Matthew1801DiMateo

Takže – Milan Mazurek, Doc. JUDr. Robert Fico CSc, Martin Daňo, Rudolf Vaský, Zem a Vek od Tibora Eliota Rostasa a kto ešte? Ľud? Verejnosť? Spoločnosť? Koho ešte budete riešiť? Kam sa hrabú na vás Komančovia z kmeňa Šošonov? Päťdesiate roky nesiahajú ani po členky tým začínajúcim?

A prečo nie Mgr. Ľubomír Galko, MUDr. Osuský, Ing. Sulík, šachMatovič, Rajtár, Lucia Nicholson Ďurišová a Nicholson, či 5 gramov, Doc. Ing Beblavý PhD, alebo Ing. Ziska?! Kto si má na všetky tie kauzy skutočné aj neskutočné pamätať? Kočner donesie so sebou tisíce až desaťtisíce esemesiek a threemu a nikomu z bežných ľudí ani len na um nepríde spýtať sa, mohol vôbec jeden jediný človek stihnmúť všetko toto a takto popísať a toľkým ľuďom? Investigatívci, akoženormálni novinári, ale aj dôvtipní jedinci, nikomu nebolo podozrivé, že tam bolo pár chýb (čo to spomenuli nenápadne Bugár, Danko, Glváč) – a nič dokonalé nemá chyby (kým nejde o výrobok umelej inteligencie či zahraničných síl)…

12 rokov sa snažia sily údajnej demokratickej opozície a Boh-vie-kto ešte, aby prevzali opraty do svojich rúk a nech je za tým čokoľvek či ktokoľvek – na ľuďoch im nezáleží.

Vyšetrovateľ NAKA zadržal vraj 2 osoby podozrivé z násilnej trestnej činnosti. Jedným je neúspešný kandidát na prezidenta SR a kontroverzný aktivista Martin Daňo. Druhým je YouTuber Rudolf Vaský. Informovala o tom polícia na Facebooku s tým, že momentálne prebiehajú procesné úkony a zatiaľ nie je možné poskytnúť žiadne ďalšie informácie. HaHaHa. Kto sleduje YouTube roky, ten vie úplne zľahka, že to, čoho sa chytili údajní špeciálni, tak je dielom seriálu čierno-humorného diela oboch YouTuberov – ale ak samozvaný havraní „teológ“ špiní toho či onoho a váľa tony výkalov na kadekoho, to žiadna polícia a ani žiadna cirkev či aktivisti neriešia! Denník Sme przní nenápadne mysle občanov SR a nikto nič nikde. Denník N svojou kráľovnou vynáša údaje z kočnerovských kydov a nič sa nedeje. Ešte má drzosť ozývať sa v rádiu (rtvs)

_____šachMatovič uverejňuje pravidelne jeho investigatívne odhalenia – napríklad nedávno to bolo KONTRA proti Sakovej – ALE absolútne nikoho nezaujíma, že je to v rozpore s Ústavou SR, že je to v rozpore s Deklaráciou ľudských práv, že to, čo on zverejňuje, že by mal dať k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní? Ako je možné, že nikto z NAKA nevtrhne k Matovičovi a už nesedí vo väzení? Veď marí spravodlivosť! Nie je úlohou poslanca Matoviča, aby si robil youtuberskú slávu, lebo on vstúpil do politiky a okrem poslaneckej činnosti vlastní údajné hnutie! Rovnaký zločin spáchal, keď nahral Radka Procházku a nič sa mu nestalo! Následok bol, že tú nahrávku by súd nemohol aj nesmel brať do úvahy! Prečo mu neskríknete – nerob to, drahý Igorko, lebo likviduješ spravodlivosť! Konaj v súlade s platnými zákonmi!

A ktosi tu mieni zapchať ústa Ficovi, Mazurekovi, Daňovi, Vaskýmu, Rostasovi? A bude nasledovať ktokoľvek, kto sa opováži čo len jednu minútu premýšľať mimo akéhosi nariadenia?! To azda nemyslíte vážne?

Alebo?

Spisový materiál v prípade šéfredaktora časopisu Zem a Vek – Tibora Eliota Rostasa, na ktorého podal koncom minulého týždňa prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) obžalobu na Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ŠTS) za extrémistické trestné činy, má 485 strán. Informovala o tom hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková: „Prokurátor ÚŠP podal 17. októbra obžalobu na Špecializovaný trestný súd na T. E. R. obvineného zo zločinu rozširovania extrémistických materiálov v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia a prečinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.“

V jednom z náhodných článkov na webe bolo napísané KLAMSTVO: „Uvedené historické citáty využil tak, že čitateľovi časopisu v danom článku predložil tvrdenia, že aj v súčasnej dobe sú pôvodom zlej spoločenskej situácie zásahy židovskej komunity, ktorá rozvracia súčasnú spoločnosť a uvedenými tvrdeniami vyvoláva nenávisť a potrebu zásahu voči židovskej komunite v Slovenskej republike ((KLAMSTVO!!!)). Pritom citovaný článok v časopise ´Zem a Vek´ je distribuovaný a predávaný na území SR a voľne ku kúpe v bežnom náklade ľubovoľnými osobami.“ – Aktéri tohto postupu sa spoliehajú na to, že „ľud“ SR je už natoľko spracovaný a echtovne ohlúpený, že nikto sa tým nebude zaoberať, nikto si to nebude overovať – a ak by predsa len, tak sú už spôsoby, ako spacifikovať náhodných odporcov.

