Matthew1801DiMateo

(iba úvahy) Najprv som si overil, či je toto háklivé-chúlostivé slovo v Krátkom slovníku slovenského jazyka. V biblii ho spomína Matúš v siedmej kapitole (7,6): „Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali, neobrátili sa proti vám a neroztrhali vás.“

Nedávno sa mi dostal do pozornosti krátky (literárny) úryvok, ktorý sa tohto dotýka: Raz prišla do domu liečiteľa nemenovaná mladá slečna, ktorej sa po tvári kotúľali slzy, vyrozprávala mu svoj príbeh.

„Neviem ako žiť,“ hovorila chvejúcim sa hlasom. „Celý môj život som sa k ľuďom správala tak, ako som chcela, aby sa správali aj oni ku mne. Bola som k nim úprimná a milá. Snažila som sa pomôcť bez toho, aby som niečo na oplatenie očakávala, ale za =odmenu= (?) ma ľudia jednoducho využili a posmievali sa mi za chrbtom. Som veľmi zranená a strašne unavená. Povedzte mi, čo mám robiť?“

Liečiteľ si ju trpezlivo vypočul a trochu ju šokoval: „Vyzlečte sa a choďte nahá na ulicu!“

„Prepáčte, ale čo ste sa zbláznili, nie?!“ vykríkla. „Ak pôjdem nahá, všetci ma začnú okrikovať alebo vysmievať sa mi!“

Liečiteľ sa postavil, otvoril dvere a položil na stôl zrkadlo.

„Hanbíte sa ísť von nahá, ale z nejakého dôvodu sa nebojíte chodiť s doslova nahou dušou! Máte ju otvorenú ako tieto dvere. Necháte si do nej úplne nazerať! Ale duša je zrkadlom, a preto sa môžeme vidieť v duši iných ľudí. Ak ľudia vidia v cnosti odraz urážok svojich nerestí, snažia sa vás uraziť a ponížiť. Nie každý má odvahu pripustiť, že niekto je v čomsi lepší ako on.“

„Čo mám teda robiť? Ako to môžem zmeniť?“ spýtala sa.

„Poďte so mnou, chcem vám niečo ukázať… Toto je moja záhrada. Už mnoho rokov v nej kvitnú tieto kvety a ja sa o ne starám. Nikdy by však nekvitli pre niekoho, kto sa o ne nestará.

Učte sa od prírody. Pozrite sa na tieto nádherné kvety a buďte taká aké sú oni – otvorte svoju dušu iba =dobrým= ľuďom. Vyhnite sa tým, ktorí zlomia vaše stonky a blokujú ich pred slnkom. Burina rastie lepšie ako kvety, s tým neurobíte nič. Občas sa stáva aj to, že niektoré druhy burín sú liekom a my o tom ani neviem, ak túto oblasť neštudujeme…

Vo svete je veľa špiny aj zla, zákerností, podlostí. Ale ten, kto veľmi chce, zostane čistý…

Buďte k sebe aj k ostatným úprimní. Pamätajte však: =nehádžte perly sviniam=. To nepomôže ani im, ani vám… ((Koniec citácie))

Ešte potvrdenie z jazykového slovníka – – – sviňa – -e svíň žen. r. úžitkové domáce zviera, chované predovšetkým na mäso a masť, ošípaná, zool. Sus ;
samica tohto rodu, prasnica: chovať s-e, zabiť s-u;
divá s. diviak; expr.:špinavý ako s. veľmi;
pristane mu to ako s-i → rohy;
ja som s tebou s-e nepásol: nie si mi roveň;
ja → pán, ty pán, kto bude s-e pásť? hádzať → perly s-iam;

((Aj pes a aj sviňa boli v časoch starých Hebrejov zvieratami nečistými a nemohli bravčové mäso konzumovať – v „Novej zmluve“ je krátka časť, kde Pán Ježiš Kristus upresnil, že nie to poškvrňuje, čo človek do seba dostane konzumom, ale to, čo z jeho srdca vychádza zlé smerom k ostatným…))

A ešte prv, než budem pokračovať, zacitujme si krátku časť z diela „Citadela“ od Antoine de Saint-Exuypéryho… (výňatok z VIII. kap.)

