Založ si blog

Na Silvestra pustiť si hubu na špacír

A že vraj si každý vraví, čo sa mu zachce. Kollár, Mazurek, Fico, Pellegrini, Ziska, remiška, Sulík, ba aj Lasica, občas ja, keď ma nikto nepočúva. Niektorí vedia, čo a ako, podaktorí iba tušia, šípia…

Funkciou a pôvodom »politického humoru« sa zaoberali (aj) filozofi už od antických čias. Platón a Aristoteles mu prisudzovali schopnosť spôsobiť »štátny prevrat« (iba na Slovensku musí takým veciam napomáhať pseudo-politik ŠachMATovič! v spolupráci so zahraničnými filantropmi sorosovského typu, čo dokazuje, že »mečiarovské Švajčiarsko« tu ešte pár rokov nebude!), ba Immanuel Kant prirovnal rozprávanie vtipov k pozitívnej stimulácii, akou je napríklad aj hra alebo počúvanie hudby. Až od XIX. storočia, najmä zásluhou Henriho Bergsona a Sigmunda Freuda, sa pozornosť bádania presunula od jednotlivca na prostredie, v ktorom daný vtip vzniká alebo kde koluje. Týmto bola interpretácia humoru rozšírená aj o psychologický a sociálny rozmer.

+

     Autobus výjazdového zasadnutia vlády sa v hornatom teréne zrútil do rokliny. Objavil ho miestny farmár, ktorý začal kopať veľkú jamu a všetkých politikov do nej pochoval. Za nejaký čas objavila autobus polícia a zisťovala svedkov. Objavila aj farmára, ktorý sa priznal, že autobus objavil a všetkých politikov pochoval. Policajt sa ho pýta:

     „A to už boli akože všetci politici mŕtvi?

     Farmár na to:Noooo, niektorí aj hovorili, že nie sú… ale poznáte to… politikom sa nedá veriť.“

+

Postupne sa »prvok smiešnosti« začal vysvetľovať rôznymi spôsobmi. Napríklad tak, že smiech pramení z pocitu nadradenosti nad ostatnými ľuďmi – alebo – že smiech uvoľňuje v človeku potlačené napätie, čiže mu šetrí energiu, ktorou emócie musel držať v sebe.

Vtip (humor) mohol aj pomáhať preklenúť rozpory medzi tým, ako je náš mozog navyknutý myslieť (bežne) a novými neobvyklými podnetmi, ktoré musí spracovať. Do odbornej literatúry tieto úvahy vstúpili ako teória nadradenosti, teória uvoľnenia a teória nezhodnosti.

Napriek tomu, že ani toto rozdelenie nedokázalo uspokojivo vysvetliť každodennú všadeprítomnosť humoru, univerzálnym pravidlom sa stalo, že vtipnosť vtipu pre konkrétneho poslucháča veľmi závisí od jeho znalostí konkrétneho prostredia a nuáns dobového spoločenského života.

Aby sme dnes, podobne ako vo vtedajších časoch, pochopili vtip o vzťahu medzi ČSSR a ZSSR, narážky na prezidenta a generálneho tajomníka komunistickej strany, na cenzúru alebo nedostatky v zásobovaní, bolo potrebné najprv niečo vedieť o ich reálnej povahe. Ich bytostná prepojenosť s bežným životom občanov potvrdzovala známe heslo 60. rokov – „súkromné je politické“. Humor sa stal nástrojom a zrkadlom politickej kultúry, jasne odrážajúcim vzťah štátu a spoločnosti.

+

Predseda súdu hovorí mladému sudcovi: „Som s vami mimoriadne spokojný. Pred pár mesiacmi ste u nás nastúpili po čakateľskej praxi, po pol roku ste už boli predsedom kolégia a dnes ste už podpredsedom súdu. Čo na to poviete?“

„Ďakujem, strýko Štefan!“

+

Ľudia obrátili naruby 7 hlavných hriechov a vyhlásili ich za cnosti:

pýchu nazvali zdravím sebavedomím

lakomstvo zákonom ekonomiky

smilstvo zdravým biologickým fundamentom

nestriedmosť vyššou životnou úrovňou

surovú závisť a nenávisť bojom o spravodlivosť a občiansku slobodu

hnev rozhorčením nad názorom druhých

lenivosť nazvali filozofickým postojom

+

     Taxikár hovorí počas jazdy zákazníkovi: „Pane, poviem vám skvelý nový vtip o právnikoch.“

„V poriadku, ale upozorňujem vás, že som sudca!“

„Nevadí, poviem vám ho pomalšie. Zavolá Zuzka predsedkyni súdnej rady a vraví jej – viete čo, ak sa nezbavíte toho Štefana, na ktorého sme napasovali špeciálny zákon, tak si už nikdy ani len nezahaukáte! A zo slúchadla sa ozvalo – hau hau hauuuu…“

+

České a slovenské satirické časopisy boli v období socialistickej diktatúry priamym nástrojom štátnej politickej moci a podliehali jej kontrole a cenzúre. V každom nedemokratickom režime však existuje istý druh »neoficiálneho humoru«, ktorý spĺňa dôležitú úlohu. Zdieľaný smiech utláčaných na úkor utláčateľa ventiluje pocit strachu a pomáha občanom vyrovnať sa s tlakom štátnej moci. Dôležitý je najmä postoj režimu k politickej satire, namierenej do jeho vlastných radov. Jedným zo znakov totalitných režimov je neschopnosť tolerovať tento druh vtipov (humoru). Ak nevedia zniesť ani náznaky zosmiešnenia, neumožňuje voľný prechod emocií a frustrácií obyvateľstva (občanov), ktorý by bol aj pre ich stabilitu v podstate prospešný.

