Matthew1801DiMateo

Prekvapilo ma, že ešte pred pandémiou sa mihlo tv-svetom, vraj miestom intelektuálneho teroru sa stali západné univerzity. Ľudia sa tam začali obávať, lebo univerzity boli kedysi svätyňami výskumu, ktorý nikto neohrozoval, teraz si ideologické minority vynútili ortodoxnú čiaru, ktorá vymedzila buď mlčiacich alebo otrockých intelektuálov. Súčasné vzdelávanie sa okliešťuje snahou vopred určovať „prijateľné činy“, ba aj „prijateľné slová“ a „prijateľné myšlienky“ ako v ideologickom fundamentalizme.

Sociálne médiá chtiac nechtiac ponúkli na to „lynčujúci dav“ – s funkciou doslova velebiť multikulturalizmus, totalitnú ideológiu islam (skrývajúcu sa za „akože“ náboženstvo) a imigrácia. A to všetko – PREČO?! – údajne kvôli pocitu viny za koloniálne stáročia vykorisťovania bielej Európy proti zvyšku sveta! Čiže tí, ktorí dnes žijú, by sa mali kajať za niečo, čo spáchali dávni predchodcovia, s ktorými aktívne nemáme ani „Ň“… Slniečkári radi pripájajú „svetlo“ nadhľadu z pozície „rasizmu“! Doslova jestvuje virtuálna „inkvizícia“, ktorá odmieta tolerovať čo len náznaky nesúhlasu či pochybností, tvrdo trestajú akýkoľvek náznak.

Vo Francúzskej republike je ohrozovaná „sloboda prejavu“ vytváraním akýchsi novodobých „názorových“ zločinov. Ak sa občanov osobný názor zhoduje s oficiálnym názorom, tak sa občan nemusí obávať. Ak sú jeho myšlienky v rozpore s oficiálnym trendom, tak on riskuje, že bude vylúčený z takzvanej „slušnej“ spoločnosti, ba ešte aj jeho existencia vo verejnom priestore bude pochybnou.

Istá nemenovaná moderátorka týždenníka to skryte nazvala ako „nový intelektuálny fašizmus“ – v tomto okamihu či v tomto bode som si spomenul na kauzu poslanca Mazureka a kiksu Fica, ktorý ho ideovo zneužil na bonmoty vo fejsbúku – ALE – z počtu 5,3 milióna obyvateľov SR si málokto dal tú námahu a pozrel si to video, kde v rádiu Frontinus poslanec Mazurek hovoril na adresu veľmi prispôsobivých spoluobčanov presne + správne + trefne A aj tak najvyšší súd v rozpore s objektívnou realitou vyniesol odsudzujúci rozsudok! Ak sa mýlil Matovič alebo Fico alebo Pellegrini (ten sa ani neunúval pozrieť si inkriminované video!), to nikto neriešil. Ale že došlo k naplneniu „nového intelektuálneho fašizmu“, to nikto ani len nezaznamenal – tých, ktorí celú vec pochopili, bolo neúmerne málo.

Presne ako to spomínala tá francúzska moderátorka – ak súhlasíte práve s vládnucou „väčšinou“ (nesúvisí to s tým, že by ich väčšina volila, len majú viac aktívnych podporovateľov), nič sa nedeje, ak nesúhlasíte, tak sa vás ONI vrátane politických vodcov, vrátane médií, vrátane davu – pokúsia sa vás zničiť – v podstate identicky ako kedysi zničili Giordana Bruna za jeho názor, že vesmír má nekonečný počet hviezd.

„Malé radikálne skupiny vytvárajú atmosféru teroru, aby si vynútili súhlas so svojimi názormi a umlčali svojich odporcov,“ tvrdí Poloniová. „Tvrdia, že stelesňujú =Dobro=, a hovejú si na výslní nekonečnej zhovievavosti mnohých politických a mediálnych kruhov. Nikto sa neodváži im oponovať !“ Iní boli v posledných niekoľkých rokoch vylúčení zo spoločenskej debaty alebo im vylúčenie hrozí za názory, ktoré sú považované za politicky nekorektné, hoci sú fakticky správne.

Mohamed Sifaoui bol v roku 1999 donútený utiecť zo severnej Afriky, pretože sa mu islamisti vyhrážali smrťou, teraz žije vo Francúzsku pod policajnou ochranou. Na Sorbonne bol nedávno kvôli „nátlaku islamských združení a ľavicových odborov“ zrušený jeho kurz o radikalizácii. Mohamed Sifaoui mal prednášať o radikalizácii: policajtom, =četníkom=, rôznym úradníkom – presne tým ľuďom, ktorí sú pod tlakom po tom, čo ich kolega Mickaël Harpon, konvertita na totalitnú ideológiu islam, zavraždil 4 policajtov na parížskom policajnom riaditeľstve!

Sorbonna je – zhodou okolností – tou istou francúzskou univerzitou, kde sa konala konferencia libanonskej teroristickej skupiny Hizballáh. Nedávno si tam študenti vymohli zrušenie predstavenia starovekej tragédie gréckeho dramatika Aischylosa, ktorú mali hrať herci v čiernych maskách. Aktivisti teroristov tvrdili, že by predstavenie bolo „afrofóbne, kolonialistické a rasistické!“ – – – AISCHYLOS a rasistický?! To ako keby niekto napadol Sama Chalupku, čo napísal „Mor ho!“ – že je vojnový či násilnícky a podobne…

A ty mor ho! — hoj mor ho! detvo môjho rodu,

kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;

a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:

Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.

