Matthew1801DiMateo

V kauze bývalého siskára P. Tótha, ktorý na objednávku »monitoroval« mnohých novinárov pre zadržaného obvineného M. K., sa ukázalo, že mnohí súčasníci majú ozrutánske škáry v oblasti »morálky«.

Niet sa čo čudovať – ak vysoko postavený politik riadne nezaplatil dane, v zmysle zákona bol na to upozornený – zákon mu umožnil dodatočne doplatiť nezaplatené dane, takže nebol odsúdený. ALE z morálneho hľadiska – ak by bol vysoko či »hlboko« morálny, tak by odstúpil z funkcie sám a netrestaný a nepokutovaný by mohol naďalej slobodne vykonávať a pomerne úspešne podnikateľskú či inú činnosť.

Dokonca by mal aj na letenky.

Dnes ten istý človek sa tvári ako najdokonalejší tvor na planéte Zem, dáva »lekcie« z toho, čo je fér a čo nie je fér, čo je v súlade s morálkou a čo nie je, či hlasovanie poslancov parlamentu je v poriadku alebo nie je.

Obdobných prípadov má Slovensko habadej. Tento článok však nie je opakovaním všetkého, čo sa tu na Slovensku pokazilo…

Morálka je sústava neprávnych noriem, ktorá upravuje správanie sa ľudí v spoločnosti – morálka ako taká pramení ešte z čias, keď naplno fungovala náboženská obdoba morálky, ktorá sa opierala o zjavenú vôľu Boha. Morálka alias mravnosť obvykle presahuje platnosť bežných občianskych zákonov, časť z tohto pojmu sa opiera aj o pojem etika, čo je akási podmnožina – máme etiku novinárov, etiku lekárov, etiku právnikov, etiku športovcov a podobne.

Poeticky »stručne« vystihol morálku americký mysliteľ Walsch: „Všetko, čo sa týka druhých (ľudí), môžete robiť iba s ich súhlasom.“

Momentálne čerstvo odhalený pán Peter Tóth písal kedysi dávno pre denník »sme«, kde pracujú aktuálne ľudia, ktorí si namýšľajú, že oni sú tí »ukážkoví«, doslova vzoroví – a keby sa dalo, tak by mali oni dostať výsadu, že jedine oni a len oni sú predobrazom orwellovského „ministerstva pravdy“ a netreba sa ani obracať na OSN či vládu SR.

Peter Tóth písaval články proti Mečiarovi, neskôr sa vmontoval do SIS – zrejme to bolo ekonomicky aj pracovne pre neho výhodné a viac ho to bavilo.

Pýcha je pojem, ktorý sa veľmi nenosí, nie je to módny pojem – ale to, čo produkujú smečkári aj eNkári, to je výsledkom pýchy – namýšľať si, že jediní správni, spravodliví, jediní dokonalí sú ONI a jedine ONI, že preto môžu urobiť a vykonať a páchať čokoľvek, lebo veď „účel svätí prostriedky“ (to je KLAMSTVO už tisícročia a bude to ďalšie roky, kým bude ľudstvo na Zemi) – a oni sú kritickým okom verejknostyi, celej Spoločnosti…

Áno, pekne to znie, ale čokoľvek si doslova žiada nejakú spätnú väzbu, nejakú formu kontroly, inak sa takmer všetko skončí zle – dôkazom toho je aj práca konkrétnych jednotlivcov v SIS, to isté platí pre novinárov »sme« či „N“ a kohokoľvek.

Kontrolu či spätnú väzbu si zaslúži opozícia aj koalícia, firmy súkromné aj štátne, je jedno, aký výsek z reality si zvolíme.