Režim, ktorý umožnuje obyvateľom uťahovať si zo seba samého, tým vlastne preukazuje svoju silu. Potláčaná frustrácia tak nemusí skončiť verejným odporom, či dokonca v násilných prejavoch. O povahe vzťahu režimu voči karikatúram vlastného fungovania svedčila predovšetkým rozšírenosť a opakovaná cirkulácia mnohých vtipov. Napríklad nasledovný typ vtipov v dobových modifikáciach nachádzame nielen v Československu, ale v oblasti celého takzvaného »Východného bloku«:

Sudca vyjde zo súdnej siene prehýbajúc sa od potláčaného smiechu. Okoloidúci kolega sudca sa pýta, čo ho tak rozosmialo? „Práve som počul ten najlepší vtip!“ odvetil mu. „Tak mi ho predsa povedz!“ „Nemôžem“, vraví, „práve som zaň odsúdil občana na 10 rokov!“

+

Vraví mladý sudca svojmu staršiemu kolegovi: „Zajtra mám jednanie s chlapíkom, ktorý páli slivovicu. Čo myslíš, koľko mu mám dať?“

„Nó! Viac ako štyri štyridsať eur za liter mu nedávaj.“

+

Ďalšou funkciou vtipov v neslobodnom režime bolo, že umožňovali vyjadriť niektoré tak kritické myšlienky a postoje, ktoré by v iných formách boli považované za neprípustné a za trestne stíhateľné. V sovietskom bloku sa situácia v jednotlivých krajinách odlišovala. V ZSSR platil paragraf 58 Trestného zakonníka, ktorý takéto konanie kriminalizoval ako „protisovietsku činnosť“. V Československu možno uviesť ako príklad slovenského publicistu, scenáristu a humoristu Jána Ladislava Kalinu (1913 – 1981), ktorého pre knihu Tisíc a jeden vtip(1969) odsúdili na dva roky väzenia (ako príklad jedna parafrázovaná anekdota z knihy: „V období kultu osobnosti vraj istý časopis vypísal súťaž o najlepší politický vtip. Prvá cena bola: Šesť rokov…“). O prístupe k tvorcom takýchto vtipov -k spisovateľom, režisérom a inteligencii vo všeobecnosti svedčil vtip, ktorý v rôznych obmenách koloval po celom východnom bloku:

ČSSR: „Viete, že súdruh prezident Novotný zbiera vtipy o sebe?“ – „Áno, ale aj s autormi.“

ZSSR: „Súdruh Brežnev, je to pravda, že zbierate politické vtipy?“ – „Áno“ – „A koľko ste ich zatiaľ nazbierali?“ – „Tri a pol pracovného tábora.“

DDR: Generálny tajomník súdruh Erich Honecker a jeho pravá ruka súdruh Erich Mielke, minister pre štátnu bezpečnosť, sa rozprávajú o svojich záľubách. Súdruh Honecker vraví: „Veľmi rád zbieram vtipy o sebe, ktoré sú práve v obehu.“ Súdruh Mielke nato: „Preboha Erich, tak to máme takmer rovnaké záľuby! Ja veľmi rád zbieram tých, ktorí tie vtipy dali do obehu.“

Socialistický režim politickú satiru principiálne neodmietal, ale jej tvorbu a masové rozšírenie interpretoval v duchu marxizmu-leninizmu. K poslaniu satiry sa priamo na X. zjazde KSČ v roku 1954 vyjadril vtedy ešte prvý tajomník strany, neskôr súdruh prezident Antonín Novotný: „Bylo již řečeno, a dnes je to třeba znovu zdůraznit, že potřebujeme více satirických děl, která by ostře bičovala vše staré v našem životě. (…) Vznikla sice některá satirická díla, ale jejich úroveň jak po stránce obsahu, tak formy – není valná. V zemi, která dala světové literatuře tak velikého satirika, jakým byl Jaroslav Hašek, není třeba široce rozvádět, že místo satiry je na straně společenského pokroku a pravdy. (…) V některých satirických hrách, a zejména v satirických programech estrád, je podceňována náročnost diváků a mnohdy přímo uráženo jejich socialistické uvědomění.“

Režim si uvedomoval psychologický rozmer humoru, ktorý mal za následok vytváranie pocitu spolupatričnosti s komunitou, preto do aparátu propagandy už od počiatku zaradil a popularizoval humoristické časopisy (český) Dikobraz a (slovenský) Roháč. Hoci sa miestami, najmä v 60. rokoch, podarilo prepašovať do nich kritiku režimu, ani zďaleka ich nemožno označiť za »protirežimové« – na rozdiel od čias socializmu to súčasný raný kapitalizmus vyriešil totálnym eliminolvaním humoru – nakoľko humor robia polirtici ako ŠachMATovič, Rajtár, Sulík, Kollár, Haha…, Ziska a zvyšná polovica NR SR. – Tamojšie vtipy o vnútroštátnej politike boli tendenčné, zabalené do akože komunálnej satiry, v rámci ktorej bola možná kritika len na nižšej úrovni, to znamená skôr prejavov a nedostatkov ako reálnych príčin.