Významná novinárka Sophie Coignardová odsúdila v politickom týždenníku Le Point „strašné mlčanie voči týmto politicky korektným milíciám“ a písala o konformizme, ktorý „si mlčaním chce kúpiť pokoj. Všetci vieme, kam takéto kompromisy vedú!“

Bývalý šéfredaktor francúzskeho satirického časopisu Charlie Hebdo, Philippe Val, hovorí o „územiach, kde panuje teror kvôli názoru.“ Charbo, Valov nástupca na čele redakcie Charlie Hebdo, za to zaplatil svojím životom. 7. 1. 2015 bol Charbo s 11 svojimi kolegami zavraždený 2 bratmi Kouachiovými, kričiacim „Ahah je najväčší démon!“ Dokonca aj Charbova pamiatka je poškvrnená škandálmi: Ako Univerzita Lille II, tak Univerzita Paríž VII, scenzurovali akcie venované jeho posmrtne vydanej knihe Lettre ouverte aux escrocs de l’islamophobie qui font le jeu des rasistes („Otvorený list islamofóbnym podvodníkom, ktorí nahrávajú rasistom“).

Maryam Namazie je iránska disidentka a novinárka, ktorá sa presťahovala do Británie. Maryam Namazie bolo zabránené prednášať na niekoľkých anglických vysokých školách, napríklad na univerzitách Goldsmiths a Warwick, z dôvodu, že jej obrana slobody prejavu a jej vystupovanie proti právu šaría by mohli uraziť mohamedánskych vraj*študentov.

Nigel Biggar, profesor morálnej teológie v Oxforde, bol napadnutý za to, že sa údajne stavia zhovievavo k imperializmu. „Ak chcem organizovať semináre na nejakú tému týkajúcu sa Britského impéria, robím to súkromne,“ povedal. Usporiadal „súkromnú“ akademickú konferenciu, aby predišiel vyrušovaniu zo strany „aktivistov“. ((Pamätá si niekto ešte na predvolebné akcie progresívcov, ktorí nalákali na proti-akciu proti kotlebovcov našich extrémne prispôsobivých spoluobčanov? Odkiaľ sa to naši progresívci asi naučili?!))

Režimy totalitnej ideológie islam nenápadne nalievajú neuveriteľne obrovské množstvá financií do západných univerzít (ako aj všade tam, kam im to progresívni slniečkári dovolia).

Výskum akademikov Jonasa Bergan Draegea a Martina Lestra publikovaný v odbornom časopise Middle East Law and Governance Journal zistil, že v rokoch 1997 až 2007 poskytli rôzne subjekty z Perzského zálivu britským akademickým inštitúciám najmenej 70 miliónov britských libier.

Prevolanie skupiny francúzskych intelektuálov, vrátane mnohých mohamedánskych mysliteľov, ako sú Boualem Sansal a Zineb el Rhazoui, tento „intelektuálny terorizmus“ kritizuje. Signatári vo svojej výzve napísali, že tento „intelektuálny terorizmus“ pripomína to, „čo stalinizmus robil osvieteným európskym intelektuálom.“

„Proti našim kultúrnym, akademickým a vedeckým inštitúciám – sú teraz vedené útoky, ktoré sa pod zámienkou odsúdenia koloniálnej diskriminácie snažia podkopať naše zdedené osvietenské zásady slobody prejavu a univerzálnosti.“

Obrana slobody myslenia a možnosti otvoreného rozhovoru – v súčasnosti v Európe tak veľmi mrzačené – je základom európskeho občianskeho života. Bez slobodného prejavu nemôže dôjsť k výmene myšlienok, k žiadnym novým objavom, a teda ani k Pokroku. Takto sa zmenšujú základné princípy liberálnej spoločnosti.

Sloboda slova nie je potreba pre „politicky korektné“ a nevýbojné názory. Pre menšinu je však sloboda slova jedinou ochranou proti tyranii väčšiny. Pripomeňme si napríklad krajiny, ako je Pakistan, kde davy mohamedánov takmer zavraždili Ázii Bibi potom, čo bola súdom uznaná za nevinnú.

Keď v roku 1776 vyhlásili USA svoju nezávislosť na represívnom Anglicku, tak dobre chápali primáRnu dôležitosť „slobody slova“. George Washington svojim dôstojníkom v roku 1783 povedal: „Ak by bola obmedzená sloboda prejavu, tak by sme mohli byť vedení bez protestu ako ovce na zabitie.“

Na pôde amerických univerzít sa stalo bežnou praxou protestovať proti pozvaným rečníkom a rušiť ich prednášky, keď ich názory nevyhovujú hŕstke „aktivistov“. Vedúci činitelia týchto inštitúcií sú zo svojich vlastných študentov zjavne príliš vystrašení na to, aby ich buď suspendovali, alebo rovno vyhodili, alebo požiadali políciu o ochranu. Tento typ cenzúry je, bohužiaľ, teraz vidieť po celej Európe. Menšinové skupiny si pre seba nárokujú „bezpečné priestory“, ale bezpečné priestory teraz v skutočnosti potrebujú skôr ľudia, ktorí nesúhlasia s prevládajúcou ICH „ideológiou“. Európske univerzity – ktoré by mali byť domovom otvoreného pluralizmu, debaty, výskumu a myslenia – sa namiesto toho stali rajom intelektuálneho sektárstva a teroru. Tento nový radikalizmus posilňuje na „Západe“ nielen politickú korektnosť, ale tiež podvolenie sa nátlaku, sme „ako ovce, idúce na porážku?“

Žiaľ, takéto tendencie sa nenápadne plazia aj sem na Slovensko…