Matthew1801DiMateo

Dávno pradávno, keď ešte nebola ebola, pardon, keď ešte nebola pandémia koronavíru COVID-19, som pomáhal s duševnou pohodou kamoša ešte z čias vojenčiny, ktorý si zlomil nohu (dosť komplikovane) a chodil som mu čítať a debatovať s ním.

Najviac neznášal (doslova nenávidel), keď som zabŕdol do oblasti duchovna, anjelov, Boha, náboženstiev, morálky, Univerza a podobne. (Čím ma naštvával on – to azda inokedy a inde).

„Prosím ťa, mohol by si mi vysvetliť, prečo by mali duše pred inkarnovaním (vtelením) stáť vo fronte či v šóre – kto normálny by stál vo fronte dostať sa sem, do tohto xxxxxxného sveta?! To akože všetci sú debili, len niektorí sú väčší a niektorí sú menší, ale všetci spolu sú rovnako šáhnutí?“

„Nevkladaj mi do úst niečo, čo som nepovedal. Ja som ti spomínal, že som čítal od akéhosi autora, že dokonca aj na budúci osud invalida, nešťastníka, bezdomovca, slepca, hluchého a rôzne postihnutého sa VRAJ stojí fronta – ale to som netušil, že pána ateistu nasrdím až takto hrozitánsky. Prečo si to nevzal jedným uchom do vnútra a druhým uchom von?!“

„Netrep – ak by nebolo teba, tak by som takú kravinu nikdy do seba nedostal! Si horší ako Igor Šašovič, ktorý sa postaví za ten rečnícky pult a trepe celému národu cez telku svoje šašoviny a ešte sa usmieva cez rúšku na najbližšiu kameru – asi tak ako sa uškŕňal pri nahrávaní Radka!“

„To nemyslíš vážne! Ja si tiež – občas – pozriem rozprávku pre dospelých z dieľne Hollywoodu ako minule =vojna bohov= a okrem samotného príbehu tam ukazovali, ako zomrelé duše stoja na súkromný súd, po bokoch stáli akési sochy, ba nemám potuchy, čo to bolo za bytosti a museli dať niečo na váhy a až potom mohli prejsť ďalej… Ale to bola rozprávka. Možno pre chápanie starých Grékov vhodná, podporujúca ich predstavivosť…“

„No dobre – a teraz – čo to máš pre mňa na dnes? Ak ma netrafí šľak alebo neraní mŕtvica, budem ti povďačný!“

„Dnes tu mám knižku od Lorny Byrneovej, kde prezrádza podrobnosti o anjeloch strážnych…“

„Ale ma srdíš – šak ty vieš, že ja neverím ani v boha, ani v anjelov a celkovo…“

„Ak ti to prinášam, tak zaiste preto, že aj pre mňa to bolo čosi objavné, až som bol prekvapený, že s týmto vôbec niekto bol tej drzosti a vyjavil to svetu – nechaj sa prekvapiť, ber to ako ja ten film s gréckou vojnou bohov…“

„No dobreeeee, spusť teda…“

Tak som teda začal čítať z knihy: „Stále ma udivuje, koľko ľudí pochybuje o tom, že majú anjela strážneho…“

Skočil mi do reči: „Až na teba, ty také žerieš!“ Uškŕňal sa ako bachratý budha.

Nenechal som sa vykoľajiť a čítal som ďalej: „Mnohí celkom ochotne prijímajú fakt, že takého anjela majú iní, ale že by ho mali sami, o tom pochybujú. Vlani v lete som mala vo  Philadelphii autogramiádu. Pri podpisovaní aj rozhovoroch s návštevníkmi som pohľadom prešla ľudí v zástupe. Za každým stál jeho anjel strážny a celkovo bol obchod plný ďalších anjelov. Práve som sa lúčila s akousi ženou, keď mi na rameno poklepal jeden z anjelov, ukázal na kohosi v rade – Tamto je matka s dieťaťom a je veľmi nervózna. – Pozrela som sa tým smerom, ktorým ukázal, ale nevidela som ich. Zrazu sa nad ľuďmi a ostatnými anjelmi vztýčil jeden anjel strážny, ako keby dočasne vyrástol.

Tu sme! – zvolal.