…ako sa na Slovensku pošliapava spravodlivosť v mene tuposti, nevzdelanosti, politických častušiek a kariérneho severoatlantického pnutia. Ide o kauzu Rostas, teda VRAJ o jeho článok, resp. skôr historický exkurz pod názvom =KLIN ŽIDOV MEDZI SLOVANMI= (POZOR! Názov bol v článku pôvodne uvedený LEN s veľkými písmenami, lebo z nadpisu nie je jasné, či sa jedná o Židov s veľkým Ž v zmysle národnom – alebo židov s malým ž v zmysle náboženskej skupiny). Pán Rostas bol obvinený z trestného činu extrémizmu, ktorý s týmto súvisí. Podľa medializovaných informácií trestné oznámenie na neho podal istý Pavel Sybila z mimovládky ´Zastavme korupciu´, dnes vraj člen Progresívneho Slovenska.

…prípad bol postavený na súdnoznaleckom posudku Prof. PhDr. Jany Plichtovej, PhD. Po prečítaní jej posudku môžeme dôjsť k presvedčeniu, že vzdelávací systém SR je vskutku na veľmi nízkej úrovni.

Ja osobne som synom partizána, sympatizant Židov aj židov, držím palce obyvateľom Štátu Izrael, odmietam antisemitizmus a ak by som žil v rokoch 1940 až 1944, určite by som bol zavraždený v Osvienčime – hádam ma rozumiete…

Ale to neznamená, že zároveň budem súhlasiť, aby židovstvo v akejkoľvek podobe bolo pomocníkom či zdrojom odstraňovania konkrétnych nepohodlných jednotlivcov z politických či iných dôvodov, ktorých sa ktosi chce zbaviť alebo ich odstrániť, súdiť a rôzne inak poškodiť. Verejnosť si to nepriamo či priamo ASI odnesie na svojich pleciach až potom – napokon – tak sa dialo v tridsiatych rokoch v Taliansku, v štyridsiatych rokoch Nemecku aj v dobytej Európe, päťdesiate roky v ČSSR a v Stalinovom ZSSR to bolo takmer furt… (Dokonca aj Amíci mali jedno obdobie, keď naháňali svoje akože-bosorky a dnes zase by radi odstránili prezidenta).

     Ktorýkoľvek typ politiky či ideových smerovaní sa môže kvázi/zblázniť a totalitne si prispôsobiť takmer všetko…

…je vidno logické nezrovnalosti medzi posudkom a Rostasovým „inkriminovaným“ článkom, nemožno útrpne strpieť nezmysly, ktoré sú v posudku na Rostasov článok.

Treba poukázať na fakt, že mnohé z toho, o čom písal pán Rostas, sa občania SR naučili na hodinách dejepisu alebo literatúry už na základnej škole, aj preto na tento rozpor hodno poukázať, že na jednej strane sa v škole učíme o »štúrovcoch«, máme Štúra za národnú ikonu, na druhej strane má byť akože trestné, ak niekto Štúra zacituje? Ďalej: na adresu Židov sa možno aj beztrestne zasmiať, ba aj sami Židia sa zabávajú na svojich humorných židovských vlastnostiach a špecifických kultúrnych črtách, hoci si prešli príliš krutým trestom počas druhej svetovej vojny.

Tak sa kuknime na »znalecký posudok« údajnej znalkyne Plichtovej. Výhrady:

1. Posudok obsahuje mnohé gramatické chyby. A kde ste videli, aby profesionálny posudok niečo také mal? Veď na obyčajnom súde také čosi ignorovať neprichádza do úvahy!

2. Súd položil znalkyni 4 otázky, ba na 3 z nich chcel výslovne počuť odpoveď buď „áno“ alebo „nie“. Znalkyňa ani na jednu otázku súdu neodpovedala „áno“. Znalkyňa zjavne nepochopila, čo sa jej súd pýta, ani akú štruktúru majú mať jej odpovede. Otázky súdu boli:

Posúďte kontext informácií, ktoré sú uvedené v časopise »Zem a Vek«, číslo 5/2017 v článku „KLIN ŽIDOV MEDZI SLOVANMI“ (Pozor! Súd tu píše názov článku s veľkými písmenami ako v origináli, lebo ani súdu nebolo jasné, či sa jedná o židov s malým ž, alebo Židov s veľkým Ž). Môžu tieto informácie dopomôcť k utvoreniu si, či dotvoreniu predsudkov voči židovskej komunite a židovskému národu všeobecne? Keď áno, akým spôsobom? (súd sa pýta na židovskú komunitu A židovský národ. Súd tu robí logickú chybu, lebo mal použiť logickú spojku ALEBO, no nie »A«. Správne mala jeho otázka znieť: „… Môžu tieto informácie napomôcť k utvoreniu si, či k dotvoreniu predsudkov voči židovskej komunite ALEBO židovskému národu všeobecne? …“ Logická spojka A dáva pravdivý výrok práve vtedy, keď sú oba čiastkové výroky pravdivé. Logická spojka ALEBO dáva pravdivý výrok vtedy, ak je aspoň jeden čiastkový výrok pravdivý. Je dôležité si uvedomiť, že odpoveď na prvú otázku (so spojkou A) môže byť odlišná od odpovede na tú istú otázku so spojkou ALEBO. Znalkyňa toto v posudku nerieši, nezamýšľa sa nad tým, či súčasne došlo k obom pravdivým čiastkovým výrokom.)

