Matthew1801DiMateo

Igorko: „Úplne úprimne (?), v pondelok na zasadnutí vlády – dnes je streda, štvrtok? – keď som bol toho prítomný, tak som si uvedomoval, že vlastne akoby (?) žijem cudzí život. Naozaj, keď si predstavíte samých seba, že bojujete za to, aby ľudia netrpeli ((Ty bojuješ za to, aby ľudia netrpeli? Nežartuj!)), aby zbytočne neboli zavretí doma duplom počas vianočných sviatkov ((čo už imitátora kresťanstva zaujímajú akési sviatky?!)), aby netrpela ekonomika ((tebe je predsa slovenská ekonomika interesantná, len kým máš z toho osoh!)), aby sme našli spôsob ako inteligentným a bezbolestným spôsobom prežiť tažké obdobie krízy a nakoniec máte byť súčasťou toho, že to, voči čomu ste bojovali, tak to si máte na čelo nalepiť a máte utekať a nabodnúť sa na hroty ((nepreháňaj! a choď konečne na to jedno zdravotnícke oddelenie, neboj sa, aj teba tí odborníci môžu ešte ako tak zachrániť a tým pádom aj nás, len musíš chcieť!)), tak prišlo mi z toho až vnútorne zle ((keby si tušil, ako je nám z teba zle, tak by si toľko netáral!)), ja som potreboval to zasadnutie vlády opustiť…“ ((a nemohol by si definitívne a navždy opustiť vládu SR? Alebo hoci aj Slovensko ako také?! YES!))

__ Čo znamená skratka LOL? Určite ste už v nejakom komentári pod videom alebo v »chate« zaregistrovali skratku LOL. Väčšinou sa tieto 3 písmená používajú v prípade, keď je niečo smiešne. Opäť ide o skrátenie troch slov, „Laughing Out Loud”, a teda v preklade „Hlasný smiech“.

__ ROFL mieri ešte vyššie. Tak isto sa používa v situáciách, keď nás niečo veľmi pobaví. Ide o kombináciu 4 slov „Rolling On the Floor Laughing“, v preklade „Zvíjam sa od smiechu na podlahe”. ((a zároveň plačem hlbokým žiaľom nad tebou!)).

__ A teraz trochu teórie a aj akejsi kombinácie poznania z univerzálneho hľadiska: »Pýcha« (lat. superbia) je jednou z najrozpačitejších vlastností človeka vo všeobecnosti. Na jednej strane je pýcha silne odsúdená nielen bibliou, ale aj tradíciami iných kultúr, na strane druhej žijeme vo svete, ktorý k nej chtiac-nechtiac často povzbudzuje a jej opak – pokoru – pokladá za »takmer« slabosť.

__ Podľa štandardov tohto sveta človek je povolaný stúpať k výšinám, rásť, rozvíjať sa donekonečna. „The sky is the limit“ (nebesia sú tvojou hranicou; v prenesenom význame skôr: niet žiadnej hranice), ako hovorí 1 anglické príslovie. Sv. Tomáš Akvinský citujúc Izidora definuje pyšného človeka takto: „Pyšný je ten človek, ktorého túžbou je dostať sa ponad to, čím v skutočnosti je.“

__ Ale veď predsa človek sa »musí« snažiť ísť ponad to, kde práve je. Inak by stagnoval. Aj kresťanstvo nás burcuje k stálemu rastu. Ako to teda je: je pýcha neresťou alebo cnosťou? Sú všetky prejavy silného sebavedomia nerestné a, naopak, sebapodceňovania cnostné? V tejto veci treba mať jasno. No už vopred pripomínam, že hoci ovocie pýchy je úplne jasné, ako nás o tom presviedčajú mnohé príklady z histórie, pre neveriaceho alebo slabo veriaceho človeka nebude ľahké uznať nerestnosť pýchy a, naopak, dôležitosť jej opaku – pokory.

__ Pri mnohých veľkých katastrofách ľudských dejín stála »pýcha«. Vidieť to hlavne na vojnových konfliktoch. Mnohé by sa neboli vôbec odohrali, keby tí, ktorí ich rozpútali, neboli povolili uzdy svojej pýche.

__ Jedna „čítanková“ príhoda rozpráva o tom, ako sa zasekol pod viaduktom kamión, pretože bol príliš vysoký a viadukt náprotivne zas nízky. Vodič s ním nemohol pohnúť ani dopredu, ani dozadu. Premávka bola zastavená na dlhé hodiny a rady áut pomaly začali byť kilometre dlhé. Na všetko kukal malý chlapec. V istom okamihu pribehol k vodičovi a povedal mu: „Viem, ako by ste mohli vyjsť!“ Vodič na neho pozrel s dešpektom. „Vypustite trochu vzduchu z pneumatík a kamión vám klesne!“

__ Stalo sa a kamión sa pohol.

__ Istý svedok to okomentoval neskôr: „Kamión nebol jediný, ktorý potreboval v tejto situácii nechať čosi zo seba vyfučať!“ Ak by totiž zo seba nebolo čosi vypustilo aj nafúknuté ego vodiča, kamión by sa nebol nikdy pohol.