+

Advokát si sedí vo svojej kancelárii a zrazu blesk, smrad síry a zjaví sa pred ním sám Lucifer:

– Počúvaj advokát, mám pre teba dohodu. Ak budeš súhlasiť, tak do konca svojho života vyhráš každý jeden spor a budeš slávny a bohatý. Avšak za to chcem tvoju dušu, dušu tvojej ženy, tvojich detí, tvojich rodičov, starých rodičov, rodičov tvojej ženy a starých rodičov tvojej ženy, dušu tvojich súrodencov a bratrancov.

Advokát rozmýšľa a po chvíli hovorí:

– Ale v tom musí byť nejaký háčik, však?

+

     Extrémisti zmlátili muža. Vyzbrojení policajti stáli na chodníku a celú bitku iba pozorovali.

Inšpekcia ministerstva vnútra vyšetrovala, prečo nezasiahli. Ich odpoveď bola: „Nevedeli sme sa rozhodnúť, či máme pomáhať alebo chrániť.“

+

CATTUS PISCARI NON VULT, SED PISCES CIBARI
Mačka nechce ryby loviť, ale žrať ((Tak aj slovenský opozičný politik nechce hájiť záujmy slovenských občanov, ale chce nažraté prasiatka nahradiť ešte nenažratými – no povedzte, že by niekto ohrdol všetkými finančno-ekonomickými benefitmi?))

+

Jednou z charakteristík humoru je, že vytvára väzby medzi osobami, ktoré súhlasia s obsahom a s výberom obetí vtipu, a naopak, vylučuje tých, ktorí nezaujmú rovnaký postoj k daným témam a terčom. Svetové denníky, ako The Guardian, New York TimesThe Washington Post – pravidelne prekladali pre svojich čitateľov obľúbené vtipy spoza železnej opony, sústreďujúc sa na Československo po roku 1968. Články s názvami „Czechoslovaks still use humor as weapon“ („Čechoslováci stále používajú humor ako zbraň“) tu boli súčasťou všeobecného vykresľovania „tábora socializmu“. Z tohto pohľadu sa politický humor stal vhodným nástrojom na hodnotenie nálad obyvateľstva a na identifikáciu ich pohľadov na politiku. To si uvedomovali aj USA, ktorých redakcia rádia Slobodná Európa (Radio Free Europe), zaznamenala najväčší počet neoficiálnych protirežimových vtipov v Československu.

Rozhlasová stanica »Rádio Slobodná Európa« (Radio Free Europe, ďalej RFE) vznikla v roku 1949 s cieľom poskytnúť zahraničné a neskôr aj domáce spravodajstvo satelitom Moskvy v ich vlastnom jazyku. Stanica bola produktom jednoznačne formulovaného antikomunizmu prvej etapy studenej vojny. Prvá generácia zamestanancov, z ktorých mnohí boli emigranti z východnej Európy, mala tedenciu vnímať svet čierno-bielo. Existencia RFE vyrástla na predpoklade, že občania za „železnou oponou“ majú prístup k malému množstvu pravdy.

+

Lekár, inžinier a právnik diskutovali, ktorá z ich profesií je najstaršia.

Lekár hovorí: „Na šiesty deň vzal Boh rebro z Adama a stvoril Evu. Bol prvým chirurgom, preto medicína je najstaršia profesia.“

Inžinier hovorí: „Ale ešte pred tým stvoril Boh nebo a Zem z chaosu a zmätku. Bol prvým inžinierom, preto inžinierstvo je staršie ako medicína.“

Právnik na to povie: „Áno, ale kto si myslíte, že stvoril ten chaos a zmätok?

+

Aký je rozdiel medzi svedkom, súdnym znalcom a sudcom?

Svedok je človek, ktorý udalosť videl, ale nerozumie jej.

Súdny znalec udalosť nevidel, ale jej rozumie.

Sudca udalosť nevidel, nerozumie jej a musí o nej právoplatne rozhodnúť.

((Horúca súčasnosť Slovenska – v kauze Mazurek objednali svedka, ktorý by odprisahal aj to, že jeho mater je gróf Dracula, že Mazurek cicia krv maloletým blondínkam, prípadne že pašuje hlivy ústrice z planéty Mars… Súdnu znalkyňu si objednali takú, že nerozumela ani tomu, čo je svedomie, čo je pravda a čo je lož, netušila, že podvádzať sa nemá a dokázala by aj, že panna Orleánska bola sprostá neviestka z doby Zarathustra. Nuž a samosudca by najradšej zlikvidoval všetky výroky všetkých historických osobností, hoci aj tých negatívnych, lebo spolu s Adolfom veľmi dobre vie, že hlupákom aj obmedzencom sa ľahšie vládne a čo by si bez takých ako je tento samosudca – čo by si počal pán predajca piatich gramov bieleho či úžerník od pána Sorosa?!))