3. Znalkyňa zamieňa židov s malým ž (náboženskú skupinu), či všeobecné rozkladné sily, za Židov s veľkým Ž (židovským národom), čím Rostasovi vkladá do úst niečo, čo nikdy nevyslovil! Článok sa totiž skladá zo 4 častí. V 1. časti sa autor Rostas zamýšľa nad súčasnými rozkladnými silami v spoločnosti, pričom nikoho za rozkladnú silu neuvádza. V 2. časti prechádza do minulosti a uvádza, že v minulosti boli rozkladnými silami napríklad židia s malým ž (teda náboženská skupina), takí, ktorí sa za skutočných Židov s veľkým Ž (teda za členov židovského národa) iba sami vydávajú, lebo v skutočnosti išlo podľa neho o Avarov, Pečenehov, Chazarov – ktorí už dávno vymreli. V 3. časti citoval štúrovcov a tieto citáty prezentuje ako príklad toho, ako štúrovci v minulosti vnímali židovské rozkladné sily. Ide tu v podstate o rešerš štúrovských citátov na tému židovstvo. V 4. časti Rostas písal o tom, že aj dnes je medzi rôzne skupiny obyvateľstva vrazený klin a že by sme nemali nechať usnúť myšlienky slovenských buditeľov, ktorí burcovali proti porobe, pričom riešenie tohto jeho problému vidí v zjednotení sa všetkých Slovanov.

Rostas však nepísal, že tým klinom sú výhradne Židia, ba ani židia. Nekonkretizuje, kto tým klinom u nás je, avšak naznačil, že v USA sa vykonáva spoločenská demontáž pod kontrolou sionizmu. (sionizmus ako ideológia!)

Rostas písal o židoch v zmysle náboženskej skupiny iba v súvislosti s MINULÝM ČASOM! Neoznačoval Židov ani židov za súčasný klin spoločnosti na Slovensku. On iba označoval tým klinom »sionizmus« v USA, že treba mať na pamäti, že sionizmus nesúvisí so Židmi, lebo sionizmus môžu vykonávať aj podplatení, zapredaní alebo inak pomýlení nežidia. O tom, či je pravda, že USA rozvracia sionizmus, možno všeobecne diskutovať, ale bez ohľadu na odpoveď – sionizmus nemá nič spoločné so Židmi ako národom, ani židmi ako náboženskou skupinou/spoločenstvom. Sionizmus je politický smer. Obviňovaním sionizmu nemôže byť naplnená skutková podstata trestného činu hanobenia národa alebo presvedčenia, lebo sionizmus nie je živý človek, ani národ, ale »ideológia«!!!

Rostas v článku jasne písal o židoch s malým ž (o náboženskej skupine), a nie o Židoch s veľkým Ž (o židovskom národe). Táto pre niekoho nepodstatná »drobnosť« je vcelku zásadná, lebo žid je podľa slovenskej gramatiky vyznávač židovskej viery, ale Žid je členom židovského národa.

Rostas v článku jasne tvrdil, že nemá na mysli skutočných Židov (s veľkým Ž, teda národ), ale skôr Avarov, Pečenehov, Chazarov, ktorí sa za skutočných Židov iba sami vydávajú (teda sú len židmi v zmysle nie národnom, ale náboženskom). Rostas sa o Židoch s veľkým Ž (o národe) v článku vôbec nezmieňoval, citoval našich dejateľov, ktorí sa o Židoch s veľkým Ž (o národe) vyjadrovali. Jediní, kto sa v článku vyjadroval o Židoch s veľkým Ž (teda o národe), boli slovenskí národní dejatelia prostredníctvom citátov.

Sú to všetko neškodné zmienky, ktoré majú priblížiť, kto bol skutočný (rodený) žid a kto sa za žida iba vydával prijatím židovskej viery. Autor Rostas sa o židoch viac nevyjadroval, aj keď sa potom vyjadroval o sionizme, ale „sionizmus“ nemá nič spoločné so židovským národom – „…sionistické neziskové organizácie proti legitímnym vládam. Napokon, Amerika 2017 je takmer to isté ako Rusko 1917 – sionizmom kontrolovaná totálna demontáž existujúceho usporiadania spoločnosti. …“. Autor Rostas sa síce vyjadroval o národoch Pečenehov, Avarov, Chazarov, tieto národy už neexistujú, aj preto ani ich hanobenie nie je možné! Jediné, nad čím možno uvažovať pri slove žid, je otázka náboženského vierovyznania, no súdna znalkyňa, aj keď skôr =neznalkyňa=, stále =točí= o Židoch s veľkým Ž – teda o príslušníkoch židovského národa.

Súdna znalkyňa tvrdí k otázke 2, že názov článku je „Klin Židov medzi Slovanmi“. Píše, že „už názov článku ‚Klin Židov medzi Slovanmi‘, v ktorom sú Židia prirovnaní ku klinu …“. Znalkyňa tu však KLAME, lebo názov článku bol doslovne: „KLIN ŽIDOV MEDZI SLOVANMI“, teda je napísaný veľkými písmenami, z čoho sa nedá usúdiť, či slovo ŽIDOV je mienené s veľkým Ž (ako národ), alebo s malým ž (ako náboženská skupina).

Z kontextu článku, kde Rostas v ani jednom prípade nepíše o Židoch s veľkým Ž (ako národe), jasne vyplýva, že má na mysli židov s malým ž, teda náboženskú skupinu. Znalkyňa ani len nepochopila, o kom autor v článku píše a náboženskú skupinu si pomýlila so židovským národom. Alebo nechcela pochopiť!