__ »Pýcha« je neresť, ktorá nám bráni práve v tomto: aby sme uznali svoju „obmedzenosť“ a  svoje „hranice“. Aby sme si nechali poradiť, pomôcť, nechali sa usmerniť.

__ A keď zistíme, že sme sa mýlili, aby sme si to priznali.

__ Sú ľudia, ktorí toto nedovolia ani za cenu, že príde k ich sebazničeniu. Takto komentovali niektorí konflikt napríklad bývalého irackého prezidenta Saddáma Husseina s Američanmi. Aj keby Saddámovi bolo jasné, že sa mýlil, nepriznal by si to, lebo by sa tým »pokoril«. A pokora je pre niektorých horšia ako smrť. No o druhej strane sa dá povedať to isté.

__ Človek má teda hranice a uvedomovať si tieto hranice znamená nielen žiť v pravde, ale vôbec žiť. Definícia Tomáša Akvinského poukazuje presne na tieto hranice, ktoré máme ako ľudský rod, nie na hranice v rámci svojho človečenstva. V rámci tohto svojho človečenstva človek má veľké možnosti a je volaný k stálemu rozvoju a rastu. No vždy bude len človekom. Lebo toto je jeho podstata. Každé vzoprenie sa tomuto faktu sa končí zle.

__ Pekne to opisuje nielen biblia, ale aj grécka tradícia. V tejto poslednej je aj mýtus o Daedalusovi, ktorý zhotovil pár krídiel pre svojho syna Ikara. Keď mu ich nasadil, upozornil ho, aby nelietal príliš vysoko, blízko Slnka, lebo perá v jeho krídlach sú poprilepované voskom a ten by sa mohol roztopiť. Ikarus ho neposlúchol. Priblížil sa k Slnku tak veľmi, že jeho krídla sa rozpadli a on padol na Zem a zabil sa.

__ Vo »Svätom písme« sa nachádza podobná myšlienka v príbehu o Adamovi a Eve. Boh ich stvoril a dal im na používanie všetko, na čo len pomysleli. Okrem jedného: nemohli jesť zo „Stromu poznania“. Nepočúvli ho a hranicu, ktorá im bola stanovená, prekročili. Tým nielenže nedosiahli dokonalosť, ale priviedli si na seba mizériu.

__ „Človek má hranice a uvedomovať si tieto hranice znamená nielen žiť v pravde, ale vôbec žiť.“

__ Biblia trvá na tom, že človek je šťastný vtedy, keď si uvedomuje svoju »závislosť« od Boha ((ak vieme, že Pán Boh je žriedlom bytia a jestvovania – tak jemne inak chápeme aj ten samotný pojem „závislosť“ – to len postmodernistický súčasník má trpknú príchuť, ak toto slovo vysloví alebo počuje – možno, ak by vyjadril, že čerpá a doslova vyciciava svoju vlastnú bytostnosť od Boha, možno by zmenil tú svoju obvyklú zatrpknutosť alebo neobjektívnosť)). Keď toto odmietne, vždy na seba privádza »nešťastie«. V tomto zmysle sa vyjadruje biblia na mnohých miestach. Napríklad: „Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, a zachraňuje zlomených na duchu“ (Ž 34, 19) alebo „Pánovi je odporný každý nadutec, stavím sa (s kýmkoľvek), že trestu neujde“ (Prís 16, 5) atď.

__ Prečo „Sväté písmo“ vníma »pýchu« tak negatívne? Na jednej strane preto, lebo je tu nebezpečenstvo, že človek sa za jej pomoci odreže od životodarného Zdroja, ktorým je samotný Boh. Pyšný človek neznáša pocit odkázanosti na niekoho, a to ani od Boha. Pyšný človek chce byť „sebestačný“. A nielen to: chce vyčnievať nad všetkých. On sám chce byť ako Boh, ba vlastne nie „ako Boh“, on chce byť Boh. A toto je napokon cesta do pekla, ako nám to ukazuje príbeh „Lucifera“, nielen toho skutočného, ale všetkých jeho nasledovníkov v celých dejinách.