Vtedy som uvidela toho nádherného anjela, ale doteraz som nevidela matku a dieťa. Anjel hral jasne smaragdovou zeleňou rôznych odtieňov. Zdalo sa mi, že jeho krídla sa ľahúčko pohybujú, akoby od vánku, z jeho tváre vyžarovala miernosť, láskavosť aj láska. V duchu som sa ho spýtala, či je anjelom strážnym tej matky alebo dieťaťa. Odpovedal – Som matkin anjel strážny. Volám sa Rosalet. – Bolo to chvíľku predtým, než som uvidela matku s dcérou. Ďalej som hovorila s návštevníkmi a podpisovala som knihy, keď som zacítila ďalšie poklepanie na rameno. – Už ich vidíš? – Pozrela som sa pred seba a o niekoľko miest ďalej vo fronte som zazrela matku a dcéru. Matka bola drobná, tmavovlasá, pekná, mohlo jej byť asi tak 30, a dcérka, asi 7ročná, mala krásne hnedé oči. – Áno, vidím, – odpovedala som bez slov. Vedela som, že tam niečo nehrá, napriek tomu som cítila veľkú radosť. Modlila som sa, aby sa ich problém dal vyriešiť, nech je akýkoľvek. Keď na ne prišiel rad, pristúpili ku mne a vyzerali nervózne. Dievčatko sa tlačilo k matke. Za nimi bolo vidieť svetlá ich anjelov strážnych. Vyzvala som matku, nech sa posadí na stoličku proti mne, dieťa stálo medzi nami. Dievčatko sa úzkostlivo pozeralo na mamičku, potom na mňa a zase na matku. Matka zo mňa vôbec nespúšťala oči. – My tu vlastne asi ani nemáme čo hľadať, – pošepkala nervózne. – Nevedeli sme, či nás sem do obchodu vôbec pustia, – pokračovala. Nerozumela som, vzala som ženu za ruku a spýtala som sa – Prečo? – Matka sa na mňa pozrela a potichu povedala – Pretože toto je katolícke kníhkupectvo a my sme Hebrejky…“

„To čo má byť?! Šak ty mi tu táraš nezmysly – keby si to čítal nahlas kdekoľvek na verejnosti – povedzme – v meste alebo v reštike, tak ťa zožerú za živa! Alebo by ťa vyniesli v zuboch a skonal by si v priekope…“

„Ale netáraj! Prečo by ma mali zožrať a prečo za živa? Hádam by ma najprv regulérne zadurdili a až potom by utekali kade tade – ale neprerušuj ma, lebo to nedokončím vcelku ani do večera…

Až do tej chvíle som si vôbec neuvedomila, že je to katolícke kníhkupectvo a šokovalo ma pomyslenie, že by sa niekto, kto je iného vyznania, mohol báť, že tu nie je vítaný!

Prečo ste si to mysleli? – spýtala som sa. V tej chvíli sa otvorilo svetlo jej aj dievčaťa anjela a ja som zreteľne uvidela oboch anjelov. Dotkli sa končekmi prstov a s mojím anjelom strážnym urobili okolo nás 3 ochranný kruh, ako keby nás chceli pred všetkými zaštítiť. Matka sa na mňa pozrela a v očiach mala slzy. – Lorna, je možné, že Boh nám Hebrejom žiadnych anjelov strážnych nedal? – spýtala sa polohlasne. Vzala som matku aj dcéru za ruky a povedala som naliehavo – Predsa musíte vedieť, že každá ľudská bytosť má anjela strážneho! Je to dar od Boha. Nezáleží na tom, k akému náboženstvu kto patrí, dokonca ani na tom, či má vôbec nejakú vieru. – Úprimne som sa na ne usmiala.

Isteže, obe máte anjela strážneho. Ja ich práve za vami vidím tak jasne, ako vidím vás.

Dievčatkine oči sa vzrušene rozžiarili, keď som jej opisovala jej anjela – Tvoj anjel strážny sa usmieva od ucha k uchu a láskyplne sa na teba pozerá. Vyzerá ako žena, teda skôr ako dievča. Má na sebe prekrásne splývavé rúcho, nebesky modrej a striebornej farby. –

– Tak ja mám naozaj anjela strážneho! – zvolalo dievčatko nadšene. Potom som im opísala aj matkinho anjela strážneho. Ešte chvíľku sme v pokoji posedeli. Zrazu sa dievčatine veľké hnedé oči zaliali slzami. Pozrela sa na mamičku a zaprosila: – Spýtaj sa ešte na ockovho anjela strážneho, mamička. – Matka sa na mňa pozrela a so smútkom v očiach vysvetľovala, že jej manžel asi pred rokom náhle zomrel. A čo je na tom najsmutnejšie, dodala, že vo chvíli smrti bol sám. – Tvoj otecko nebol sám, – povedala som dievčatku upokojujúco. – Jeho anjel bol s ním po celú dobu. Odniesol jeho dušu do neba. – Dievčatko aj matka sa objali. Dievčatko radostne povedala – Tak otecko mal anjela a ja ho mám tiež! – A tvoja mamička tiež, – dodala som s úsmevom. Šťastne odo mňa odchádzali a ďakovali svojim anjelom strážnym, že ich za mnou onoho dňa priviedli, hoci sa najskôr báli prísť. Bola som celá dojatá, aj keď som sa sotva spamätávala z toho šoku, že si niekto môže myslieť, že kvôli odlišnej náboženskej viere nemá anjela strážneho.“