     „Spravodlivosť je, podľa mňa, v tom,“ povedal otec, „vážiť si človeka kvôli pokladu, ktorý v sebe opatruje. Tak ako si vážim sám seba. Lebo aj v tom druhom sa odráža rovnaké svetlo. Trebárs v ňom bolo čo aj len trochu viditeľné. Spravodlivosť, to znamená chápať človeka ako prostriedok a ako cestu. Moja láska spočíva v tom, že mu pomáham, aby sa sám v sebe zrodil.

      Ale nad hnilobou v tej stoke spadajúcej k moru ma prepadá smútok. Boh je tam už toľko zničený! … Čakám na nejaké ich znamenie, ktoré by mi naznačilo, že je v nich človek, ale nič neprichádza.“

      „Ale ja som predsa videl,“ povedal som otcovi, „ako sa niektorý z nich delil o vlastný chlieb, alebo ako pomáhal inému, ešte nemocnejšiemu, niesť vrece, alebo ako sa zľutoval nad chorým dieťaťom…“

*

Jedným z najúspešnejších satanových klamstiev je tvrdenie, že je vlastne jedno, čomu človek verí.

Satan vie, že pravda, prijatá s láskou, posväcuje človeka, ktorý ju prijíma. Preto sa tak vytrvalo snaží podsúvať falošné učenie, bájky a „iné evanjelium“. Boží služobníci museli od začiatku bojovať proti falošným učiteľom, nielen ako proti zlým ľuďom, ale aj ako proti šíriteľom falošného učenia, ktoré vedie ľudí do záhuby. Eliáš, Jeremiáš aj apoštol Pavol sa pevne a nebojácne stavali proti tým, ktorí odvracali ľudí od Božieho slova.

Niektorí ľudia občas vytrhujú určité texty biblie zo súvislostí a uvádzajú napríklad polovicu jedného verša (alebo celý jeden verš a pritom má súvislosti s inými v tej kapitole a ak to niekto zámerne zamlčí, lebo očakáva, že si to nikto nepôjde overiť sám), aby ním podložili svoje tvrdenia či manipulovali s postojmi a podobne…

Ďalším rafinovaným a zákerným bludom je šíriace sa presvedčenie, že satan vôbec neexistuje ako bytosť, že biblia týmto termínom označuje iba zlé myšlienky a priania ľudí (a podobne).

Satan je schopný predniesť klam natoľko podobný pravde, že ním oklame všetkých, ktorí sa dajú oklamať, lebo sa chcú vyhnúť sebazapreniu a obetiam, ktoré pravda vyžaduje.

…

Nechcem to umelo navyšovať, toto nie je vieroučná súťaž o nových prívržencov, ani to nie je akýsi pokus o apoštolát. Nemienim tu prinášať dokonalé dôkazy, ani sa sporiť s kýmkoľvek. A miesto toho, aby som tu vŕšil reči (alebo dôkazy či bil sa), uvediem skôr pohľad írskej mystičky Lorna Byrne, ktorá bola obdarená komunikáciou s anjelmi už od jej detstva a jej slová nech sú jemnou vzpruhou – či aspoň obohatením nášho poznania…

     Archanjel Michael ma vzal za ruku a povedal mi: „Boh teraz na chvíľu vezme tvoju dušu do neba.“

     Ocitla som sa v ohromnej chodbe, kadiaľ prúdili tisíce a tisíce anjelov strážnych. Na rozdiel od tých, ktorých vídam na Zemi, nemali tri kroky pred sebou žiadneho človeka, ale vedela som, že to sú anjeli strážni, pretože vyzerajú inak ako ostatné typy anjelov.

     Jeden anjel k nám prišiel, zastavil sa vedľa mňa a Michael mi povedal, že máme ísť za ním. Kus cesty sme šli za ním, a potom sa zdalo, ako keby tí druhí anjeli strážni zmizli, aby som tohto mohla vidieť zreteľnejšie. Zrazu sme sa ocitli v ohromnom priestore, kde boli podľa Michaela nenarodené duše – boli to duše detí, ktoré mali byť ešte len počaté a narodiť sa na Zemi. Tie duše boli tak krásne! Vôbec nemám slov, ktorými by som ich opísala. Boli neobyčajne žiarivé, ale na rozdiel od duší, ktoré vídam na Zemi, nemali ešte vôbec ľudskú podobu. Doteraz som nikdy nevidela toľko duší na jednom mieste.

