake News« (občas sa to nazýva aj „Boj proti dezinformáciám“ a dôležité je, aby práve panujúca „elita“ držala oprate v rukách – kto bude rozhodovať, čo je fuj a čo nie je fuj). …presťahovala sa zo štátnych inštitúcií do súkromných firiem, neziskových organizácií, spolkov aktivistov a na sociálne siete. Len jedno ešte tu na Slovensku nevieme – aký plán na svoje panstvo (na čele s jeho dokonalou cenzúrou) má Igor Šachmatovič alias pán Zmatkovič alias Matelko prezývaný tiež „Igor Hrozný“…

Deficit demokracie? Už zas máme demokraciu s prívlastkom. Od „ľudovej“, v ktorej sa všetko riadilo zo sovietskej ambasády, sme sa dopracovali k „liberálnej“ ktorá sa riadi buď z americkej ambasády alebo priamo z Bruselu. A ako sa to pozná? Môžeme si síce vybrať z desiatok strán a tisícov kandidátov, ale tí potom vo výsledku len/až v 70-75 percentách prípadov odhlasujú niečo, čo príde z Bruselu či Washingtonu. A o tom, ako to naši „liberálni demokrati“ s tou akože demokraciou myslia »naozaj«, sa môžeme presvedčiť vždy, keď začnú preklínať nejakú aktuálnu záležitosť (toť nedávno bol problém s „demokratickosťou opozície“ ktorá používala nedemokratické ťahy!), pretože „ľud“ je síce dostatočne „múdry“ na to, aby tých papalášov hore (po patričnej mediálnej masáži) volil, ale súčasne úplne nekvalifikovaný k tomu, aby o čomkoľvek rozhodol v priamom hlasovaní, ako hovoria naši odborníci-špecialisti, ktorých nikto nevolil a je ich plno médií…

 Ekologické problémy: Ekológovia sú dnes už rovnako podozriví ako za minulého režimu. Nič dnes nesmie stáť v ceste honbe za ziskom. Desulfurizáciou uhoľných elektrární a prijatím prísnych emisných noriem došlo k čiastočnému zlepšeniu v čistote ovzdušia, naše rieky sú tiež čistejšie ako pred 30 rokmi, ale vyvstal nový problém so suchom, ktorý je spôsobený neregulovanou výstavbou, na krátkodobý zisk orientovaným hospodárením v poľnohospodárstve a lesníctve a aj klimatickými zmenami.

Skleníkový efekt? Oxid uhličitý a niektoré ďalšie plyny v atmosfére pôsobia ako sklo v skleníku. Prepúšťajú slnečné lúče dovnútra a zachycujú časť ich tepla, ktoré by sa inak odrazilo späť do vesmíru. Skleníkový efekt existoval aj v geologickej minulosti.

Zvyšovanie teploty? Spaľovanie fosílnych palív zvyšuje množstvo oxidu uhličitého v atmosfére a ten potom zachytáva viac slnečného tepla. Pokiaľ bude ľudstvo produkovať viac plynov, ktoré teplo zachytávajú, teplota na Zemi sa bude zvyšovať, čo vyvolá veľa problémov.

Ozónové diery? Diery v ozónovej vrstve sa objavujú na celom svete. Mimoriadne veľké sú okolo pólov. Hlavnou príčinou ich vzniku je vypúšťanie chemikálií, ničiacich ozónovú vrstvu (napr. freóny) do atmosféry. V dôsledku stenčenia ozónovej vrstvy môže dopadnúť viac škodlivých ultrafialových lúčov zo Slnka na povrch Zeme. To vedie k častejšiemu výskytu rakoviny kože a k zníženiu úrody v dôsledku poškodenia rastlín.

Odlesňovanie? Lesy sa vyrubujú preto, aby sa získalo drevo a uvoľnila sa pôda pre poľnohospodárstvo. Táto devastácia vedie k erózii pôdy, porušovaniu prírodných cyklov, znižovaniu biodiverzity a prispieva ku globálnemu otepľovaniu.