4. Súdna znalkyňa v posudku tvrdí, že „autor (Rostas) všetkým Židom (s veľkým Ž v zmysle národnom) pripisuje nemorálne osobnostné charakteristiky (chamtivec, príživník, zvrhlík, priekupník …) …“ Pritom ide zo strany znalkyne o 3násobnú lož, lebo:

Autor nikde v článku nehovoril o všetkých Židoch, negeneralizoval, ako sa mu to snaží vnútiť do slov znalkyňa. Ak povieme, že blondínky sú pekné, neznamená to, že každá blondínka je pekná. Ak povieme, že škodovky sú kazové, neznamená to, že neexistuje škodovka, ktorá je bezkazová. Ak povieme, že Nóri sú bohatí, neznamená to, že medzi Nórmi nie sú chudobní ľudia. Ak povieme, že Nemci boli nacisti, neznamená to, že úplne všetci Nemci boli nacisti. Znalkyňa si jednoducho odporne vymýšľala a krivo obviňovala. Svoje krivé obvinenia ale nemá ako dokázať.

Autor Rostas nielenže negeneralizoval, ale ani vôbec nehovoril o Židoch s veľkým Ž (teda v zmysle národom), ako sa mu to snaží vnútiť znalkyňa, iba citoval štúrovcov, ktorí o Židoch s veľkým Ž (v zmysle národnom) podávali svoje osobné svedectvá.

Ak znalkyňa chcela, aby bol na základe jej posudku odsúdený 1 kjonkrétny človek, tak sa musí jasne držať faktov, nevymýšľať si pojmy, lebo v takomto prípade záleží na každom slove. Autor síce spomenul obchodníka s bielym mäsom, ale iba v citácii, čiže nie autor označil Žida za obchodníka s bielym mäsom, ale Svetozár Hurban Vajanský v roku 1908, a teda nie autor sa o Židovi vyjadril nelichotivo, ale pán Vajanský.

5. Znalkyňa tvrdí, že autor „súčasne ‚zdôvodňuje‘ boj proti Židom tým, že prišli do tohto priestoru proti našej vôli a že tu pôsobia rušivo a rozkladne“. Je to lož. Autor vôbec netvrdí, že Židia s veľkým Ž (v zmysle národnom) prišli do tohto priestoru proti našej vôli. V celom článku píše o židoch s malým ž (v zmysle náboženskom) a výrok, že prišli proti našej vôli, sa v texte vôbec nenachádza. Ďalej, podľa znalkyne, autor vraj tvrdí, že Židia tu pôsobia (PRÍTOMNÝ ČAS!? Naozaj prítomný čas?) rušivo a rozkladne. Opäť sme hľadali v texte pasáž, kde by takéto niečo malo byť tvrdené, ale nenašli sme takýto text. Jediné, čo sme našli, bola zmienka o minulých rozkladných silách, ktoré v minulosti opisovali »štúrovci«: „Už generácia štúrovcov a slovenských národných buditeľov si veľmi jasne uvedomovala, aké mimoriadne nebezpečné rozkladné sily na Slovanov, ale konkrétne aj na Slovákov pôsobia, aby ich morálne aj materiálne položili na kolená.“

Daná veta je napísaná v minulom čase („uvedomovala“) a Židia v nej nie sú vôbec spomenutí, lebo autor písal o rozkladných silách vo všeobecnosti. Ďalej tu je podstatné, že Rostas písal v minulom čase, no súdna znalkyňa tvrdí, že Rostás tvrdí, že Židia tu (TERAZ?) pôsobia rušivo a rozkladne – teda v prítomnom čase. Slovnou manipuláciou sa snaží vložiť Rostasovi do úst niečo, čo nikdy nepovedal! (nenapísal)

Odkiaľ znalkyňa zobrala presvedčenie o tom, že autor Rostas mal pod rozkladnými silami na mysli vyslovene Židov s veľkým Ž (v zmysle národnom) a nikoho iného? Súdna znalkyňa teda klame, keď tvrdí, že autor tvrdí o Židoch, že by mali byť rozkladnými silami v prítomnosti, keď citácie »štúrovcov« sa jasne týkali doby minulej.

6. Znalkyňa tvrdí, že „autor Rostas označuje Židov za škodcov, udavačov, rozvratníkov, robí tak so zámerom vyvolať proti nim negatívne emócie, poukázať na ich negatívne vlastnosti a ciele.“ Znalkyňa klame!, pretože nie autor článku označuje Židov (v zmysle národnom) za škodcov, udavačov, atď., ale národní dejatelia sa tak vyjadrili pred sto rokmi a oni tak Židov označili. Autor článku týchto dejateľov iba citoval. Nemôže byť trestné, ak niekto cituje to, čo povedal/napísal iný človek.

Ak by citovanie bolo trestné, tak by potom spáchala trestný čin aj súdna znalkyňa, ako náhle by citovala údajne trestné autorove vyjadrenia vo svojom znaleckom posudku.

Ak autor cituje slovenských národných dejateľov v židovskej otázke, robí tak azda preto, lebo považuje za pozoruhodné, že nie jeden v nich videl problém a zdroj strasti. Navyše, tu ide o dvojnásobné klamstvo, pretože autor nemohol označiť Židov za škodcov, udavačov, rozvratníkov, lebo vôbec nepísal o Židoch s veľkým Ž (teda v zmysle národnom) a ani slová škodca, udavač, rozvratník sa v texte vôbec nenachádzajú! Súdna znalkyňa mala použiť presne také slovné označenia, ktoré sa v texte naozaj aj nachádzajú, a nie si ich fabulovať zo svojich =bludných= pocitov alebo dojmov. Ona zas klame!

