Matthew1801DiMateo

Možno ste už počuli: Medzi Marsom a Jupiterom obieha okolo Slnka oceľový nočník. Nikto nedokázal, že tam neobieha, takže tam musí byť! (Nie?)

Okolo problematiky diablov a pekiel je toľko informácií aj dezinformácií, ba aj omylov, pochybností, záhad, klamu, iné vravia budhisti, iné taoisti, hinduisti či islamisti, niečo je v biblii, mnoho paškviľov núka Hollywood a bulvárne médiá, čosi preniesla tradícia, ale aj dogmy a bludy. Ideálne je nemať potrebu o tom vedieť, kým neriešime náhodný alebo nenáhodný problém v realite života.

Zo „Života Adama a Evy“, (čo je apokryfný spis a cirkev ho neuznala) sa píše:

(Diabol povedal Adamovi) „Keď Boh vdýchol do teba dych života a tvoja tvár i tvoja podoba boli stvorené na obraz Boží, Michal zvolal všetkých anjelov hovoriac: »Uctievajte podobu Pána Boha ako Pán Boh prikázal.«

A keď ma Michal nútil, aby som sa poklonil, povedal som mu: »Prečo ma nútiš? Nebudem sa klaňať niekomu, kto je nižší a mladší ako ja. Ja som bol stvorený skôr ako on. Ja som bol stvorený už pred jeho stvorením. On sa má klaňať mne.«

Keď to počuli ostatní anjeli mne podriadení, nechceli sa mu klaňať. Boh sa na mňa nahneval a poslal ma s mojimi anjelmi preč z našej slávy a pre teba sme boli vyhnaní z našich sídiel do tohto sveta a zvrhnutí na Zem. A hneď nám nastala bolesť, pretože nám bola odňatá taká =sláva=. A bolelo nás, keď sme ťa videli v takej blaženej radosti. A ja som oklamal tvoju ženu a spôsobil som, že pre ňu si bol vyhnaný zo svojej blaženej radosti, ako ja som bol vyhnaný zo svojej slávy.” (koniec ukážky)

V inom apokryfnom diele »Druhá kniha Henochova« sa vysvetľuje, ako boli anjeli stvorení na druhý deň a Boh im určil rôzne úlohy. Jeden z anjelov, menom Satanel, sa vzbúril, pretože si namýšľal, že by sa mohol stať mocnejším ako Boh. Preto ho Boh vyhnal z neba. Tak sa stalo, že Satan sa stal zloduchom a padlým anjelom. Zo súčasného pohľadu by sme mohli dodať, že peklo je stav odvrhnutia od Boha – ale – v rovine fyzicko-hmotného sveta jestvujú hmotné peklá, ktoré si vybudoval diabol/Satan so svojimi spolupáchateľmi.

Zdanlivá odbočka – ak nie ste teológom, ak nie ste špecialistom démonológom, prípadne exorcistom – nie je nutnosť ani potreba, aby ste sa do hĺbky venovali tejto problematike. Ba naopak, kým sa o to nemusíte starať, tak je fajn. A bodaj by sme sa o to nemuseli vôbec starať! Nikdy.

V dávnom historickom období, keď ešte ľudia nevedeli o satanovi ako o nepriateľovi Boha Hospodina – ak sa niečo zlé udialo, tak to bola vina ľudí, pretože neposlúchali Jahveho. Satan bol ten, ktorý ľudí pokúšal. Nebol to „padlý anjel“ a ani „vládca pekla“.

Boh nemal nepriateľa. Existoval len Boh.

Postupne sa však zlo zosobňovalo a vyvíjala sa predstava Satana – diabla, padlého anjela, toho, ktorý zviedol Adama a Evu. – – – POZOR! Netreba v tom hľadať zase niečo, čo by skrývalo akýsi podvod. Aj myslenie, aj znalosti, aj vnímanie objektívnej reality sa sústavne vyvíjali, dejinne menili, od jednoduchšieho po zložitejšie. Znovu však zdôrazňujem – kým sa tak jedinec, tak obec, mesto, štát, Spoločnosť, „Ľudstvo“ – nemuselo zaoberať touto vecou – poukazovalo to na akési detstvo budúcej civilizácie či kultúry, iní v tom videli nevinnosť tej*ktorej doby… Dokonca sú aj individuálne názory, ktoré hovoria, že príbeh o „raji“ a o Adamovi a Eve – že to je skôr akási analógia či ideová „rozprávka“ – čosi ako my máme Dobšinského rozprávky… jasné, že teológovia by mohli biť na poplach a vykrikovať „čo to tárate za nezmysly!?“ ALE pre prítomnosť jedinca či spoločnosti je úplne jedno, či ide o protopríbeh, analogickú báj, či skutočné záznamy inšpirované… Samotný fakt, že sa tým niekto musí alebo nemusí zaoberať – prezrádza – že čosi nie je v poriadku, a preto ktosi sa chce dozvedieť viac – ALEBO – samotní aktéri pekiel či temnoty chcú vniesť do nášho myslenia či života chaos a omyly.