+

„Boh nám dal život bez toho, aby sa nás pýtal. Prečo by to mal robiť, keď nám ho zase odoberá?“ tvrdil Roberto Gervasi – a ja dodávam – jedna americká firma, kde pracujú naši slovenskí otroci desať hodín denne – má takú prax, že ak ochorieš a hoci je to objektívne, ba aj dokázané objektívnymi dôkazmi prístrojov (sono, rontgen, rozbor krvi či moču), tak robošov prepustia z roboty, lebo veď XYZ iných môžu nastúpiť na tamtých miesta – len im ASI zabudli povedať, že SR má iba 5,3 milióna obyvateľov.

+

Ako už RFE pri svojom vzniku ozrejmila, jej aktivity mali pomôcť ozdraveniu spolitizovaných lokálnych správ východnej Európy tým, že budú konfrontovať „…Veľké Lži socializmu s Pravdou, aby bolo jasné, že ide o jednoduchý boj slobody proti tyranii“. Redakcia RFE mala podobný metodologický cieľ ako KSČ – záujem presvedčiť obyvateľov, že práve ich verzia udalostí je tá správna. Obe strany vytvárali jednoduchý príbeh o zloduchoch a hrdinoch, ktorý zodpovedal príslušnej ideologickej strane studenej vojny. RFE začalo vysielať pôvodne z mníchovskej Anglickej záhrady 4. júla 1950 a jeho prvé relácie boli smerované práve na Československo. Čoskoro sa sformovala samostatná československá redakcia, ktorá sa stala prvou svojho druhu v rámci existencie RFE. Neskôr bola rozhlasová stanica rozšírená o redakcie zacielené na ostatné sovietske satelity, pričom v roku 1951 vznikla dcérska rozhlasová spoločnosť Radio Liberty, orientovaná len na územie Sovietskeho zväzu.

Za vznikom RFE/RL stáli najmä dvaja muži, George Kennan, americký diplomat, ktorého „dlhý telegram“ sa stal základom stratégie USA uplatňovanej voči Sovietskemu zväzu počas studenej vojny, a Allen Dulles, americký diplomat a neskorší riaditeľ CIA, ktorý spolu s bratom Johnom F. Dullesom, právnikom a neskorším štátnym tajomníkom, patrili medzi najvýznamnejších amerických odporcov socializmu. RFE/RL vzniklo ako súčasť stratégie navrhnutej spravodajskou službou Národná rada pre slobodnú Európu (National Committee for a Free Europe, NCFE), poprednou antikomunistickou organizáciou CIA, ktorej cieľom bolo bojovať proti rozpínavosti Sovietskeho zväzu aj nevojenskými prostriedkami. Samotné rádio bolo do roku 1972 financované z fondov CIA, pričom spôsob a rozsah jej zasahovania do fungovania rádia je stále predmetom diskusií a výskumu. RFE/RL preto nemožno vnímať len ako rozhlasovú stanicu a zdroj „objektívnych“ informácií, ale aj ako ideologický nástroj studenej vojny, reagujúci na vtedajšiu geopolitickú situáciu.

+

(Ad „Tajnosti“) Kniha Sirachovho syna 27, 16-21: Kto tajnosti vyzradí, stráca dôveru a nenájde už priateľa podľa svojho srdca. 17 Miluj priateľa a buď mu verný, ale ak si prezradil jeho tajnosti, už za ním nebehaj! 18 Lebo ako sa zabíja nepriateľ, ty si zabil priateľstvo svojho blížneho. 19 Ako sa otvára dlaň a vtáča uletí, tak si stratil priateľa a už ho nechytíš. 20 Nebež za ním! Ďaleko odbehol, utiekol ako gazela, čo unikla z osídla. 21 Lebo rana sa zaviaže. Urážka sa odpustí. Ale niet nádeje pre toho, kto vyzradil tajomstvo.

+

Mladý ambiciózny advokát cestuje autom na pojednávanie, až sa zrazu ocitne pred nebeskou bránou. Svätý Peter mu otvára bránu, avšak advokát protestuje:

– Nerozumiem, veď som príliš mladý na to, aby som už zomrel, veď mám len čosi po tridsiatke.

Svätý Peter sa pozrie do spisu, listuje, listuje a hovorí advokátovi:

– Nuž, ako pozerám, tak pozerám, ale podľa toho, koľko ste fakturovali hodín vašim klientom, by ste už mali mať 140 rokov.