Flákači? Robotníci a remeselníci síce už nesedia od desiatej až po koniec pracovnej doby v krčme, ale vznikol nový fenomén „bullshit jobs“ ((hovädské práce? Prekladač odmieta toto slovné spojenie, ajko keby šlo o kollárovské deti))), teda zamestnanie, ktoré buď neprináša žiadne nové hodnoty, alebo naopak hodnoty ničia, pozri knihu David Graeber: „Bullshit jobs“, ale je aj autorom knihy „Utópia pravidiel“ – o tecxhnológii, o stupidite, aj o skrytej príťažlivosti byrokracie – napríklad Igor Kim-Ir SenMatovič spolu s Fantagíró budú proklamovať o politike proti byrokracii, ale nastolia iba dokonalú byrokraciu, ktorá takmer nebude vidieť, o to viac krkov živých zlikviduje – kde sa na to hrabú starí Komančovia! Ešte aj Mečiasr zalezie do nejakej tej umelo vyrobenej diery, ktorú má vo svojom paláci kdesi na vidieku…

Hrdinovia? Každá doba potrebuje svojich hrdinov. Niekedy dokonca tých istých, ktorí včas obrátili kabáty, inokedy platí štvorveršie z básnickej skladby Karla Havlíčka Borovského Krst svätého Vladimíra:

Tak to chodí na tom svete

každú chvíľu Inak,

dnes ctia ťa za svätého,

zajtra budeš sviňákom.

Všetky doby mali svojich hrdinov a ktosi kdesi riekol, že to by tak bolo, aby hrdinov nebolo! To ešte nezažili Igora Plačkoida, ten zastúpi všetkých hrdinov, akých pozná tak dnešok ako poznal aj komančský včerajšok.

A potom tu je aj americko-mediálny TV-seriál „Hrdinovia“, ktorý rozpráva príbeh rôznych ľudí, ktorí „si mysleli, že sú ako ostatní… až kým sa neprebudili s nadprirodzenými schopnosťami“, medzi ktoré patrí telepatia, schopnosť cestovať v čase a v priestore, schopnosť lietať a regenerovať zranenia svojho tela (aj smrteľné!). Títo ľudia si čoskoro uvedomia, že ich skutočnou úlohou je zabrániť blížiacej sa katastrofe v New Yorku (in U.S.A.) a zachrániť tak ľudstvo. Medzi týchto „superhrdinov“ patrí 30ročný Peter Petrelli ((ešte šťastie, že nie Pellegrini – ale ani ŠachMattovini)), ktorý zisťuje, že dokáže prevziať schopnosti iných, jeho brat Nathan Petrelli, ktorý môže lietať! (nebezpečenstvo zrušenia leteckých spoločností, ktoré by nemuseli liteťa, ak by lietali samotní „obyčajní“ ľudia!), Isaac Mendez, 28ročný narkoman, ktorý keď je nadrogovaný, má schopnosť namalovať obrazy z budúcnosti, Niki Sandersová, 33ročná showgirl, ktorá má schizofréniu, počas ktorej ju ovláda osobnosť s menom jej mŕtvej sestry Jessici a má „nadľudskú“ silu, Hiro Nakamura, 24ročný japonský fanúšik komiksov, ktorý dokáže doslova zastaviť čas a premiestňovať sa v čase a v priestore, D.L. Hawkins, 31ročný väzeň, ktorý môže prechádzať cez steny, Matt Parkman, policajt so schopnosťou telepatie a Claire Bennetová, 17ročná roztlieskavačka, ktorá dokáže regenerovať svoje aj smrteľné zranenia, v dôsledku čoho je prakticky „nesmrteľná“. Títo ľudia a mnohí ďalší časom objavujú nielen svoje superschopnosti, ktoré im boli dané, ale snažia sa aj zistiť, odkiaľ ich získali. Neskôr sa viacerí z nich spoja proti nebezpečnému protivníkovi, Sylarovi, ktorý chce využiť ich schopnosti na nekalé účely. Ich konečným osudom nebude nič menšie ako záchrana sveta. Atď. etc usw

Indoktrinácia mládeže: Do škôl dnes napriek zákazu politickej agitácie chodia na besedy do škôl formovať myslenie mladých občanov – OľaNOvci, Igorkovci, Matovičovci, Koaličníci, ale aj akože-ľudia z neziskoviek, prorežimní pseudo-smečkárski-novinári a dokonca aj imitátori-politici, podobne ako kedysi v minulom režime chodili komunistickí odbojári, milicionári a dôstojníci mierumilovnej sovietskej armády (alebo z Varšavskej zmluvy, ktorá nás oslobodila v roku 1968). Takže podstata zostala.