V prvých storočiach po Kristovi vznikli prvé vysvetlenia: Satan bol pôvodne stvorený Bohom ako dokonalý anjel. Volal sa Lucifer, žil v nebi a stál nad všetkými anjelmi. Jeho vzhľad bol krásny a oslňujúci, vyžaroval svetlo aj slávu. Bol pokrytý zlatými a trblietavými šperkami. Lucifer bol šéfom anjelov a pracoval s Bohom. Neskôr Lucifer spyšnel a Boh ho vyhostil z neba spolu s anjelmi, ktorí sa ho rozhodli nasledovať. Tak sa stal Lucifer padlým anjelom, zlým Satanom a jeho nasledovníci sú známi ako diabli, démoni, pekelníci, zrúdy aj kreatúry. Neskôr ako had zviedol Adama a Evu, uvrhol ľudstvo do dedičného hriechu, z tohto hriechu spasil až Ježiš Kristus. Zaujímavé! Lucifer sa stal Satanom. Spomínali sa diabol, Satan, Satanel, Azázel, Semjaza, ale nikde nebola zmienka o Luciferovi.

V prvom rade „lucifer“ nie je meno. Je to len nesprávna interpretácia slova lucifer, ktoré pochádza z latinčiny (lux = svetlo, ferre = nesiem), kde znamená v preklade svetlonosič (t.j. v prvom rade zornička, ranná hviezda, Venuša). Keď niekedy v 4. storočí po Kristovi prekladal Hieronym Izaiáša z hebrejčiny do vulgáty (starej latiny), tak preložil slovo helel, ben šachar (žiariaci, syn rána) ako lucifer. V našom preklade je to vychádzajúca hviezda – Zornička.

V Iz 14, 12 sa výraz helel (svietiaci) používa ako posmešný titul pre babylonského kráľa, ktorý sa svojou slávou a pompéznosťou „zaradil” medzi „akože-bohov“ (čosi ako Mahometský „Ahah“).

Quomodo cecidisti de caelo lucifer qui mane oriebaris corruisti in terram qui vulnerabas gentes. Isa 14, 12 VULGATA …Slovenský preklad: „Ako si padla z neba, žiarivá zornička! Zrazený si k zemi, čo si vládol nad národmi.“

A pokračuje:

Veď v srdci si si hovoril: „Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón, sídliť chcem na vrchu zhromaždenia, na stráňach severu. Vystúpim do výšin oblakov, prirovnám sa Najvyššiemu.“ Lenže do podsvetia si zvrhnutý, na stráne priepasti. Čo ťa uzrú, obzrú si ťa, hútať budú o tebe: „Či toto je muž, čo rozbúril zem, zatriasol ríšami, čo svet obrátil na pustatinu, jeho mestá zrúcal a jeho väzňom nepootváral dom väznenia?

Takže žiaden Lucifer (kráľ anjelov)… Problém je zase raz v prekladoch. Ako sa teda stal Satan Luciferom? V pôvodnom význame verš Iz 14, 12 nemal so Satanom nič spoločné. No v kresťanskej mytológii, ktorá sa rozvinula po Hieronymovi, kde apokryfné a pseudoepygrafické diela sa miešali s folklórom a rôznymi interpretáciami prekladov Starého a Nového zákona, sa nakoniec zrodila veľká legenda o Luciferovi.