     Anjel strážny medzi nimi prechádzal a mne sa zdalo, že sa duše k nemu obracajú. Úplne som sa *** dojatím, keď som si uvedomila, že všetky tieto duše čakajú na svojho anjela strážneho a teraz sa k tomuto anjelovi obracajú, ako keby si vraveli: „Ten je môj?“

     „Už prišiel môj anjel strážny?“

     Išli sme s Michaelom za anjelom ďalej a ďalej tým morom duší. Zrazu sa anjel strážny zastavil pred jednou dušou a vo chvíli, keď sa prvýkrát stretli, došlo doslova k explózii lásky. Anjel a duša sa pevne objali. Tu na Zemi som nikdy nevidela, aby sa anjel a duša takto objímali. Mala som pri tom pohľade slzy v očiach, keď som vnímala tú nesmiernu lásku medzi nimi a anjel Michael mi vysvetlil, že Boh vybral pre túto dušu práve tohto anjela strážneho. Ešte mi povedal, aj keď to som nevidela, že Boh privolal toho anjela k sebe a označil, ktorú dušu má naveky strážiť, ktorej duši má byť ochrancom.

     Pýtala som sa Michaela, podľa čoho Boh rozhoduje, ktorý anjel strážny bude mať na starosti určitú dušu, ale odpoveď som nedostala, takže neviem, ako a podľa čoho sa vyberajú. Možno sa v budúcnosti dozviem viac. Ešte niekoľko okamihov som pozorovala dušu aj anjela a hlboko ma dojímala ich očividná radosť, že sú spolu. Obrátila som sa na Michaela a spýtala som sa ho, či tá duša má byť čoskoro počatá, ale on pokrútil hlavou a vysvetlil mi, že Boh ešte nevybral, kedy k tomu má dôjsť, môže to byť za niekoľko rokov, dokonca aj storočie. Ale po tú dobu budú strážny anjel a duša spolu v nebi a budú sa dozvedať o radostiach aj nástrahách, ktorým budú musieť čeliť, než dôjde k počatiu.

     Zrazu som sa zase ocitla späť na tom veľkom balvane a Michael sedel vedľa mňa.

     Ešte chvíľu sme tam sedeli a rozprávali sme si o anjeloch a Michael mi vykladal, že anjelov strážnych vyberá Boh, aby na nás dávali pozor. My sme Bohu veľmi drahí, pretože sme boli stvorení na Jeho obraz. Každý z nás má dušu, ktorá v sebe nesie =iskričku= „Božieho svetla“.

 +

((A na záver poznámka od pána Walsch*a)… „Väčšina ľudí si myslí, že keď niečo »majú«

(viac peňazí,

viac času,

viac lásky –

viac čohokoľvek),

že môžu konečne niečo »robiť«,

(písať knihu,

venovať sa niečomu zaujímavému,

ísť na dovolenku,

kúpiť si dom,

nadviazať nový vzťah),

čo im zase umožní niečím »byť«

(byť spokojným,

byť pokojným,

alebo

byť zamilovaným človekom).

V skutočnosti však prevracajú prirodzené poradie. Vo vesmíre tak, ako skutočňuje existuje, na rozdiel od toho, ako si vy myslíte, že existuje, »vlastnenie« nie je predpokladom »bytia«. V skutočnosti je to práve naopak.

Najv »si« to, čomu sa hovorí »šťastný«,

(alebo »vediaci«,

alebo »múdry«,

alebo »súcitný«,

alebo čokoľvek iné),

a až potom začneš všetko »činiť« z tejto roviny bytia – a čoskoro zistíš, že to, čo činíš, ti prináša to, čo si vždy chcel »mať«.

Ak chceš uviesť tento tvorivý proces do pohybu, lebo to je tvorivý proces, musíš sa rozhodnúť, čo chceš »mať«, spýtať sa sám seba, čo si myslíš, že by si »bol«, keby si to »mal«, a potom sa musíš snažiť tým »byť«…“