Aká je to morálka namýšľať si, že časť excelentných novinárov bude sledovať a prenasledovať iba určitú časť politické či spoločenskéhjo spektra a nechajú (ignorujú) „na pokoji“ tých, ktorí sú im po vôli či pre sympatie, prípadne pre akékoľvek záujmy či spoločné ciele…

Pamätám si časy humoristickej dvojice „Noga + Skrúcaný“ – ťali do živého v časoch Mečiarizmu – ale popravde – ak je niekto humorista alebo aj kritik spoločnosti, mal by si všímať všetky neduhy, všetky smiešnosti, všetky prešlapy – obdobne dnes novinári. Ľahko sa môže stať, že ich ktokoľvek odsúdi za to, že smerujú svoju pozornosť a kritiku IBA podľa TOHO, KTO IM viac zaplatí. Prosto a jasne OBCHOD. Ty mi dáš peniaze a ja ti skompromitujem kohokoľvek a v takej miere, v akej chceš. Stojí to toľko a toľko. Pošli mi to na účet…

Kauza Peter Tóth a mnohí jemu podobní – je univerzálnou výstrahou, že novinári nie sú dokonale imúnni voči tomu, že by sa nedali alebo nemohli KÚPIŤ, nech tomu budeme hovoriť akokoľvek. Bola doba, keď akýsi Galko zneužil svoj post a dal odpočúvať aj sledovať novinárov (dnes pokojne hrá svätého) – súd však rozhodol, že to bolo porušenie morálky, že je to neprípustné…

Zabudlo sa na to, že by aj novinári mali byť pod nejakou kontrolou – výhodou by bolo, ak by mali akýsi prirodzený cit pre morálku sami, bez tlaku verejnosti – ale – keď už, tak sama verejnosť by mala dbať na spomínanú „spätnú väzbu“. Čiže nie iba politici, nie iba oligarchovia a podnikatelia vo všeobecnosti.

Inak sa novinári môžu nechať „kúpiť“, budú písať na objednávku pre tých, ktorí viac zaplatia a je vlastne jedno, pre koho (» kto dá viac«)…

Včera napísala pani Balogová (»sme«) komentár, kde sústavne kvetnato opisuje, ako sú novinári ako keby na čele pomyselného virtuálneho rebríčka kvality morálky – ale – pokiaľ som dobre čítal, údajne mažú nielen hajterské príspevky (prípadne vulgárne a nenávistné), ale aj tých, ktorí nie sú názorovo v súlade s ich želaním, ktosi tvrdil, že ho vyhodili z ich blogového portálu a ani sa neunúvali mu oznámiť nie že dôvod, ale samotný fakt vyhadzovu, že neodpovedá pani B.B. na e-maily – asi aby nestrácala svoj „drahocenný čas“ a podobne. A tak podobne a tak ďalej…

Morálku si mnohí prispôsobujú podľa svojich najvnútornejších želaní aj predstáv. Žeto s morálkou už nesúvisí? A čo?

Namiesto akéhokoľvek záveru si vypomôžem citátom z biblie – 2 Tim.3:1-5: Vedz, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy. 2 Ľudia budú totiž sebeckí, chamtiví, chvastaví, pyšní, rúhaví, neposlušní voči rodičom, nevďační, bezbožní, 3 bezcitní, neľútostní, ohováračskí, nezdržanliví, bezohľadní, bez lásky k dobru, 4 zradní, bezočiví, nadutí, milujúci viac rozkoše ako Boha; 5 budú mať výzor nábožnosti, ale jej moc budú popierať. Aj týchto sa stráň!“ (koniec citátu)

+

Väzeň, ktorý bol odsúdený na smrť, dostal na výber: Ak jeho záverečná reč pred popravou bude pravdivá, zastrelia ho. Ak bude nepravdivá, potupne ho utopia.
Na druhý deň odsúdenec povedal jednu jedinú vetu, po ktorej ho prepustili na slobodu. Aká to bola veta?
Väzeň povedal: „Som si istý, že ma utopia“.

Ak by to bola pravda, museli by ho zastreliť – ale tým by sa z toho stala lož. A takisto naopak.