ALE! Znovu opakujem – ak nie ste teológ, ktorý z tohto má robiť nejakú semestrálnu skúšku, ani nie ste prispievateľom do istého nemenovaného denníka STE – tak v normálnom živote neriešite, kto sa ako volá, ako to vzniklo, či ten názov je iný a bolo by vhodnejšie taký a ktoré storočie… ČO však má význam, je skôr PODSTATA – jestvuje diabol, jestvuje peklo (skôr v množnom čísle – peklá, prípadne TEMNOTA) a pôsobenie „zlých síl“ je omnoho ľahšie, ak väčšina obyvateľstva Zeme neverí v to, že toto jestvuje aj pôsobí, je v tom chaos nad chaosy, bárskto si v tom robí guláš a švandu (humor) a potom majú tí, čo si dávajú na toto bacha, skôr smolu, lebo ich vyhlásia za „bláznov“ a posadnutá Gréta má módnu slávu a za hrsť bohatstva, hoci ide o »prázdnu slamu«, ktorú preonačili za IKONU alebo slávnu celebritu – ktorá údajne bojuje za prírodu Zeme a za ochranu klímy – no popadajte od úžasu, vážení!

Satanove snahy skresliť „pravdu“ a jeho pokusy presvedčiť nás, aby sme spochybňovali »Božie slovo«, ba naše úsilie v boji proti nemu by sa nemalo zastaviť. Hovorí sa, že diabol použije 99 % pravdy, aby vymyslel jednu lož ((bežne v ľudskej komunikácii by sa dalo použiť prímer 5 právd povie, aby vložil šiestu nenápadnú lož, ktorá má účinnejšiu pôsobnosť)). Je to tak preto, lebo nemôže vytvoriť to, čo nedokáže vytvoriť, ale iba prekrúti to, čo už bolo vytvorené. Je to „majster klamu“ (lží) a my musíme byť v boji proti nemu veľmi opatrní.

V liste Efezanom 6, 11-17: Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. 12 Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach. 13 Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť! 14 Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti 15 a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! 16 Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! 17 A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo! (Ef 6, 11-17)

A tak ponúkam niekoľko základných klamstiev, ktoré nám diabol obvykle nahovára, k nim aj spôsoby, ako im je možné čeliť – nikdy vopred nevieme, s akým koncom.

     Nemáš čas sa modliť – „On“ nenávidí modlitbu. V Príručke pre duchovný boj hovorí Paul Thigpen: „Môžeme vidieť, ako sa diabol bojí tých, ktorí sa modlia, pretože niet okamihu, keď nás napáda viac, než keď sa modlíme. Robí všetko, čo je v jeho silách, aby nám zabránil modliť sa. Keď chce diabol prinútiť niekoho, aby stratil svoju dušu, začne tým, že mu vnucuje hlbokú nechuť k modlitbe. Kresťan sa môže zdať akokoľvek dobrý, ale ak sa diablovi podarí prinútiť ho, aby sa zle modlil alebo svoje modlitby úplne zanedbával, určite si túto osobu získal pre seba.“

VSUVKA: Modlitba je obvykle slovný prejav kladného vzťahu k transcendencii (v jednoduchom vnímaní ide o rozhovor s Bohom), predpokladá nadľudskú bytosť, ktorá počuje a je schopná vypočuť. K modlitbe dochádza tam, kde má človek k Bohu alebo „bohom“ osobný vzťah, kde boha poníma ako subjekt, s ktorým možno komunikovať.

V teistických náboženstvách sa rozlišuje modlitba, vyznačujúca sa osobnými a komunikačnými prvkami, a iné náboženské úkony, napr. rozjímanie, „zaklínanie“ alebo „mágia“. V konfucianizme a taoizme majú modlitby vedľajšiu úlohu, v mnohých prírodných náboženstvách nie je doteraz modlitebná prax preskúmaná. Modlitba nie je mysliteľná v tých náboženstvách, kde stredom záujmu náboženstva nie je boh ako osobnosť. Modlitba sa preto nevyskytuje v prísnejšom budhizme, jej miesto tu zaujíma kontemplácia. V budhizme a hinduizme zodpovedajú modlitbe meditácie.

Veľa náboženských mysliteľov a teológov sa snažilo vyriešiť paradox, ako je možné prostredníctvom modlitby človeka zmeniť nemennú vôľu boha. Zhodujú sa však na tom, že božiu vôľu, ktorá sa snaží o dobro, nie je možné zmeniť, ale zmyslom modlitby je posilniť ľudskú vôľu, povzbudiť dušu, a tak sa prispôsobiť tejto božej vôli v zmene k lepšiemu. Modlitba môže takto človeku (podľa niektorých) otvoriť nové zdroje poznania a pomôcť mu, aby sa zasadil o naplnenie svojich prianí a predstáv.