Korupcia? z latinského corrumpere = skaziť… môže byť: v užšom zmysle: aktívne aj pasívne podplácanie (v slovenskom „Trestnom zákone“ má časť o aktívnom a pasívnom podplácaní neformálny nadpis Korupcia), v širšom zmysle: podplácanie (aktívne aj pasívne) alebo poskytovanie alebo prijímanie prospechu (neoprávnených výhod) aj bez (priameho) úplatku, spravidla osobou zastávajúcou nejakú (úradnú, mocenskú) funkciu

…podľa Transparency International: zneužívanie zverenej moci na súkromný úžitok alebo prospech

…podľa politológa Harolda Dwighta Lasewella: porušenie všeobecného záujmu v prospech špeciálneho prospechu (špeciálnej výhody)

v najširšom zmysle slova: morálna skazenosť (najmä verejných a politických činiteľov); predajnosť.

Formy sa oproti časom socializmu zmenili, obsah zostal, sumy, o ktoré ide, sa znásobili, trestné sadzby sú síce drastické, ale na spočítanie skutočne odsúdených a uväznených účastníkov korupčných káuz od „zamatovej“ nám postačia prsty jednej ruky alebo dvoch…

Ľud? Ľud nikam nezmizol, dokonca je podľa našej ústavy zdrojom všetkej moci, (ostatne „pracujúci ľud“ bol aj v socialistickej ústave ČSSR „držiteľom všetkej moci“). Fakticky je však účastníkom mocenského zápasu len v krátkych okamihoch, kedy vhadzuje volebné lístky do urny. Potom sa stáva takmer „spodinou“ a jeho potreby a požiadavky idú až do budúcej volebnej kampane na vedľajšiu koľaj.

Monopoly? Štátny monopol vo všetkých odvetviach národného hospodárstva je postupne nahrádzaný oligopolmi (finančný sektor, obchodné reťazce, energetika, poľnohospodárstvo, masmédiá), kartelmi (mobilní operátori, stavebníctvo ai) či monopolmi (vodárenstvo, odpadové hospodárstvo) prevažne zahraničných korporácií. Zaplať Pán Boh, že môžu existovať malé a stredné slovenské firmy, ale je stále zrejmejšie, že v konkurencii s kapitálovo silnými koncernami nemôžu dlhodobo obstáť. Teda, nič moc. A počas socíku to nebolo lepšie.

Nedostatkový tovar: Je to celkom prekvapivé, ale takmer 70 rokov po zrušení prídelového systému a 30 rokov po páde socialistického režimu, v ktorom sa stáli fronty na dobré knihy, pravú sviečkovú a občas aj na toaletný papier, je to opäť tu. Prúser je, že sa jedná aj o životne dôležité lieky.

Odtrhnutosť „elít“ od reality: papaláš presadli zo 603*ky do Audiny a mercedesíkov, vymenili šedé konfekčné saká za obleky na mieru a schválili si niekoľkonásobne vyššie platy. Ale o tom, čo sa v ich krajine deje, vedia ešte menej ako vtedajší komunistickí tajomníci. No, mám podozrenie, že Komančovia vedeli, čo kde a ako…

Prorežimní propagandisti: Súkromné aj verejnoprávne spravodajstvo sa postupom času väčšinovo premenilo na prorežimnú propagandu (príslušný mechanizmus nájdi vo vyhľadávači), v ktorej je síce na rozdiel od stavu pred Novembrom 1989 možno kritizovať dokonca aj vysoko postaveného jednotlivca, ale nie základné zahranično-politické a ekonomické smerovanie nášho štátu. Kritici sú prorežimnými propagandistami zosmiešňovaní, dehonestovaní a vytesňovaní z verejných debát. Vo verejnom diskurze zavládol „doublethink“ veľmi podobný tomu, ktorým nás „obšťastňovali“ propagandisti svetlých čias z komunistických vraj-zajtrajškov.

Rozkrádanie spoločného majetku: Za minulého režimu sa kradlo veľa, až tak, že vzniklo príslovie „kto nekradne, okráda rodinu“ (kresťania nekradli ani za Nera a ani za Biľaka a vraj nekradnú ani za Igora Kim-Ir SenMatoviča. Kradli predovšetkým zamestnanci a vtedajší trestný zákonník na to pamätal vyššími trestami ako za bežnú krádež. Napriek tomu tých obvinených a odsúdených za „rozkrádanie socialistického majetku“ bolo relatívne málo, všeobecne bola snaha také veci ututlať a riešiť ich primerane „pod pokrievkou“. OĽaNOvci to dopracovali do dokonalosti – treba urobiť všetko pre to, aby sa za zlodejov považovali výhradne smeráci, dankovci, bugárovci, prípadne Mazurekovci, len nikdy nie matovičovci, kollárovci, sulíkovci, remišovo-Fantagírovci… Juch!