7. Podľa znalkyne „výroky štúrovcov a ďalších slovenských dejateľov autor používa ako dôkaz pravdivosti predsudkov“. To je špinavá lož!, pretože z textu je jasne vidieť, že autor Rostas píše o súčasných rozkladných silách vo všeobecnosti, teda nehovorí, že by Židia s veľkým Ž (v zmysle národnom) boli zdrojom súčasných rozkladných síl spoločnosti, ba on o Židoch s veľkým Ž nehovorí v celom článku vôbec!

Autor Rostas v citáciách iba dáva židov s malým ž (v náboženskom zmysle) za príklad toho, ako v minulosti vnímali slovenskí národní dejatelia rozkladné sily.

Autor Rostas jasne píše vyššie: „Aj štúrovci popisujú, že odvekými majstrami tohto umenia boli židia – hoci dnes už vieme, že tu je skôr nutné hovoriť o nájazdových hordách Pečenehov, Avarov, no najmä Chazarov.“ Autor nepísal, že židia/Židia odvekými rozkladnými majstrami sú, ale že nie podľa neho, ale podľa štúrovcov nimi boli.  To je veľký a zásadný rozdiel! Znalkyňa si tento zásadný rozdiel nevšimla, alebo – ak si ho aj všimla, tak ho ignuruje, prekrucuje! Ak autor Rostas písal, že podľa nejakých národovcov (nejakí) židia boli kedysi rozkladnými silami, neznamená to nutne, že dnes už nimi nie sú, ani to neznamená, že Rostas tvrdí, že nimi dnes sú.

8. Podľa znalkyne vraj autor Rostas vyzdvihuje Slovákov. Kde? Nech to uvedie konkrétnym príkladom. Nič také.

9. V inom odstavci sa znalkyňa venuje silnej nenávisti „Židov voči Gójom – kresťanom“. Znalkyňa vyslovene klame, že Gójmi sú myslení výhradne kresťania, pretože autor nič také netvrdil a ani citáty nič také netvrdili. Práve naopak, v citáte Jána Kollára sa vôbec nespomínajú kresťania, ale pohania: „Žid nazýva iné národy gójmi, to znamená: pohani, nečistí, otroci, nepriatelia; nenávidel každého, kto nebol Židom.“

Iná zmienka slova „gójovia“ sa v texte nenachádza. Slovo kresťan sa tam nenachádza vôbec!

10. V 4. časti znalkyňa zase tvrdí, že „výzva obnoviť slovanskú jednotu je súčasťou hybridnej propagandistickej vojny Putinovho Ruska s cieľom destabilizovať EÚ, rozložiť liberálnu demokraciu a zmeniť geopolitickú orientáciu Slovenska.“ Znalkyňa klame, klame, klame – ak tvrdí, že na Slovensku máme liberálnu demokraciu. Ak by to bola pravda, tak by strana SMER-SD bola protiústavná, lebo nehlása liberálnu demokraciu, ale sociálnu demokraciu. Ústava SR pozná iba termín „demokracia“, a to bez prívlastkov.

Súdna znalkyňa si prívlastok „liberálna“ samozvane vymyslela.

Navyše, súdnej znalkyni neprináleží hodnotiť politickú stránku veci, geopolitický boj mocností, ani destabilizáciu EÚ – toto nie sú trestné činy hanobenia národa.

Súdna znalkyňa tu protizákonne prekročila svoje kompetencie, lebo sa prejavila ako zaujatá.

Súdna znalkyňa sa mýli, ak si myslí, že výzva obnoviť slovanskú jednotu je súčasťou výhradne hybridnej propagandistickej vojny Putinovho Ruska.

Súdna znalkyňa sa mýli, keď hovorí o propagandistickej vojne iba zo strany Ruska. NATO a USA tiež kŕmia občanov Západu svojou propagandou, čím pôsobia ako rozkladné sily – možno títo sú v súčasnosti tým povestným klinom medzi Slovanmi. Rostásov nadpis síce uvádza klin ŽIDOV (všetko veľkými písmenami), ale ten názov z kontextu nesúvisí so súčasnosťou, ale so štúrovskou dobou, lebo Rostasov článok riešil židov v štúrovskej dobe.

V otázke 3., podľa znalkyne, „v závere autor tvrdí, že záchranou Slovákov môže byť len slovanská vzájomnosť, vízia spoločnej sily a prosperity,“ ďalej podľa nej „vyzýva, aby sa Slováci ako Slovania zjednotili pod ruskou zástavou a spoločne bojovali proti západnému, ergo židovskému vplyvu.“ Tu znalkyňa úboho klame hneď 2krát:

Klame, keď tvrdí, že autor Rostas vyzýval k boju proti západnému vplyvu. K ničomu takému autor nevyzýval.

Znalkyňa by mala poskytnúť konkrétny text ako dôkaz.

Okrem toho boj sa dá vnímať aj ako „snaha“. Štúrovci bojovali za slovenčinu. Homosexuáli bojujú za registrované partnerstvá. Isto si nikto nepredstavuje pod týmto bojom boj so samopalmi alebo granátmi.

Klame, keď naznačuje, že autor Rostas dáva znamienko rovná sa medzi západným vplyvom a židovským vplyvom. Autor nikde v článku nič také netvrdil. Ide o lož zo strany znalkyne!

11. Znalkyňa používa vágne pojmy tým, že dáva slová do úvodzoviek, alebo ich zobrazuje kurzívou, prípadne používa výraz „atď.“. Ako súdna znalkyňa by sa mala vyjadrovať jednoznačne jasne a exaktne! Nemožno niekoho odsúdiť na základe znaleckého posudku, v ktorom sa vyskytuje slovné spojenie „atď.“.