__ Človek s takýmto zmýšľaním vždy končí v sebadeštrukcii. Je to tak preto, lebo prostriedky, ktoré si volí na to, aby sa za ich pomoci dostal nad ostatných – bohatstvo, moc, spoločenské postavenie, telesnú príťažlivosť a inteligenciu – sú veľmi klamné.

__ Druhý dôvod, prečo »pýcha« je Svätým písmom a tradíciou vnímaná negatívne, je jej nebezpečenstvo pre spolužitie ľudskej rodiny. Výstižne to opisuje príbeh o stavbe Babylonskej veže. Ľudia sa rozhodli postaviť si vežu, ktorá by siahala až do nebies (pomýlené chápanie, čo je to „do nebies“ – ak by tušili ľudia, že sa iba terigajú do výšin hmotného sveta okolo Zeme, či by nezmenili chybný cieľ?!). „Poďte, postavíme si mesto a vežu, ktorej vrchol bude siahať do neba, a urobíme si meno, aby sme sa nerozptýlili po celej zemi!“ (Gen 11, 5). „Urobíme si meno“, slovo meno (hebr. shem) sa prekladá ako meno, sláva, povesť, alebo „pomník“. Čie meno si šli urobiť? To sa malo ukázať, keby vežu dostavali a mali by umiestniť to meno na jej vrchol ako doširoka-doďaleka žiariacu „reklamu“. Čie meno tam mali dať? Možno toto bol dôvod, prečo sa rozhádali, prečo si prestali rozumieť a prečo sa rozišli. A dopadlo to pritom ešte dobre. Mohli sa začať aj zabíjať.

__ ((Mimochodom – kde zobral akýsi POLITIK tú drzosť namýšľať si, že práve ON je tým, ktorý ochraňuje životy ostatných? Kde zobral poburujúcu opovážlivosť domnievať sa, že ON je tým, ktorý má vyzvať, aby iný jeho konkurent či oponent alebo súper je ten, ktorý má podať demisiu!? Ak by sa pozrel do zrkadla, tak by spoznal, kto je tým, kto má odísť úplne z politiky a neotravovať celú Spoločnosť svojím hnisom, svojou pýchou!))

__ „Človek je šťastný vtedy, keď si uvedomuje svoju »závislosť« od Boha. Keď toto odmietne, vždy na seba privádza =nešťastie=.“

__ »Pýcha« vedie aj k takýmto skutkom. Pýcha sa nezastaví pred ničím. Ako inak funguje pokora! Keď sa na Turíce zišli v Jeruzaleme ľudia zo všetkých národov, Písmo sväté hovorí, že si rozumeli aj napriek tomu, že hovorili rozličnými jazykmi (Sk 2, 1-13). Zažili teda presný opak toho, čo sa udialo v Babylone. Prečo? Lebo ich záujmom bolo nerobiť meno sebe, ale Pánu Bohu. A Božie meno (sláva, povesť…) je len jedno. Tam sa rozhádať nedá. Takto funguje pokora.

__ Ako sa pýcha prejavuje? ((Už už som chcel napísať, že ak ste sledovali Igorka ostatných desať rokov, tak viete veľmi DOBRE a kvalitne, ako sa pýcha odporne a poburujúco podpisuje pod katastrofálnou dekadenciou a tento konkrétny prípad je originálne zvrátený, až sa nedá písať ďalej bez odporného mrazenia po chrbte!)). Aroganciou, nadutosťou, povýšenectvom, egocentrizmom, narcizmom, drzosťou, domýšľavosťou, aj márnivosťou. Tieto formy správania sú odporné a málokto z nás sa pre ne rozhodne dobrovoľne. No ako to ktosi neznámy povedal: zákernosť pýchy spočíva v tom, že jej prejavov si nie sme vedomí. A keď nás na ňu upozorní niekto iný, nepriznáme si to, pretože by sme sa museli pokoriť.

__ ((Nech odstúpi – a pritom by mal odstúpiť TEN, ktorý práve vyzýva…))

__ Prejavy pýchy vidíme skôr na inom človeku ako na sebe samých. Na toto asi naráža aj Pán Ježiš Kristus, keď poukazuje na to, že všetky hriechy budú človeku odpustené, okrem hriechu proti Duchu Svätému ((pozor! – je to myslené proti Bohu ako Bohu Láska, čiže proti Láske samotnej – je to tá najhlbšia podstata Boha!)). Niektorí za hriech proti Duchu Svätému pokladajú neschopnosť priznať si svoj hriech. A to je »pýcha«.