+

Až ma niekedy budeš chcieť súdiť, obuj si moje topánky, a kráčaj mojou cestou, prejdi moju minulosť, pocíť moje slzy, zaži moju bolesť, radosť, prejdi roky, ktoré som si prešiel ja. Zakopni na každom kameni, na ktorom som zakopol ja, zakaždým znovu vstaň a choď ďalej, tak ako ja, a až potom môžeš súdiť moje správanie a tvrdiť, že ma poznáš a že som zlý. ((Ale ak sa volám Igorko alebo Alojzko a budem ti vravieť,. že som kresťan – tak mi PROSÍM never ani sekundu!))

+

Keď niekto pomáha zločincovi kľučkovať medzi paragrafmi alebo klamať pred zatknutím, nazývame ho komplicom.

Keď niekto pomáha zločincovi kľučkovať medzi paragrafmi alebo klamať po zatknutí, nazývame ho obhajcom.

+

Z rozhlasovej stanice sa časom stal komplexný systém zhromažďovania spravodajských informácií z krajín za „železnou oponou“. Svojich poslucháčov mnohokrát informovala aj o udalostiach, o ktorých sa doma z oficiálnych médií vôbec nedozvedeli alebo len s veľkým oneskorením (napríklad černobyľská havária). Pracovníci jednotlivých redakcií zároveň detailne monitorovali dennú tlač a rozhlasové vysielania zo socialistického bloku, z ktorých  si vyberali informácie, ktoré považovali za dôležité pre ich vlastnú prácu. Vytvorili tak rozsiahly archív dobových informácií.

Zaujímali ich najmä zmeny nálad obyvateľstva, ich vzťah ku KSČ, ba aj akékoľvek opozičné prejavy. Vrátane tých najbežnejších – proti-režimových vtipov. Tieto najčastejšie reagovali na nedostatok potravín, spotrebného tovaru a medzinárodnú situáciu.

Jedným z najobľúbenejších terčov anekdôt bola postava Antonína Novotného. Počas pôsobenia vo funkcii v rokoch 1957 – 1968 si síce vyslúžil aj titul „najkrajšieho prezidenta“, jeho nekompetentnosť a ekonomické (ne)reformy z neho však urobili jedného z najmenej obľúbených československých prezidentov. Po roku 1968 sa pozornosť obrátila na postavu Gustáva Husáka, čo sa odrazilo na recyklácii starších vtipov, len s obmenami hlavných postáv.

Lenárt s Novotným (1965) / Štrougal s Husákem (1969) jsou na procházce a hovoří o hospodářské situaci. Míjí na polní cestě kříž a Novotný / Husák přehodí: „Jestli to půjde tak dále, dopadne to s námi jako tuhle s Ježíšem.“ Povzdechne Lenárt / Štrougal: „Neboj se, do té doby nebude ani dříví, ani hřebíků.“

Po roku 1968 sa zbierka RFE rozšírila o žarty na úkor sovietskych vojakov a ich „bratskej“ pomoci, ktoré ako jedny z mála možno považovať za autenticky československé. Ostatné vtipy boli často obmenou sovietskych vtipov, ktoré boli rozšírené aj v ostatných krajinách „Východného bloku“. Jeden z najznámejších vtipov rozprávaných začiatkom 60. rokov medzi československými vojakmi znel nasledovne:

Na Václavském náměstí nadává 1 chodec: „Samí lumpové a darebáci sedí ve vládě….“ Slyší to kolemjdoucí příslušník SNB: „Jménem zákona jste zatčen – za hanobení naší vlády!“ „Pane esenbé, to je ale omyl, já myslel jihovietnamskou vládu.“ „Mlčte a pojďte se mnou, já přece vím lépe, ve které vládě jsou lumpové!“

Pôvod tohto vtipu sa datuje ešte do obdobia cárskeho Ruska a najstaršia zaznamenaná verzia vtipu z roku 1904 znie:

Muž na ulici nadáva a kričí: „Nikolaj je imbecil!“ Počuje ho policajt, tak sa hneď k nemu rozbehne, aby ho zatkol. „Nie, pán policajt, nemal som na mysli nášho cára, ale iného Nikolaja!“ – „Nesnažte sa ma zmiasť, človeče: ak povieš „imbecil“, snáď viem, že hovoríš o našom cárovi!“

+

Ptá se soudruh učitel dětí: „Jak veliký je Chruščov?“
„Jako dům,“ hlásí se Pepík.
„Jako velikánská stodola,“ chce ho přetrumfnout Láďa.
„Jako mrakodrap,“ volá Zdeněk.
„Dobře, dobře,“ nato učitel, „ale jak je to doopravdy?“
„Prosím, kolem 165 centimetrú,“ vítězne přehlašuje Karlík.
„Jak to?“ nato učitel.
„No tož to je lehké,“ vysvětluje pionýr, „tatínek má přes 170 a onehdy říkal, že ho má už ale akorát po krk!“

+

Sedí dva rybáři u vody a máčejí červa. Bezpartijní a komunista. Soudruhovi neberou. Bezpartijní chytí kapra, karase, lína, ještě kapra a soudruh pořád nic. Povídá soudruh: „Sakra člověče, čím to je. Tobě berou, a u mně se ani ploutev nehne. Čím to k sakru je?“ Bezpartijní povídá: „Tož to je přece jasná věc. Když máš na klopě odznak, tak před Tebou přece ani ryba hubu neodevře!“

+

Proč je Nikita Chruščov geniální? – Protože před 60 lety vědel o kultuře tolik co dnes.