Znalkyňa tvrdí, že autor „súčasne ‚zdôvodňuje‘ boj proti Židom tým …“ Slovo „zdôvodňuje“ použila v úvodzovkách. Čo tým má na mysli? Ide o iróniu, sarkazmus, parafrázovanie, citáciu? Ako si má autor a súd vysvetliť význam takéhoto slova? Posudok je napísaný neprofesionálne.

Ďalej tvrdí, že „autor rozdiely medzi MY a ONI zveličuje a pripisuje stabilným, nemeniacim sa vlastnostiam Židov a Slovákov, ktoré sú biologicky či ‚rasovo‘ podmienené“.

Znalkyňa si dovolila tvrdiť tieto veci opäť bez toho, aby ukázala príklad (konkrétnu časť textu), na ktorom by konkrétne demonštrovala svoje tvrdenie o tom, že autor zveličuje rozdiely medzi MY a ONI, ako aj to, že by tieto rozdiely mali byť biologicky či ‚rasovo‘ podmienené.

Bez takejto ukážky nie je možné sa účinne brániť takémuto obvineniu.

Znalkyňa tvrdí, že „jediný Žid, ktorého meno autor uvádza, má zosilniť protižidovské negatívne nastavenie Verejnosti a poukázať na ‚amorálnosť‘ židovského podnikania ako takého cez konkrétny príbeh obchodníka s bielym mäsom“. Tu opäť vkladá slovo amorálnosť do úvodzoviek. Čo tým chce povedať? Že nehovorí o amorálnosti? Alebo že židovské podnikanie podľa nej nebolo amorálne, hoci ho mnohí za amorálne môžu považovať? Úvodzovky nie sú nijako vysvetlené, takže nemožno ani chápať význam toho textu. Znalkyňa sa vôbec nevysporiadala s otázkou, či židovské podnikanie bolo alebo nebolo amorálne. Ak ona tvrdí, že autor neuviedol pozitívny príklad vo vzťahu k Židom, ona zase neuvádza ani jeden negatívny príklad vo vzťahu k Židom, pritom je úplne zrejmé, že museli existovať aj amorálni Židia, ktorí svoje podnikanie vykonávali amorálnym spôsobom.

Znalkyňa vôbec nemá právo hodnotiť úvodzovkami amorálnosť, pretože si amorálnosť vôbec nezadefinovala, ani ju nehodnotila. O akej amorálnosti hovorí? V kresťanskom duchu? V židovskom duchu? V hinduistickom duchu? V budhistickom duchu? V zmysle právnych predpisov SR? Alebo v zmysle právnych predpisov Štátu Izrael? Ak ju nehodnotila, tak nech sa k nej nevyjadruje ani nepriamo prostredníctvom úvodzoviek.

Podľa znalkyne „Rovnaké ‘pravdy a posolstvá’ ako v propagandistickom mesačníku „Zem a Vek“, sa šíria na internete, ústami niektorých politikov a populárnych osobností.“

Prečo znalkyňa dala slovné spojenie „pravdy a posolstvá“ do úvodzoviek?

Čo tým mala na mysli? Že tie pravdy vôbec nie sú pravdivé? Alebo cituje nejaký text z autorovho článku? Ak by tie pravdy neboli pravdivé, prečo sa k nim znalkyňa nevyjadrila? Prečo nezadefinovala, čo podľa nej pravdivé je? Nedá sa reagovať na slovné spojenie, ktoré má nejasný význam.

Podľa znalkyne „autorove ‘posolstvá’ hrajú len v prospech mocenských záujmov Ruska“. A keby aj, tak čo? Znalkyňa nesmie hodnotiť politickú stránku veci, iba trestno-právnu. Hrať v prospech Ruska nie je trestné.

Navyše, znalkyňa použila slovo „posolstvá” v úvodzovkách. Čo tým má na mysli? Že vlastne ani nemyslí posolstvá? Že myslí posolstvá, ale má z nich humor, takže ich potrebuje zosmiešniť, zironizovať? Ak áno, tak je to dôkaz jej zaujatosti. Znalkyňa je povinná vyjadrovať sa „exaktne“, nezaujato, bez postranných odkazov, znevažovania alebo ironizovania.

Podľa zákona č. 382/2004 Z. z., § 16 odstavec 2 písmena d – Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť nestranne! A podľa § 11 odstavca 1 – znalec, tlmočník alebo prekladateľ je vylúčený, ak možno mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jeho nezaujatosti.

Podľa znalkyne „závery, ku ktorým“ ona „dospela, by bolo potrebné overiť na širšom súbore textov uverejňovaných v tomto geopolitickom a kultúrnom mesačníku s cieľom 1. …“). Prečo znalkyňa napísala slovné spojenie „geopolitickom a kultúrnom mesačníku“ kurzívou? Je ten dôvod podstatný pre rozhodnutie o trestnosti alebo beztrestnosti skutku? Čo znamená, keď je text zapísaný kurzívou? Je to myslené ironicky či sarkasticky? Je to vyznanie rešpektu, podčiarknutie pravého zamerania mesačníka? Znalkyňa sa opäť prejavila čudne, neodborne. Je vyslevene neschopná a nevhodná na vytváranie súdnych znaleckých posudkov? Opäť prejavila svoju zaujatosť!

12. Znalkyňa tvrdí, že „posudzovaný text vykazuje charakteristiky demagógie a propagandy … svedčí o tom … 3. selekcia infomácií a zamlčovanie relevantných faktov (holokaust, existencia suverénnej Slovenskej republiky, atď.)“ Znalkyňa používa vágne slovo „atď.“. Toto slovo pre účely trestného konania nesmie byť brané do úvahy, nakoľko sa za jeho významom môže skrývať čokoľvek. Je to vágne slovo a znalkyňa ho nesmela použiť, ak chcela byť exaktná.