__ S pýchou dnes súvisí ešte iný problém. Hodnotami dneška, ako sme si to povedali, sú bohatstvo, moc, spoločenské postavenie, telesná príťažlivosť, aj inteligencia. Pravdou je, že mnoho arogantných jedincov sa stavia nad iných spôsobom, ktorý je v podstate spoločnosťou prijímaný. Sv. Tomáš Akvinský k tomu poznamenáva, že človek, ktorý vlastní viac z hore menovaných vlastností, ako iní, si začne namýšľať, že má špeciálne privilégiá alebo, že je vyňatý z toho, aby sa správal s úctou a empatiou voči iným. Môže ho to priviesť do stavu, keď bude pohŕdať ľudskou slabosťou a voči potrebám iných sa bude správať ľahostajne. Jeho arogancia ho bude viesť k neetickému alebo protizákonnému správaniu.

__ Tu vidíme, ako si mnohí pyšní ľudia namýšľajú, že pre nich neplatí žiaden zákon. Tento stav nie je však beznádejný. No zmena pyšného človeka je doslova dramatickým zázrakom. Stáva sa to občas tým, že takýto človek príde o to, na čo sa spoliehal, alebo, že zažije nejakú pokorujúcu skúsenosť, ktorá ho privedie »k rozumu«, a on si začne uvedomovať svoju obmedzenosť a vrodenú ľudskú slabosť.

__ Liekom na pýchu je teda pokora. Čo však je pokora? Vieme, že dnes veľa ľudí má problémy so sebaúctou a sebavedomím, a tak mnohé programy, či už psychologického, alebo duchovného typu, ich učia vhodnému sebavedomiu a pozitívnemu zmýšľaniu o sebe. Môže byť tradičné odsudzovanie pýchy a presadzovanie pokory zmierené s dnešným presadzovaním silného sebavedomia a so snahami o odstraňovanie pocitov menejcennosti?

__ „Stáva sa, že pyšný človek príde o to, na čo sa spoliehal, alebo – že zažije nejakú pokorujúcu skúsenosť, ktorá ho privedie k rozumu, a on si začne uvedomovať svoju obmedzenosť a vrodenú ľudskú slabosť.“

__ Niektorí autori hovoria, že pýcha a silné sebavedomie sú 2 odlišné veci. Človek môže mať silné sebavedomie bez toho, že by bol pyšný; môže byť pokorný bez toho, že by mal pocity menejcennosti. Istý autor ide ešte ďalej a dokonca tvrdí, že silné sebavedomie je nevyhnutnou podmienkou k pokore. Človek, ktorý hreší pýchou, v skutočnosti trpí na pocit menejcennosti. Aj keď s týmto tvrdením zaiste nie každý bude súhlasiť, z psychologického aj kresťanského pohľadu sa zdá byť pravdivým.

__ Skúsenosti ukazujú, že otvorené prejavy pýchy a arogancie sú často prejavom skrytých pocitov menejcennosti ((Igorkovi by – povedzme – možno pomohlo, ak by si dal na určitý čas POHOV – kto mu však vysvetlí, že ON nie je nenahraditeľný, že to si iba on sám o sebe namýšľa?!)). Hoci tento vzťah si všimli už mnohí stredovekí duchovní autori, je jasné, že celkom mu ešte nerozumeli. Ich chápanie pýchy nebolo pre nich natoľko obranným mechanizmom, vyplývajúcim z nízkej sebaúcty a pocitu menejcennosti, ako skôr tupým hriechom. Preto mnohé svoje rady zameriavajú presne týmto smerom: boj proti pýche praktizovaním pokory.

__ Toto sa však nie vždy darilo, a to preto, lebo mnohé prejavy „obdivovanej a odporúčanej“ pokory boli v skutočnosti prejavom skrytej pýchy. A tak mnoho ráz nešlo o pokoru, ale o kamufláž pokory ((a v kamufláži či v imitácii je náš Igorko bravúrnym veľmajstrom – ak by jestvovala vysoká škola pýchy, Igorko by bol hlavným školiteľom!)). V spoločnosti, ktorá si váži pokoru ako cnosť a silne ju odporúča, bude vždy existovať nebezpečenstvo, že človek ju začne – dosť často dokonca nevedome – napodobňovať alebo hrať. A najväčším paradoxom bude, keď sa chytí do pasce, ktorú niektorí opisujú ako: „Som pyšný na svoju pokoru!“ Aj keď to takto nikto výslovne nepovie, vieme, že to nie je iba vtip. ((Skúste chvíľu byť v blízkosti Igorka a už po pár minútach vás váš anjel strážny bude pobádať k úteku od tohto zdroja imitácie pokory…))