+

Jaký je rozdíl medzi kapitalismem a komunismem? Kapitalismus je Monte Carlo, těžká vína a lehké ženy. Komunismus je přehrada, malé pivo a stará.

+

Ze zasedání OSN v New Yorku se vraceli domů letadlem delegáti ČSSR, Ruska, Anglie a Francie. Nad oceánem poplach. Pilot hlásí: „Porucha, ztrácíme výšku. Jeden pasažér musí vyskočit.“ Francouz otevře dvířka letadla, zvolá „Ať žije de Gaulle“ a hup do moře. Po chvíli se situace opakuje. Angličan zasalutuje, vzdá hold královně a skočí do vody. Za další hodinu je situace letadla znovu kritická. Na palubě zústal jen Rus a Čech. Rus otevře znovu dveře a zvolá: „Ať žije československo-sovětské přátelství!“ a shodí Čecha dolů.

+

Americký president Johnson ukazuje Chruščovovi v New Yorku zázračnou elektronickou mašinu, která dává písemné odpovědi na každou položenou otázku. Johnson vyzývá Nikitu, aby se také něco zeptal. Chruščov se tázal, jaké bude státní zřízení v Americe za padesát let. V mašine něco zašumělo, zapraskalo a ve vteřině vylít z ní papírek, na kterém stálo: Socialismus. Chruščov zazářil. Johnson však nedal Nikitovi pokoj a pořád chtěl vědet, jaká bude vláda za padesát let v Sovětském svazu. Ať se Nikita poptá. Chruščov se zdráhal, až si přece dal říct. Ve stroji zase něco zahučelo, zapraskalo a vypadl z něho papírek s odpovědí. Nikita se do něj nakouk a strašně se zachmuřil. Nechtěl prozradit, co je na papírku napsáno. Když Johnson stále naléhal, Chruščov ho odbyl slovy: „To stejně nepřečtete, protože je to po čínsky…“

+

Vrchní: „Přejete si čaj gruzínský nebo čínský?“ Host: „Raději kafe, pro dvě koruny se přece nenechám kádrovat.“

+

Je možný socialismus v Kanadě? Není, kdo by nám pak dodával pšenici?

+

Proč nejdeme přímou cestou ke komunismu? Protože jsme vedeni  s t r a n o u.

+

Rus a Američan se přeli, kdo má větší dům. „My máme takový dům,“ chlubil se Rus, „že trvá den, než ho auto objede.“ Američan: „Jo, taky jsme měli taková auta.“

+

Archeologové objevili při vykopávkách kostru, o níž se převážná většina vědců vyjádřila, že musí být jednoho z věrozvěstců, Cyrila nebo Metoděje. Kostru pečlivě zabalili a odeslali do Moskvy za účelem prozkoumání a vydání expertisy, o kterého z věrozvěstců v daném případě jde. Za delší čas přišla bedýnka, v ní hromádka kostí a zpráva: „Byl to Cyril – přiznal se! Akademie věd SSSR.“

+

Víte, že ČSSR je nejneutrálnější stát světa? Nevměšuje se ani do vlastních záležitostí!

+

Potkají se dva přátele: „Znáš ten vtip, jak zemřel Brežněv?“
„Ne! Jak je to?“
„Já taky ne, ale ten začátek je dobrý, že?“

+

…žijeme nyní v elektrické době? Chodíme do práce s  o d p o r e m, žijeme stále v  n a p ě t í  a hlavně – nesmíme rýpat do v e d e n í!

+

Víte, proč si mladý Američan vezme za ženu starou Američanku?
No přece pro peníze, to je jasné!
A víte proč si mladý Francouz bere starou Francouzsku?
Pro její skušenost!
Ale jistě nevíte, proč si mladý Rus vezme starou Rusku?
Protože ještě viděla a slyšela Lenina!

+

Nový výklad pro zkratku ČSSR: Částečně sovětská socialistická republika.

+

USA chtěly od SSSR odkoupit Sibiř. Nabízely fantastické sumy, ale SSSR vždy odmítl. Nemůže prý ani ty nejlákavější nabídky přijmout – stratil by tak totiž všechnu svou inteligenci!

Hokejové utkání ČSSR vs. SSSR skončilo. Hraje se československá státní hymna a Golonka se zájmem sleduje jak je Ragulin zpívá. Po skončení se ptá Ragulina: „Prosím Tě, co zpíváš naši hymnu?“ Ragulin nato: „Čí chleba jiš, toho píseň zpívej!“

+

Znáte ten nejkratší vtip v ČSSR?
Už odešli!

+

Víte, kdo umí na světe nejlépe nakupovat?
No, přece Čechoslováci! Za pouhých dva tisíce slov dostali tisíc tanků!