V časti 3., podľa znalkyne: „v závere autor tvrdí, že záchranou Slovákov môže byť len slovanská vzájomnosť, vízia spoločnej sily a prosperity,“ pričom text „záchranou Slovákov … “ napísala kurzívou. Čo tým myslela? Ak tým citovala autora, tak aj v prípade, kedy sa zmieňovala o texte s kurzívou „geopolitickom a kultúrnom mesačníku“ tiež citovala? Ak nie, tak konala nejednotne. Znalkyňa sa mala držať štandardov a tam, kde cituje, mala používať úvodzovky. Mala na konci alebo na začiatku posudku spraviť zoznam vysvetliviek, ako treba jej =značky= čítať a hlavne chápať.

13. Znalkyňa sa odvoláva na neslovenskú odbornú literatúru:

Je otázne, či znalkyňa vôbec má štátnicu z angličtiny, či jej angličtina je na takej úrovni, aby bola schopná správne pochopiť anglický text, aby bola schopná pretlmočiť tento text pre účely súdneho pojednávania.

Sama žiadny odborný text necitovala, iba sa odvolávala na nekonkrétny text na uvedených stranách z publikácií. Týmto spôsobom sa jej nedá oponovať, lebo v jej dôvodení chýbajú konkrétne citácie. Nedá sa určiť, či vybrané citácie z odborných textov naozaj sú ňou použité odôvodnene.

Je tiež otázne, či citované odborné publikácie nesú vôbec nejakú vedeckú hodnotu, nakoľko vzdelanie autorov nie je uznané v SR ani v EÚ. Z pohľadu SR sú citovaní autori bez vzdelania. Znalecký posudok sa musí opierať o citácie.

14. Znalkyňa je politicky zaujatá, nie je nestranná.

Znalkyňa sa o Rusku vyjadruje ako o Putinovskom Rusku („ … výzva obnoviť slovanskú jednotu je súčasťou hybridnej propagandistickej vojny Putinovho Ruska s cieľom destabilizovať EÚ, rozložiť liberálnu demokraciu a zmeniť geopolitickú orientáciu Slovenska“), pričom pravda je taká, že Rusko je úplne bežnou demokraciou ako hocikde inde na svete. Svojho prezidenta si Rusi zvolili demokraticky vo voľbách! Znalkyňa je jednoznačne protirusky zameraná. Teda je zaujatá. Navyše, nemá dokázané, že Rusko vedie hybridnú propagandistickú vojnu. Ak to má dokázané, tak žiadajme, aby predložila dôkazy. A nech predloží aj dôkazy, že USA alebo NATO nevedú takúto hybridnú propagandistickú vojnu. Je dokázané, že USA si platia na Slovensku mimovládky na presadzovanie svojich záujmov.

Je naladená protislovansky!

Bolo by potrebné vypočuť znalkyňu súdom, či by vnímala podobné výroky rovnako nebezpečne, keby sa týkali nie Židov, ale Slovákov alebo Rusov. Ak nie, tak je zaujatá voči Slovákom, Rusom, ale aj proti Židom!

Podľa znalkyne „autorove ‘posolstvá’ hrajú len v prospech mocenských záujmov Ruska“. No a? Je to trestné? Bolo by trestné, keby autorove posolstvá hrali v prospech mocenských záujmov Ruska? Nebolo by to trestné. Tak prečo to znalkyňa mala potrebu spomenúť?

Podľa znalkyne „Rovnaké ‘pravdy a posolstvá’ ako v propagandistickom mesačníku „Zem a Vek“, sa šíria na internete, ústami niektorých politikov a populárnych osobností.“ Prečo mala znalkyňa potrebu dať mesačníku „Zem a Vek“ negatívny prívlastok? Odkiaľ má názor, že tento mesačník je propagandistický? Prečo mala potrebu ho pošpiniť? O čo viac propagandistický je mesačník Zem a Vek oproti takému Denníku N? Tu je vidno jej politickú zaujatosť voči názorom publikovaným v časopise Zem a Vek. Ona nehodnotila Rostasov článok nestranne, ale ako politická agitátorka, sťa inkvizícia. Znalkyňa mala najskôr zadefinovať pojem propagandy, potom mala priniesť dôkazy a až potom mala právo označiť mesačník Zem a Vek za propagandistický. Ona ho označila za propagandistický bez dôkazov.

Nepostupovala vedecky! Fakt, že použila negatívny prívlastok bez dôkazov, dokazuje, že je politicky a názorovo zaujatá, teda nevystupuje ako nestranná hodnotiteľka, ale ako politická máňa, ktorá ako keby na politickú objednávku vykonáva špinavú prácu na likvidáciu politického oponenta, človeka s iným hodnotovým a geopolitickým nastavením, s iným národným cítením, s inou definíciou slovenskosti, s inou definíciou slobody slova.

Do akej miery sa dá tejto osobe (znalkyni?) veriť, ak v inom odseku zase tvrdí, že Zem a Vek je geopolitický a kultúrny mesačník?! („… uverejňovaných v tomto geopolitickom a kultúrnom mesačníku s cieľom…“)?

Ako zaujatá znalkyňa mala byť vylúčená!

V ZÁVERE =znalkyňa= vyjadruje obavu z toho, že „polovojenské jednotky slovenskej domobrany sa pokúsia násilím za ideologickej a politickej podpory zmeniť súčasný politický a ekonomický systém a geopolitickú orientáciu Slovenskej republiky“.