__ Súčasní psychológovia svoje terapeutické prístupy na rozdiel od stredovekých autorov viac sústreďujú na spomínaný obranný mechanizmus, v ktorom pýcha je prejavom skrytého pocitu menejcennosti. Preto radia, aby sa pracovalo na upevňovaní si sebavedomia. Tak potom človek nebude cítiť potrebu niečo dokazovať pred tvárou iných, či už tým, že seba samého bude zvelebovať, alebo inými pohŕdať. ((A ideálne by bolo AJ TO, aby nebrízgal na pani prezidentku, hoci tá má v istom slova zmysle tiež „naděláno“ inak…))

__ „Otvorené prejavy pýchy a arogancie sú často prejavom skrytých pocitov menejcennosti.“

__ Tento prístup je užitočný. No treba upozorniť, že nie všetky prejavy pýchy sa dajú vysvetliť obranným mechanizmom proti komplexom menejcennosti. Jestvujú ľudia, ktorí sú „úprimne“ arogantní, a teda pyšní; inými slovami – naozaj páchajú hriech. A o týchto potom platia závery stredovekých duchovných autorov. Vidíme teda, že vo veciach treba mať jasno. Pýcha môže byť aj obranným mechanizmom, ako to hovoria súčasní psychológovia, no môže byť aj naozajstným hriechom, ako to hovoria stredovekí duchovní učitelia.

__ Čo je teda skutočná pokora? Pre kresťanských autorov pokora je nevyhnutnou podmienkou k iným cnostiam. Je to ako brána k cnostiam. Bez pokory žiadna iná cnosť nie je možná. Veriaci človek si uvedomuje svoju totálnu závislosť od Boha vo všetkých svojich daroch, úspechoch aj požehnaniach, ktorými sa vyznačuje jeho život. Veriaci človek všetko prisudzuje Bohu, dokonca aj také úspechy, ktoré boli výsledkom jeho bystrosti, šikovnosti, alebo úsilia. Je mu jasné, že všetko toto je výsledkom Božej vôle, Božej dobroty, Božej milosti. Aleluja!

__ To isté platí aj pre morálnu oblasť jeho života. Za zlo, ktoré koná, považuje zodpovedného seba, no za zdroj všetkých dobier, ktoré sa mu podarí v živote vykonať, považuje Boha. Z takéhoto postoja budú potom pochádzať všetky prejavy, ktoré charakterizujú pokorného človeka na úrovni myšlienok, pocitov, skutkov.

__ Napríklad, bude sa všemožne vyhýbať chvále. Urážka či pohŕdanie ho neznechutia. Nebude sa hanbiť za svoj pôvod, spoločenské postavenie, zamestnanie, aj keď niekomu – či podľa všeobecne platného spoločenského štandardu – toto všetko môže pripadať nízke, biedne, pohŕdania*hodné. Pokorný človek sa nikdy nebude zapájať do aktivít preto, aby mu priniesli slávu a pocty. Jeho jediným motívom pre to, čo robí, bude túžba po =dobre= a sláva Božia. Ak ho niekto pochváli, reaguje skromne a ďakuje Bohu, že ho urobil svojím nástrojom pre dobro iných. Za pochvalu alebo ocenenie iným poďakuje, no nezakladá si na nej. Pre neho je pochvala znamením, že sa má usilovať ešte viac a že všetko musí zamerať na to, aby v tom všetkom vynikal Boh a iní ľudia. Pokorný človek iným nezávidí, keď sa im darí alebo keď sú v niečom lepší. Skôr sa z toho všetkého teší, ba umožňuje to.

__ Inou cestou na rast v pokore je snaha o úplné odpútania sa od zameranosti na seba. Mnohí ľudia sa často dostávajú do rozpakov, keď majú robiť veci, v ktorých ich vidia iní. Sú hanbliví, no ich hanblivosť nie je zdravá, ale je výsledkom ustarostenosti o to, čo si iní o nich pomyslia, či ich prijmú, ocenia, pochvália. Thomas Merton to popisuje takto: „Ako môžeš byť pokorný, ak stále uvažuješ len o sebe? … Ak by si bol naozaj pokorný, potom by si sa o seba nestaral vôbec. Prečo by si mal? … Pokorný človek bude robiť veľké veci nevšedne dokonale, a to preto, lebo sa vôbec nestará o vedľajšie veci, ako sú napríklad vlastné záujmy alebo jeho osobná reputácia. Preto nebude potrebovať márniť množstvo energie na to, aby sa obhajoval.“

__ Zamerajme sa ešte na niekoľko dôležitých otázok. Je pokora o tom, že si vôbec nevšímame rozdiely medzi nami a druhými? Inými slovami: jestvuje veľa oblastí, v ktorých naozaj môžeme vynikať. A čo my: máme sa tváriť, že nevynikáme a toto tvrdiť aj ostatným? Má napríklad v mene pokory vzdelaný a uznávaný vedec tvrdiť, že on nič nevie, krásna žena dokazovať, že je škaredá, nadaný športovec, že je poleno, uznávaný hudobník, že jeho výkon je brak, šikovný umelec, že je ľavý?