Modliť sa môže človek pri bohoslužbe, spoločne s druhými, alebo sám. Bohoslužba sama môže byť modlitbou, tak ako je tomu v židovskej šabatovej bohoslužbe v synagóge, kresťanskom slávení eucharistie alebo liturgii hodín. Viaceré náboženstvá majú pre modlitbu vyhradenú pevnú dobu. Modlitbu je možné spievať, hovoriť nahlas, alebo formulovať v duchu. V rôznych náboženstvách je modlitba sprevádzaná rozličnými gestami a držaním tela, je možné pri nej stáť, kľačať, padať na zem, skláňať sa, či pozdvíhať hlavu, spínať či rozpínať ruky. Tento postoj si väčšinou veriaci volí sám a slobodne. K modlitbe sa používajú aj symboly alebo ďalšie predmety. Existujú liturgické modlitby s pevne stanoveným poriadkom, modlitby v dialógickej podobe (napr. litánie), modlitby vopred formulované alebo spontánne formulované…

V našich zaneprázdnených životoch sa môžeme ľahko dostať do pasce presvedčenia, že nemáme čas modliť sa. Biblia nám však nedáva ospravedlnenie, ale príkaz, týkajúci sa modlitby. „stále sa modlite.“ (Ef 6, 18). Pán Ježiš Kristus prosí svojich učeníkov v Getsemanskej záhrade: „Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ (Lk 22, 46).

Strelná modlitba je tiché a rýchle povznesenie túžby duše k Bohu v každej núdznej chvíli, ktorá sa môže vyskytnúť. Diabol by rád, aby sme túto metódu modlitby nepoužívali. Pozná moc, ktorú majú tieto modlitby, napríklad: „Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou, hriešnym.” (známa ako Ježišova modlitba) „Môj Bože, moje všetko!” „Ježiš, Mária, milujem Vás.” „Bože, príď mi na pomoc. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.”

     „Nie si dosť dobrý!“

Toto je bežná a tak ľahká lož pre diabla, a to bez ohľadu na naše povolania. Napríklad ako matka sa možno cíti niekedy zdrvená, niekedy pochybuje o svojich schopnostiach. To sa ešte môže zhoršiť pri pohľade na to, ako iné matky dosahujú úspechy s ľahkosťou. Môže sa rýchlo dostať do frustrácie a začať závidieť alebo stratiť akúkoľvek nádej. Keď sa cítime nehodní, vieme si mylne predstaviť, že Boh nás nemiluje… To je presne to, v čo chce diabol, aby sme uverili. Dnes vďaka ľahkému prístupu k sociálnym médiám a stálemu bombardovaniu fotografií zo života ľudí môžeme dospieť k presvedčeniu, že nie sme dosť dobrí. Na sociálnych sieťach vidíme krásne obrázky a myslíme si… Pozri sa, akí sú tí ľudia šťastní a úspešní! Nie som tak úspešný… Nie som tak dobrý, ako sú oni! Ak sa teda cítim ako 60ročná matka, ako sa cítia potom moje deti, ktoré sú tínedžermi?

Aby sme dokázali čeliť klamstvu, že nie sme hodní, pozrime sa na život svätých. Najmä tí, ktorí vykonávali povolanie blízke nášmu alebo tí, ktorí viedli také isté boje ako my. Napríklad, matka, ktorá sa bojí alebo sa obáva o vieru svojich detí, sa môže pozrieť na svätú Moniku, ktorá roky volala k Bohu s prosbou za svojho strateného syna. Ak niekto zápasí s čistotou alebo telom, môže sa obrátiť na svätého Augustína, ktorý s týmito hriechmi zápasil ako mladý muž. Táto modlitba je dobrým spôsobom, ako sa odvrátiť od myšlienok nehodnosti a požiadať Boha o pomoc prostredníctvom svojich svätých:
Zhliadni na moju slabosť, Všemohúci Bože, a keďže bremeno mojich vlastných skutkov ma silne zaťažuje, nech sa za nás prihovára svätý… a chráni nás skrze Krista, nášho Pána Boha…

     „Tráp sa so svojimi problémami, lebo je sa čoho báť!“

Satan/diabol chce, aby sme sa pozerali na naše problémy, miesto toho, aby sme hľadeli na Boha. Vie, že konečná odpoveď na naše problémy môže prísť iba od Boha, a preto chce, aby sa naša myseľ zaoberala tými vecami, ktoré nám bránia premýšľať o Bohu. Strach je jedným z jeho najužitočnejších nástrojov.