„Kraviny!“ skríkol kamoš. „Kraviny a ty to dobre vieš.“

„Nie, neviem – len ja na rozdiel od írskej mystičky nemám tak bohatú konverzáciu s anjelmi, ale to neznamená automaticky, že neverím v ich existenciu. Je to zrejme vždy individuálne, nie je jednotný vzorec ako sa kto naučí komunikovať a či vôbec – práve s anjelmi – už samotný faklt, že ich berie na vedomie, je viac, ako v to mneveriť alebo si robiť srandu, prípadne to odmietať a ešte huckať ostatných, aby sa tomu smiali či znevažovali celú túto vec…“

„Ale kde boli anjeli, keď ťa bolo treba zachraňovať?!“

„A kde si bol ty, keď ma bolo treba zachraňovať?“

„No ja ti nemôžem byť pri zadku ako by sa ti kedy páčilo!“

„Oukej, ale nezneužívaj rozdielne podmienky nás oboch na to, aby si zovšeobecňoval alebo znevažoval… Každý má isté predpoklady, vlohy, možnosti, žijeme v rôznych rodinách, v rôznych mestách, sú rozdielne povolania, rôzne sociálno-ekonomické podmienky a takto by som mohol pokračovať do aleluja – neboj, nevyčítam ti, že si sa musel so svojou rodinou presťahovať kvôli robote stovky kilometrov k hraniciam…“

„Takže čo tam je ešte z tých tvojich blábolov?“

„Už toho nebude veľa – takže pokračujem v čítaní – Všetci sme Božími deťmi a Boh dal každému z nás anjela strážneho, ktorý nás ani na sekundu neopúšťa. Nikdy nie sme sami. Náš anjel je stále s nami a je to strážca tej-ktorej duše. Váš anjel je jeden z najvzácnejších darov, ktoré ste od Boha dostali. Prečo teda tohto daru nevyužiť? Váš anjel strážny existuje len pre vás a chce vám pomáhať v každej oblasti vášho života. Keby sme si len dokázali uvedomiť, ako veľmi nám anjel dokáže pomôcť, život by bol oveľa jednoduchší.

Ak váš anjel už je aktívnou súčasťou vášho života, je to báječné, ale navyše môžete svojho anjela požiadať o veľa vecí. Ak ste ho o pomoc ešte nepožiadali, urobte to hneď. Iba ho poproste – je to úplne jednoduché. Aj keď ste skeptickí voči predstave, že máte anjela, môžete snáď niečo stratiť? Keď svojho anjela poprosíte, poskytne mu to silu k pomoci.

Raz som pri prechádzke parkom uvidela, ako nejaký anjel natiahol spoza svojho chránenca pažu a pomaly pred ním roztvoril dlaň. Z jeho ruky sa vznieslo svetlo veľkosti asi golfovej loptičky, keď anjel ruku odtiahol, ďalej sa tam vznášalo a jasne žiarilo.

Anjel sa na mňa usmial a povedal, že to je svetielko nádeje. Podobné svetielko vídam v blízkosti ľudí, ktorí sú v depresii. To svetlo môže byť maličké ako minca alebo veľké ako tenisová loptička, vznáša sa priamo pred človekom buď vpredu, alebo po jednej či druhej strane, vždy vo výške očí, a nepohybuje sa. Nikdy som pred nikým nevidela viac ako jedno svetielko nádeje. Viem, že tá osoba svetielko nevidí, ale tiež viem, že jej pomáha k obnove spojenia s nádejou, ktorú má vo vnútri.

Váš anjel strážny vás nikdy neopúšťa – ani na sekundu. Okrem iného preto, že často musia privolať na pomoc ďalších anjelov. To sa deje skoro stále.

Boh vybral vášho anjela strážneho špeciálne pre vás.

Váš anjel sa na túto Zem dostane iba s vami. Boh poveril vášho anjela úlohou sprevádzať vás ľudským životom a váš anjel nikdy nebol na Zemi s inou dušou, ani sa inokedy s žiadnou inou na Zem už nedostane. Aj vďaka tomu je vzťah medzi vami a vaším anjelom strážnym tak zvláštny a jedinečný…“

Tu som prestal čítať – lebo – kamoš tak hlasito chrápal, že aj hluchý by pochopil, že práve spí ako niekto, kto túžil spať tri dni a tri noci.

„No a takto to často vyzerá pri apoštoláte ateistov…“ povedal som si polohlasne a o chvíľu som už stál na zastávke MHD. Škoda, že to s nami všetkými mávajú anjeli občas príliš ťažké a je jedno, či sme ateisti alebo teisti…

Už v autobuse som si pomyslel: „A má zmysel komukoľvek čokoľvek hovoriť, ak nie je na to pripravený?“ Tak potom ani keby som bol anjel, tak kamoš si bude mlieť po svojom a zmení ho niekto alebo niečo iné – ak bude mať kedy to šťastie…