__ „Pokora, ktorá zanedbá uvažovanie nad svojimi darmi a schopnosťami, môže byť nielen nepravá, ale dokonca zlá. Často nám totiž môže slúžiť ako zámienka na vyhnutie sa zodpovednosti za rozvoj svojich darov.“

__ Ak by to tak bolo, takáto pokora by sa zakladala na klamstve. No ak by sme si to všetko uznali, ako sa potom vyhnúť arogancii, povýšenectvu a domýšľavosti? Nanešťastie, mnohé rady na budovanie si pokory stavajú na popieraní reality. A z toho nemôže vzísť nič dobrého. Obdarovaný človek, či sú jeho dary vrodené, alebo vypestované, si svoje dary v mene pokory »musí uznať«. Uvedomovanie si týchto svojich darov ho samo osebe nerobí pyšným. Či je pyšný alebo pokorný – závisí od toho, ako sa na tieto svoje dary pozerá, ako ich užíva a ako ich zapája do svojho vzťahu voči Bohu, sebe samému a k blížnym.

__ Sv. František Saleský pripomína, že popieranie svojich darov preto, aby si človek nezačal na nich zakladať a aby ho to nepriviedlo k pýche a tak k odpadu od Boha, je omylom. V skutočnosti je to naopak. „Nie je potrebné sa báť, že uvedomovanie si svojich darov nás urobí pyšnými, ak si dáme pozor, aby sme nezabudli na pravdu, že žiadne dobro nepochádza od nás. Čo dobré máme, čo by sme neboli dostali? A ak sme to dostali, prečo by sme si mali budovať cez to slávu. Skutočné uvažovanie nad svojimi darmi nás bude robiť pokornými, pretože takéto uvažovanie nás bude viesť k vďačnosti.“

__ Pokora, ktorá zanedbá uvažovanie nad svojimi darmi a schopnosťami, môže byť podľa sv. Františka Saleského nielen nepravá, ale dokonca zlá. Často nám totiž môže slúžiť ako zámienka na vyhnutie sa zodpovednosti za rozvoj svojich darov. Svoje dary by sme mali používať k službe Bohu a svojim blížnym ((je to prijaté od Boha Lásky a môže sa to vrátiť ako bohapocta späť skrze uskutočňovanie lásky)). No ak ich budeme popierať, potom ich nebudeme zapájať do tejto služby. Takáto „pokora“ je vlastne dôvodom k lenivosti.

__ A čo so sebavedomím? Je budovanie si sebavedomia prejavom pýchy alebo pokory? Záleží, ako sa na vec pozrieme. Ak by sme si nebudovali zdravé sebavedomie, potom by sme nemali dôvod na sebazdokonaľovanie, seba*rozvoj a rast. Náš pocit menejcennosti alebo neschopnosti by v nás stále vytváral úzkosť z toho, že veci nezvládneme, že to nedokážeme a že sa zosmiešnime. To by spôsobovalo, že sa nikdy do ničoho nebudeme púšťať. No ak človek všetku svoju dôveru vloží do Boha, nemá sa čoho obávať. Jednoducho niet dôvodu.

__ Sv. František Saleský o tom píše takto: „Pyšný človek, ktorý dôveruje len sebe, má dobrý dôvod do ničoho sa nepúšťať. Pokorný človek je omnoho odvážnejší, pretože uznáva svoju neschopnosť. Čím neschopnejším sa cíti, tým odvážnejším sa stane, pretože celú svoju dôveru vkladá do Boha.“ Z toho teda vidíme, že pýcha človeku bráni angažovať sa, aby sa nezosmiešnil. Pokora ho, naopak, k angažovaniu uschopňuje a robí ho vnútorne veľmi slobodným. Samozrejme, pozor na hlúposť! Niekedy človek ide bezhlavo do vecí, na ktoré nemá. To už nie je pokora, ale nedostatok zdravého úsudku, alebo ignorovanie pudu sebazáchovy. To je však už iná téma.

__ V duchovnom živote sa vždy kládol dôraz na zdravé sebavedomie. Základom náboženského postoja je, že sme milovanými Božími stvoreniami, že sme jedineční, pre Boha cenní a že Pán Boh má v každom jednom z nás »zaľúbenie«. Iba z takéhoto štartovacieho bodu je možné začať zdravú životnú púť, ktorá by bola charakterizovaná smelosťou, zodpovednosťou a vďačnosťou.