Nie je to tak len preto, že nám strach spôsobuje stratu dôvery v Boha, ale aj preto, že strácame pravú „bázeň“ v Pánovi. Monsignor Charles Pope vysvetľuje, že diabol hrá hru zneužitia, dúfajúc, že v ​​nás vloží úzkosti a obavy, aby sme odvrátili našu pozornosť od Boha…

„Úzkosť a strach tiež spôsobujú veľa rozptýlenia. A tým nás diabol núti zameriavať sa na obavy, týkajúce sa toho, ako sa veci vyvíjajú. Pritom nás oberá o strach zo spravodlivého rozsudku, ktorý nás čaká. Pán Ježiš Kristus hovorí: Nebojte sa tých; čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle. (Mt 10, 28). Inými slovami, mali by sme mať svätú úctu aj bázeň smerom k Pánovi, a takto uvidíme veľa našich ďalších strachov v lepšej perspektíve prípadne úplne zmiznú.

Aby nás navnadil na strach, diabol hovorí presne naopak: mali by sme sa báť 10 000 vecí, ktoré by nás mohli postihnúť v pozemskom živote, a vôbec nepremýšľať nad jednou z najvýznamnejších vecí, ktoré na nás čakajú, a to náš „posledný súd“. Budúcnosť je zo všetkého najmenšia vec v porovnaní s večnosťou. Je to najčasnejšia časť času. Minulosť je zamrznutá a už neplynie, no prítomnosť je osvetlená večnými lúčmi.“

Pamätajme na slová biblie, ktoré boli častými slovami Jána Pavla II. počas svojho pontifikátu, keď citoval: „Pozrite sa na havrany: nesejú, ani nežnú, nemajú ani komoru ani stodolu, a Boh ich živí. A vy ste o koľko viac ako vtáky!“ (Lk 12, 24)

     „Máš dosť času!“

Jednou z obľúbených lží diabla je presvedčiť nás, že máme „veľa času“. Inými slovami, vždy je čas na to, aby ste začali všetko s vážnosťou.

Satan nás presviedča, aby sme vždy niečo odložili bokom, a tak nikdy veci nezačali alebo nedokončili. V tejto lži nie je ťažké vidieť jej silu. Rovnako ako diabol s nami hrá hru rozptyľovania s našimi obavami a úzkosťami, rovnakým spôsobom hrá aj v tomto zmysle. Tým, že nás presviedča, že máme ešte dosť času na prácu v duchovnej rovine nášho života, hovorí zároveň, aby sme odložili veci, ktoré nás privedú bližšie k Bohu.

Presviedča nás, že naše hriechy nie sú tak veľké, a že sa im môžeme venovať neskôr. Ale biblia hovorí opak. Hovorí o tom niekoľko veršov z písma. Tie nás varujú pred takýmto klamstvom a pomáhajú nám pamätať na to, aby sme sa prebudili a boli pripravení.

„A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.“ (Rim 12, 2)

     „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!“ (Mt 16, 26) „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.“ (Mt 24, 42-44)

Spomeňme si aj na slová Jána Bosca: „Pascou, ktorú diabol spriada pre mladých ľudí, je nečinnosť. Toto je osudový zdroj všetkého zla. Neprechovávajte vo svojej mysli pochybnosti o tom, že sme sa narodili, aby sme činili, a keď nepracujeme na sebe, sme mimo a vo veľkom nebezpečenstve, že budeme urážať Boha. Najprv poviem diablovi, aby si dal pohov a potom si aj ja odpočiniem!“

     „Boh ti tvoju minulosť neodpustí!“

Diabol chce, aby sme stratili nádej, aby sme si zúfali, aby sme vkladali dôveru do všetkého možného okrem Boha. Jedným zo spôsobov, ako to robí, je, že používa naše minulé hriechy proti nám a presviedča nás, že nemôžeme byť za to vykúpení. Šepká nám, že sa už nedá nič napraviť, že ani sa to nedá vynahradiť, že nemá zmysel ísť a povedať tomu, komu som ublížil: „Prosím ťa, odpusť mi, Prepáč mi, Nehnevaj sa na mňa, ja som ti ublížil a je mi to ľúto, že som sa previnil ODPUSŤ MI prosím!“ …a hovorí nám, že naše hriechy budú vždy naším pádom a že sme proti nim bezmocní.