„Spriatelená“ veľmoc: Sovietsky zväz určoval našu zahraničnú politiku za čias socializmu a RVHP a Varšavskej zmluvy, režim bol podoprený sovietskymi vojakmi, ktorí boli najviac vidieť pri presunoch vojenských kolón. Väčšina obchodnej výmeny prebiehala cez RVHP, obchod so Západom bol tvrdo obmedzený nezmyselnými devízovými kurzami. Dnes o samostatnej zahraničnej politike tiež nemožno priveľmi hovoriť, americké základne tu hádam EŠTE nemáme, ale vojenské kolóny bratskej armády už občas chodia krížom krážom. Väčšina obchodnej výmeny prebieha cez EÚ a je podporovaná umelo podhodnoteným platidlom. Na obchod s Východom sú uvalené sankcie, hlavne že Amíci majú výnimku.

Technokrati? Technokratický prístup k riešeniu problémov nezmizol, problémy sa riešia prvoplánovo, vyriešením vzniká niekoľko problémov ďalších, diskusia o dôležitých veciach (energetika, zahraničné misie, voda, referendum, migrácia a podobne) sa buď vedie v zákulisí, alebo len medzi starostlivo vybranými „expertmi“ s takmer jednotným názorom. Masmédiá buď nedávajú oponentským názorom žiadny priestor, alebo jeho nositeľa dopredu dehonestujú. Je to podobný postup, ktorí volili predstavitelia minulého režimu: „Diskusia áno, ale len konštruktívne a len s tými, ktorým to my, držitelia moci, povolíme.“ Igorko ŠachMatovič si to ešte pamätá – alebo – ak je treba, tak si to naštuduje rovnako ako si naštudoval čo je kresťanstvo, hoci ho nežije, nechápe a nepraktizuje.

Udavači a fízlovia?: udavači nikam nezmizli, len sa z „domových dôverníkov“ premenovali na „elfov“ a „bojovníkov s dezinformáciami“.

 Vonkajší nepriateľ?: Je až zábavné sledovať paralelu medzi honom na „amerických špiónov“ a na „ruských hackerov“. Vo všetkom, čo nedopadne podľa predstáv našich elít, možno nájsť „ruskú stopu“ či „temnú ruku Kremľa“. A ak by toto nebolo, vymyslel by sa iný termín.

Po roku 1989 hŕstka ľudí organizovane rozkradli celé národné hospodárstvo a dialo sa tak „v súlade so zákonom“. Drobné ani väčšie krádeže zo strany zamestnancov súkromných podnikov však nikam nezmizli…

Stroskotanci a samozvanci: Miesto eštébáckych zoznamov triednych nepriateľov a chartistov – teraz máme zoznamy „dezinformačných a pro*ruských webov a podobne“. Pikantné na tom je, že Ministerstvo vnútra na priamu otázku oznámilo, že žiadne takéto zoznamy nevedie, napriek tomu s nimi hlavne bojovníci proti „fake news“ stále operujú. Pritom sa jedná o zoznamy, ktoré na začiatku zostavili bývalí aj súčasní zamestnanci veľkých masmédií s cieľom bojovať s nežiaducou konkurenciou.

Záver: Na minulom režime socializmu vraj bola najhoršia tá beznádej a bezperspektívnosť. Po 30 rokoch života v nových pomeroch máme čoraz väčší pocit, že beznádej a bezperspektívnosť je základný životný pocit v našom štáte, a to bez ohľadu na práve panujúci režim. Len je čudesné, že slávny trojnásobný uchádzač o post prezidenta, ktorý údajne bojoval proti komunizmu – si vôbec nevšimol za ostatných 40 rokov, že „komunizmus“ ako ekonomicko-spoločenské zriadenie na planéte Zem ešte nejestvovalo (komunizmus bol, je a asi aj bude „iba“ ideológiou)…

Video – pískajú na teba, lebo klameš o komunizme (kresťan a klame? že sa nehanbíš!), ale tebe sa to páči, lebo si HRDINA, ktorý UŽ vošiel do dejín a už si v učebniciach – to Igorko ŠachPlačkovič ešte len bude musieť byť maturitnou otázkou!