+

__ Kniha Sirachovcova 10, 1-22: Múdry vladár (správne) spravuje svoj ľud a vláda rozumného muža je pevná. 2 Aký je panovník ľudu, takí sú aj jeho úradníci, a aký je správca mesta, takí sú aj tí, ktorí v ňom bývajú. 3 Nemúdry kráľ privedie do záhuby svoj ľud: a mestá vzrastajú rozumnosťou mocnárov. 4 Vláda nad zemou je v rukách Pána; on jej na svoj čas ustanoví schopného vladára. 5 V Pánových rukách spočíva aj blahobyt ľudí, ale na správcovu osobu prenáša svoju česť. 6 Krivdu od blížneho nenos v pamäti, ani nemaj nič spoločné so skutkami neprávosti! 7 Pýcha vzbudzuje odpor u Boha aj u ľudí a oškliví sa mu všetka hriešnosť pohanov. 8 Vláda prechádza z národa na národ pre nespravodlivosti a neprávosti, pre hanebné činy a rozličné podvody. 9 Nad lakomca niet väčšieho podliaka. Prečo si pyšne počína prach a popol? 10 Niet väčšej neprávosti nad lásku k peniazom, lebo taký má aj svoju dušu na predaj a za živa vyvrhuje svoje vnútornosti. 11 Každé vladárstvo má krátke bytie. Zdĺhavejší neduh robí lekárovi starosti. 12 Kratší neduh vie lekár zamedziť. Tak sa má vec aj s kráľom: dnes ešte je, a zajtra umiera. 13 Keď totiž človek zomrie, dedičmi sú mu plazy, divá zver a červy. 14 Počiatkom ľudskej pýchy býva odpad od Boha, 15 lebo sa jeho srdce odvráti od Stvoriteľa; keďže počiatkom každého hriechu je pýcha, kto sa jej pridŕža, je plný zlorečených činov: ona ho navždy rozvráti. 16 Preto Pán zbavil spoločnosť zlých všetkej cti a zničil ich naveky. 17 Boh rozrúcal prestol pyšných vladárov a na ich miesto posadil pokorných. 18 Korene pyšných národov Boh suchom vypálil a miesto nich zasadil pokorných z týchto národov. 19 Pán vyvracia krajiny národov a ničí ich až po základy. 20 (Niektoré krajiny) z nich stíha suchotou, (ich obyvateľov) rozhádže a zruší z (povrchu) zeme, aj pamiatku po nich. 21 Boh zničil pamiatku po pyšných, ale ponechal pamiatku na tých, čo pokorne zmýšľajú. 22 Človek nie je stvorený na to, aby sa pýšil, ani človek zrodený zo ženy (nie je na to), aby zúril hnevom. (koniec citácie)

*

__ Predseda vlády SR pán Igor Matovič vyzval v relácii rádia Expres »Braňo Závodský naživo« ministra hospodárstva SR Richarda Sulíka, aby do Vianoc 2020 podal demisiu. Dôvodom je (výhradne podľa mienky pyšného predsedu vlády SR!) „neschopnosť” ministra hospodárstva nakúpiť potrebné antigénové testy. Nemal by „náhodou“ ktosi riešiť svoje paranoje návštevou psychiatra? Nemal by ktosi prestať imitovať kresťanstvo a nech na plné ústa prezradí celej slovenskej občianskej Spoločnosti, že je iba velikášskym pyšným pseudo-politikom, ktorý má podať demisiu?

__ I.M.: „Mrzí ma, že máme za XXXXXX ministra hospodárstva, ktorý nie je schopný nakúpiť testy, aby sme si zachránili životy ((pán premiér, prečo ignorujete plnú paletu INFO našich skvelých odborníkov, ktorí vám potvrdia, že vaša naivná predstava nie je v súlade s objektívnou pravdou?!)), zdravie a aby sme si ochránili ekonomiku ((to VY ju už dlhé mesiace likvidujete svojím pričinením!!!)), aby sme dostali deti do škôl a otvorili reštaurácie. Mrzí ma to, prepáčte ((už neprepáčime!!!)). Možno som zlý premiér ((to je prislabé – je to ešte horšie!)), ale tieto následky nemienim znášať,“ povedal pyšný premiér SR.

__ I.M.: „On sa ani nepokúsil o nákup testov. Jemu sú tie životy ľudí ukradnuté. Ako môže povedať, že načo chceme znižovať krivku, keď znovu narastie? Nemôžem sa na to pozerať už. Môže nakúpiť testy, aby zachránil životy ľudí. A on to neurobí. Je mi z neho na vracanie a je mi z toho do plaču,“ … „Sulík nepripraví expresnú novelu zákona o verejnom obstarávaní“. Premiér SR tvrdil, že sa túto správu dozvedel priamo počas rozhlasového vysielania.