Pán Boh je náš Spasiteľ bez ohľadu na to, ako vyzerala naša minulosť (ak si uvedomíme, že Boh Otec a Boh Syn a Boh Duch svätý – je jeden jediný Boh).

Thigpen v Príručke pre duchovný boj svedčí, že spôsob, ako bojovať proti diablovej lži, je vždy držať sa blízko nádeje. Nádej zo spásy je prilbou, tak vyhlasuje sv. apoštol Pavol v 1 Sol 5, 8 – „My však, čo patríme dňu, buďme triezvi a oblečme si pancier viery a lásky a prilbu nádeje na spásu. Potrebujeme ju kvôli ochrane našej mysle. Pokušenie zúfalstva je silnou taktikou nepriateľa. Ak stratíme nádej v spásu, otvárame sa doširoka všetkým jedovatým myšlienkam, ktoré sa tam snaží nepriateľ zasadiť. Ak by sme mali dospieť k záveru, že nemáme nádej na víťazstvo v boji, načo by sme bojovali do konca? Preto nikdy nesmieme zložiť prilbu nádeje, pretože musíme dúfať, že zdoláme diabla.”

Biblia pripomína, že Boh nikdy neopustí tých, ktorí sa k nemu obracajú a konajú skutky kajúcnosti: „Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.“ (Jn 10, 28). „Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť, alebo prenasledovanie, hlad, alebo nahota, nebezpečenstvo, alebo meč? Ako je napísané: „Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.” Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. A som si istý, že ani smrť ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rim 8, 35-39). „Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.“ (2 Kor 5, 17)

     „Nemusíte sa báť Satana“ (alebo: „nie je skutočný“)!

Diabol chce, aby sme uverili, že nie je skutočný. Jeho práca na tomto svete je oveľa jednoduchšia, ak sme jednoducho presvedčení, že neexistuje.

Veď načo by sme bojovali proti protivníkovi, ak ani nevieme, že existuje? V biblii nájdeme veľa odkazov na diabla. Nasleduje niekoľko: „Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. 9 Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete.“ (1 Pt 5, 8-9). „A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla.“ (2 Kor 11, 14) „Bojím sa však, aby sa vaše zmýšľanie neskazilo a neodchýlilo od úprimnej a čistej oddanosti Kristovi, ako keď had zviedol Evu svojou ľstivosťou.“ (2 Kor 11, 3).

„Počuj, Izrael! Vy idete dnes do boja proti svojim nepriateľom! Nech sa neľaká vaše srdce, nemajte strach, ani sa nebojte a nechvejte, a veď Pán, váš Boh, je uprostred vás a On bude za vás bojovať proti vašim nepriateľom, aby vás zachránil.“ (Dt 20, 3-4).

Namiesto záveru si dovolím krátko spomenúť jednu z »márnych debát« s posadnutým – pár exorcistov odporúča „nesúťažiť“ a „nedebatiť“, lebo osoba pod vládou satana, diabla, démona (v konečnom dôsledku je úplne jedno ako ho nazveme – kto by chcel byť v područí „zlého“?!) má výhodu v argumentácii – bude vám citovať, bude dokazovať, bude obdivuhodne spájať nespojiteľné – ALE – aby žil podľa biblie či podľa odporúčaní Pána Boha – to by radšej pozabíjal celé ľudstvo, ak by mu to ktosi dovolil…

     …dobre vieš, o čom som písal a tým svojím hejterstvom iba dokazuješ, že mám pravdu (ale neteší ma to, rád by som sa chcel v tomto mýliť), nestačí iba čítať bibliu, nestačí iba vedieť, čo tam je alebo bolo napísané – ak to nežiješ a hejtuješ, prenasleduješ iných, otravuješ ich svojím klamstvom a opakuješ to a opakuješ to a opakuješ to a do nemoty to opakuješ a hejtuješ a opakuješ to a ešte máš aj tú opovážlivosť namýšľať si, že iní sú dementní (hoci nie sú) a klamstvom hádžeš po ostatných.