+

Brežněv umřel a přiletěl na obláčku nahoru. Vtom vidí dvě tabulky: „Nebe“ a „Peklo“. Když zpozoroval, že tam nikdo nehlídá, honem se vedral do nebe. Ale tam, za branou, ho hned rafli dva čerti. Brežněv zaklel: „Ó, ti českoslovenští kontrarevolucionáři, už i tady ty tabulky vyměnili!“

+

V Praze Na příkopě si občan staví jízdní kolo, aby si zašel do Slovanského domu na přesnídávku. Přijde k nemu příslušník SNB a povídá: „Soudruhu, tady to kolo nenechávejte, půjde tudy za chvíli sovětská delegace!“ „To nevadí,“ povídá občan, „já mám přece na kole zámek!“

+

Víte, že v ČSSR se přestanou vyrábět, prodávat a kupovat ložnice?
Jsou přece zbytečné! – Kontrarevoluce totiž stejně nespí, Strana bdí a ti ostatní buď už sedí, nebo budou sedět co nevidět!

+

Skleróza je choroba inteligentov, pretože blbec si nemá čo pamätať!

+

Často máte pocit, že jediní ľudia na svete, ktorí si o vás myslia, že ste vtipní, ste vy sami?

+

Niektorí ľudia sú ako nôž. Tupí, ale napriek tomu dokážu ublížiť. Iba Igorko je taký dokonalý, že zlikviduje 5,3 milióna obyvateľov!

+

Článok 19 (Deklarácia ľudských práv):

Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu; toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel ujmu za svoje presvedčenie a zahrňuje právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice. ((Ale progresívni prišli na to, ako toto obísť – stačí mať v rukách médiá, sudcov a v zahraničí Georgea – a môžu čokoľvek! Oni nám ukážu, čo si môžeme myslieť, čo môžeme rozprávať alebo písať!!!))

+

Trestný zákon ustanovuje viacero skutkových podstát trestných činov, ktoré umožňujú trestný postih za prednesený prejav. Takými trestnými činmi sú napríklad pohŕdanie súdom (a my určíme, kto pohŕdal a kto nepohŕdal, len nám dajte moc! Nie moč!), ohováranie (naši budú môcť ohovárať a tí, ktorých chceme zlikvidovcať, tých potrestáme a basta!), hanobenie národa, rasy a presvedčenia (to isté – bude na nás kto čo kedy a kde!), podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti (kto by sa namáhal niečo reálne riešiť, keď stačí mať moc?), útok proti parlamentárovi.

Pri posudzovaní prejavu z hľadiska naplnenia zákonných znakov trestného činu je potrebné tiež prihliadnuť na okolnosť, že sloboda prejavu sa nevzťahuje len na „informácie“ alebo „myšlienky,“ ktoré sú priaznivo prijímané alebo považované za neútočné alebo neutrálne, ale tiež na také, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo akúkoľvek skupinu obyvateľstva (Handyside verzus Spojené kráľovstvo). A je len na nás, budúcich progresívcoch, koho ponecháme slobodne dýchať a koho nie – takže voľte nás a basta!

Takejto ochrany sa však nemôžu dovolávať prejavy, pri ktorých slobodu prejavu možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných alebo na ochranu určitého kvalifikovaného verejného záujmu. Medzi takéto prejavy možno zaradiť tiež prejavy, ktoré rozširujú, podnecujú, podporujú, či ospravedlňujú nenávisť založenú na intolerancii proti skupinám a jednotlivcom. (Ako sme radi, že my progresívci budeme vládnuť!)

Demokratické spoločnosti a ich inštitúcie sú vystavované antidemokratickým atakom, ktoré demokratickú spoločnosť ohrozujú. Prostriedkom týchto atakov sú aj rôzne prejavy, ktorými sa útočí aj na podstatu týchto spoločností. Demokratický štát je povinný primeranými prostriedkami brániť sám seba aj demokratickú spoločnosť proti deštruktívnym atakom, ktorými sú popierané a spochybňované základné demokratické hodnoty (Vogt verzus Nemecko).

Z týchto dôvodov je potrebné, aby orgány verejnej moci pri svojom postupe a rozhodovaní posúdili obsah konkrétneho prejavu a pristúpili k vyvodeniu zodpovednosti na základe zákona a v súlade so zákonom. Zároveň orgány verejnej moci musia zabezpečiť, aby pri postihu konkrétneho prejavu nedochádzalo k neodôvodnenému obmedzovaniu slobody prejavu, ktoré by bolo ústavne neakceptovateľné. Voľte nás a my vás možno ponecháme na pokoji!

+

CORRUMPUNT MORES BONOS COLLOQUIA PRAVA
Zlé reči kazia dobré mravy
Zlá spoločnosť kazí dobré mravy
NZ, 1 Kor 15,33 – Nedajte sa zviesť: „Zlé reči kazia dobré mravy.“ (Koniec citácie) Na Slovensku máme dve výnimky – Alojza z Kresťansko demokratického hnutia, ktorý si bohapusto a oplzlo môže dovoliť nadávať, rúhať sa, bez dôkazov obviňovať, vulgárne púšťať reči do televízie a ešte vynaliezavejšie to dokáže Igorko ŠachMatovič – takého v celom svete tejto planéty nenájdete!