__ R.Sulík: „Strana SaS neprišla do vlády vyplakávať, ale tvrdo pracovať, aby presadila čo najviac zo svojho programu. Slovensko má teraz väčšie problémy, ako riešiť citové rozpoloženie Igora Matoviča.“ reagoval na sociálnej sieti. Tento odkaz tam bol však len niekoľko minút, potom sa stal nedostupným. Čoho sa bojí?

__ Hovorca SaS Ondrej Šprlák pre TASR uviedol, že poslanci vládnej strany stoja za svojím predsedom. ((Bolo by čudné, keby NIE!))

__ Výzva premiéra SR je, podľa šéfky poslaneckého klubu SaS Anny Zemanovej, nezodpovedná. „Slovensko sa nepochybne nachádza v krízovej situácii, na vrchole ďalšej vlny pandémie. Občania od vlády očakávajú rozhodnosť a vedenie. To dokáže len vláda, ktorá je dospelá a stabilná. K takej sme sa zaviazali a presne o takú sa my v SaS stále snažíme. Vyzývať na odchod svojho podpredsedu a kľúčového koaličného partnera k stabilite nesmeruje, naopak, je to vysoko nezodpovedné k situácii, v ktorej sa všetci nachádzame,“…

__ Sviatočný odkaz Igora Matoviča v Rádiu Express: „Ťažko sa mi hovorí, strašne rád by som bol, aby sme spoločne žili normálne Vianoce a normálny život ((ty a =normálny=???)), ale asi si to budeme musieť tak trochu spolu odtrpieť. Mrzí ma to, že situácia, do akej sme dospeli, mrzí ma, že som sníval sen o tom, že tri víkendové testovania si urobíme v decembri a budeme mať úplne normálne Vianoce a mrzí ma, že máme za XXXXXX ministra hospodárstva, ktorý neni schopný nakúpiť testy, aby sme si zachránili životy a zdravie, aby sme si ochránili ekonomiku, aby sme deti dostali do škôl a otvorili reštaurácie. Mrzí ma to, prepáčte ((NEPREPÁČIME!!!)), možno som zlý premiér ((OMNOHO HORŠIE!!!)), ale tieto následky nemienim znášať.“

*

__ Mt 7, 16-20: Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? 17 Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. 18 Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. 19 Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 20 Teda po ich ovocí ich poznáte. (Mt 7, 16-20)

*

__ Mt 12, 33-35: Vypestujte dobrý strom a bude dobré aj jeho ovocie, alebo zasaďte zlý strom a bude zlé aj jeho ovocie. Lebo strom možno poznať po ovocí. Hadie plemeno, ako môžete hovoriť dobre, keď ste zlí? Veď z plnosti srdca hovoria ústa. Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu dobré veci a zlý človek vynáša zo zlého pokladu zlé. (Koniec citácie)

*

__ ČO premiér SR „ignoruje“ a rád by bol, aby sa to všeobecne nevedelo?

__ „OĽaNO-Nova-KÚ-Zmena*Zdola“ volilo 25,02 % z aktívnych voličov z Celku registrovaných voličov SR, ktorých sa aktívne zúčastnilo iba 65,79 %, SME*rodina 8,24 %, SaS 6,22 %, »Za ľudí« 5,77 %, volebná účasť 65,79 % a po sčítaní vieme, že aktuálnu vládnu koalíciu volilo spolu „iba“ 45,24 %.

__ Tí, ktorí napomohli k ústavnej väčšine v NR SR vládnej koalícii, sú tí „neúspešní“, ktorí sa nedostali cez prah 5% zvoliteľnosti a spolu všetci mali 28,5 % (u PS/spolu šlo o prah zvoliteľnosti 7 %, chýbalo im 926 hlasov!): PS/SPOLU 6,97 %, KDH 4,65 %, MKD*MKS 3,91 %, SNS 3,16 %, Dobrá voľba 3,06 %, Vlasť 2,93 %, Most*Híd 2,05 %, Socialisti 0,55 %, MTD 0,32 %, SĽS 0,28 %, DS 0,15 %, Solidarita 0,11 %, Stan 0,07 %, SHO 0,17 %, Hlas ľudu 0,07 %, PSN 0,04 %, 99%, 0,03 %, SL 0,03 %, Hlas pravice 0,00 % Nikto nemôže pravdivo tvrdiť, že „väčšina“ voličov SR volila súčasnú vládnu koalíciu! ((Ak vláda SR robí ústavné zmeny, hoci ich volilo iba 45,24 voličov SR – zapácha to amorálnosťou, hoci pravidlá parlamentnej demokracie to umožňujú.))