     Ešte aj v klamstvách si nedôsledný. A nevymýšľaj, nedávaj mi do úst čo som nenapísal / nepovedal / netvrdil. Náhodní čitatelia si dokážu prečítať, aký si hejter a neoblomný – takí najčastejšie vyvolávajú vojny a nezhody po celom svete

     …máš smolu v tom, že ty ako servorum diaboli vieš, ktoré časti z biblie sa dá zneužívať a ako je to výhodné pre servorum diaboli. Takže v akomkoľvek dialógu si handicapovaný, lebo náprotivok vie, že ty to zneužívaš, takže sa nemôžeme tváriť, že to nevieme. Už sú to roky, zabudol si? Potom tu mám 1 vtip, ktorý sa hodí na teba. Dovliekli prostitútku pred Pána Ježiša, aby ho vyprovokovali, či ju bude kameňovať alebo nebude. Pán Ježiš vyhlásil že kto je prvý bez hriechu, nech hodí prvý kameňom. Postupne odchádzali zákonníci aj farizeji jeden po druhom a čo sa stalo? Zrazu obrovský balvan zboka zasiahol tú ženu a Pán Ježiš vraví „Aáále Mama – to si nemusela!“

     Ak si servorum diaboli namýšľa, že to, čo si môžu medzi sebou bežní kresťania vravieť, že to je aj pre neho, tak je vo veľkom omyle – buď sa to týka tých, ktorí rešpektujú bibliu, alebo čo sa opovažuje využívať k svojim zlým cieľom bibliu?! Aj „Deklarácia ľudských práv a občianskych slobôd“ by mala byť takto prísne braná – lebo tu máme vo svete vyznávačov diablov, pekiel, Ahaha či Mahometa a toto všetko odmieta rešpektovať ducha spomínanej „Deklarácie…“ ktorá by bez jestvovania biblie nikdy nevznikla – ALE kto ju dnes najmä v Európe zneužíva?! Ak nevieš, nevedz ďalej – alebo – naozaj to nevieš?

     …musel by si byť schopný pokánia a ľútosti – a my dvaja vieme, že za tie roky si nepokročil ani o nanometer! Takže ty nemáš morálne právo odvolávať sa na niečo, čo je pre tých, ktorí dokážu absolvovať pokánie aj ľútosť. Úprimnú sústrasť servorum diaboli…

     …za tie roky si prejavil toľko radosti z konania zla a robil si toľko podrazov a aj zákerníckych ťahov, a to na autorov, na súperov v debatách, ale dokázal si aj nechať sa akože vyhodiť, to vždy vtedy, keď si presiahol NN-tisíc príspevkov a si natoľko inteligentný, aby si vedel, že oni, tí ostatní, že im to dôjde, že si sťaby sa narodil pre túto službu – servorum diaboli. Už sa ti nedá inak. Zrejme si prekročil neprekročiteľné – a – sloboda je čosi, čo má dvojsečnú zbraň – ty nechceš, tak nechceš, čiže aj neobvyklá záchrana je vyradená z možnosti, lebo si už prekročil bežné medze… To všetko vieš, hnevá ťa, že to niekto vyťahuje na svetlo, lebo nehrá ti to do kariet. Nepoučil si sa a ani to nechceš! Takže – kde berieš tú opovážlivosť odvolávať sa na univerzálne časti biblie, kde si ty už prekročil „únosné hranice“? Čokoľvek robíš, robíš pre zlo a nie pre dobro – takže sa prestaň hrať na brvno a smietku v oku – u teba by sa musela hľadať veľkosť v podobe slnečných sústav a vzdialenosti v počte svetelných rokov!

     …ani jeden okamih nebudem súhlasiť s tým, ak servorum diaboli bude sa hrať na svätého – chápeš to? Ty, ktorý si ublížil desiatkam ľudí (a kto to spočíta?!) – sa opovažuješ siahať na sväté Písmo? Iba ďalší hriech k tým ostatným – zmazali ťa raz, zmazali ťa X-krát – ty prídeš a znovu špiníš, ubližuješ a od ľudskosti máš extrémne ďaleko! Ak ťa sleduje niekto tak dôsledne ako ja – dá mi za pravdu, že s diablom sa nediskutuje – ja hovorím – nepodporovať servorum diaboli – nedovolávaj sa svätého! – ak to zneužívaš iba na svoje satanské nenávistné ubližovanie! atď etc usw… The End