+

Pár odhalení krutej súčasnej reality:

Pravidlo 7.: „Vždy majte oči otvorené!“

Pravidlo 74.: „Vedomosti = zisk!“ (ovládnutie informačných zdrojov)

Pravidlo 10.: „Pažravosť je nesmrteľná!“

Pravidlo bez zaradenia: Korupcia je najúčinnejší nástroj na ovládnutie ľudí.

Pravidlo 22.: „Múdry muž zacíti zisk vo vetre!“

Pravidlo 9.: „Inštinkt + možnosť = zisk!“

Pravidlo 30.: „Múdry muž vie, že utajenie = zisk!“ ((Preto tie tajné úkryty v katakombách, tajné spoločnosti, členstvo v nich dobre utajené, pašeráctvo dokumentov a ukrývanie účtovných kníh atď))

Pravidlo 62: „Čím je riskantnejšia cesta, tým je väčší zisk!“

Pravidlo 98.: „Každý človek má svoju cenu!“

Pravidlo 87.: „Študuj zákazníkove slabosti, potom môžeš z nich lepšie vyťažiť výhodu pre seba!“

Pravidlo 34.: „Vojna je dobrá na obchodovanie!“

     Pravidlo XX.: „Chaos je dobrý pre zisk!“.

+

(Ad „Almužna“) Kniha Sirachovho syna 29, 8-13: Jednako ty buď veľkodušný voči biednemu, nenechaj ho čakať na tvoju almužnu. 9 Podľa Božieho zákona pomôž chudobnému a v jeho núdzi ho nepúšťaj s prázdnymi rukami. 10 Radšej utrať peniaze na brata a priateľa, ako by ti mali plesnieť, zakryté kameňom. 11 Ukladaj svoj majetok podľa Božieho zákona a prinesie ti väčší úžitok než zlato. 12 Ukladaj almužny do svojich sýpok, ochránia ťa od všetkého zla. 13 Budú bojovať za teba proti nepriateľovi, lepšie ako mocný štít a ťažký oštep.

 

Keď záchrancu asi nikto nezachráni

23.08.2021

Priznávam sa, že vôbec neviem, ako toto popísať a vystihnúť. Pred týždňom som sa vracal z centra mesta a celkovo som dumal nad X vecami, čo ďalej, čo nezabudnúť, čo vynechať, ako zvládnuť nenapísaný „program“ a totálne som si neuvedomil, že práve zažívam úpal… vonku bolo odhadom 32 stupňov a ten stav som si nevšímal príliš dlho… Po príchode [...]

3 x 321 slov Ľudu

12.03.2021

„Kto je vinný? Ak sa nemýlim, premiér Ingwarr Patovič krátko po začiatku epidémie sa postavil pred kameru a vyhlásil, že vzhľadom k vážnosti situácie berie organizáciu boja s »hnusobou« na seba.“ Ľud odkazuje: „Tráp sa so svojimi problémami, lebo je sa čoho báť!“ „If you have any doubts, speak the trut.“ Psychológ Kleinman na adresu Igora Narcisoviča (OĽaNO [...]

Chuck Norris sa pýta „Ako ste mohli voliť Igora *atoviča? “

10.03.2021

(Humor*mišung, Paródia) Pôvodný názov „Chuck Norris verzus Igor Patovič.“ Carlos Ray alias „Chuck“ Norris (* 10. marec 1940) dnes oslavuje narodeniny, americký akčný herec, skvelý majster bojových umení, spisovateľ, športovec, podnikateľ, mediálna osobnosť. Je hlavnou postavou televízneho seriálu »Walker, texaský ranger«. Preslávil sa svojim kopom z otočky aj [...]

putin, kim

Putin podal Kimovi pomocnú ruku: Zablokoval dohľad OSN nad sankciami voči KĽDR

28.03.2024 22:10

Kroky Ruska podľa hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Matthewa Millera "cynicky oslabujú" medzinárodný mier

Juraj Blanár

Blanár: Vstup do NATO bol významný krok, potvrdzujúci váhu aj dnes

28.03.2024 21:53

Aliancia je predovšetkým obranná a mierová organizácia, zdôraznil minister.

Izrael Palestína Hamas Vojna humanitárna pomoc

Súdny dvor nariadil Izraelu, aby nebránil humanitárnej pomoci smerujúcej do Gazy

28.03.2024 21:38

Hlavný súdny orgán OSN reagoval na podnety Juhoafrickej republiky. Tá obvinila Izrael z genocídy.

Tragická nehoda slovenského autobusu v Chorvátsku.

Autobus v JAR sa zrútil z mosta, zahynulo 45 cestujúcich

28.03.2024 21:15

Nehodu prežilo len osemročné dieťa, ktoré záchranári previezli s vážnymi zraneniami do nemocnice.

matthew1801

boh stvoril humor

Štatistiky blogu

Počet článkov: 308
Celková čítanosť: 1404825x
Priemerná čítanosť článkov: 4561x

Autor blogu