V 4. časti zase „výzva obnoviť slovanskú jednotu je súčasťou hybridnej propagandistickej vojny Putinovho Ruska s cieľom destabilizovať EÚ, rozložiť liberálnu demokraciu a zmeniť geopolitickú orientáciu Slovenska.“ Tu treba mať na pamäti, že pokiaľ by sa jednalo o nenásilné snahy, tak tie sú legitímne. Súdna znalkyňa by mala byť vypočutá v tom zmysle, či nenapísala negatívny posudok na autora so zámerom, aby zabránila demokratickým spôsobom zmeniť súčasný politický a ekonomický systém a geopolitickú orientáciu SR, nakoľko takéto snahy sú legitímne. Nie je nikde napísané, že občania SR by sa nemohli dobrovoľne, hoc aj za vedomého prijatia propagandy, rozhodnúť zmeniť súčasný politický a ekonomický systém a geopolitickú orientáciu Slovenskej republiky, prípadne vystúpiť z EÚ a vstúpiť do Všeslovanského zväzu s Ruskom. Slovenský národ má na to plné právo a nikto mu v tom nesmie brániť ani obmedzovaním osobnej slobody, ani zastrašovaním, ani kriminalizovaním!

15. Znalkyňa nepostupuje vedecky, používa termíny, ktoré predtým nezadefinovala, navyše ich používa bez dôkazov:

Podľa znalkyne „Rovnaké ‘pravdy a posolstvá’ ako v propagandistickom mesačníku „Zem a Vek“, sa šíria na internete, ústami niektorých politikov a populárnych osobností.“ Znalkyňa nezadefinovala pojem „propagandistický“, nepriniesla dôkazy o tom, že by mesačník „Zem a Vek“ mal byť propagandistický, napriek tomu ho za taký označuje!

Podľa znalkyne „riziko násilných činov vyprovokovaných propagandou a demagógiou tohto typu je vysoké a u mladej generácie obzvlásť.“ Znalkyňa nezadefinovala pojmy propaganda a demagógia. Nie je jasné, či tieto pojmy nejako súvisia s porušovaním zákona alebo nie. Ak nie, tak znalkyňa toto vôbec nemala riešiť. Ak áno, tak znalkyňa mala vysvetliť, v čom je propaganda a demagógia trestná a prečo nemôže byť súčasťou práva na slobodu prejavu a svetonázoru.

Znalkyňa napríklad nevysvetlila, čo má byť demagogické napríklad na tvrdení, že nejaký konkrétny Žid obchodoval s bielym mäsom, alebo že slovenskí dejatelia vnímali Židov aj v nie dobrom svetle.

16. Znalkyňa vyvodzuje nesprávne závery:

Znalkyňa sa snaží navodiť dojem, akoby si všetci ľudia/národy boli vo všetkých atribútoch rovnakí, teda že Židia nie sú diametrálne odlišní od Slovákov.

Rostas síce v článku nepísal o Židoch s veľkým Ž (v zmysle národnom), takže otázka rovnocennosti národov je bezpredmetná!

Ak by nebolo možné citovať dobových svedkov, tak by nebolo možné ani písať o Nemcoch v druhej svetovej vojne. V beletrii by sa nemohlo písať o tom, že Nemci napadli Slovanov, lebo predsa nie každý dobový Nemec sa stotožňoval s vojnou a väčšina súčasných Nemcov v tej dobe predsa ani nežila.

Napriek tomu sme povinní pamätať na hrozbu, ktorá nám môže kedykoľvek hroziť od nemeckej krajiny ako už toľkokrát v minulosti. Ak by sme sa mali vyjadrovať takým nekonfliktným spôsobom, aby sme nikdy nikoho neurazili, naše vyjadrovanie by bolo veľmi komplikované a smiešne.

Nie autor, ale znalkyňa (!) svojím posudkom vyvoláva antisemitské nálady!

Mnohí čitatelia vôbec neriešili otázku židovstva až do momentu, keď kukláči nabehli so samopalmi do autorovho domu, aby na ňom spáchali štátny terorizmus odobrený znalkyniným posudkom. Nech sa súd zamyslí nad tým, kto vyvolal väčšie protižidovské nálady – či autor citovaním štúrovcov, alebo znalkynin posudok, ktorý viedol k vlámaniu sa do autorovho domu a k samopalom namiereným na autorovu hruď pred maloletými osobami.

Znalkyňa upiera autorovi právo na historickú pamäť, rovnako tak ju upiera celému slovenskému národu! Ako Slováci musia pamätať na hrozby príchádzajúce z nemeckej krajiny, tak musia pamätať na hrozby z ruskej krajiny, podobne tak musia pamätať na hrozby prichádzajúce z každej strany.

Slovenský národ musí byť obozretný v tomto nebezpečnom svete a našou jedinou vlastnou pamäťovou stopou sú dobové svedectvá našich predkov. Predsa nie je možné, aby nejaká titulovaná pani, ktorá však nie je titulovaná v odbore historiografie, dávala dôveryhodnejšie interpretácie minulých udalostí ako doboví svedkovia. Znalkyňa sa vyjadrovala k historickým otázkam, hoci vôbec na to nemá adekvátne vzdelanie, vôbec nie je kompetentná!

17. Znalkyňa vyvodzuje vlastné závery v neprospech autora z toho, čo autor nenapísal, zamlčal. Podľa nej práve fakt, že autor o niečom nepísal, má byť dôkazom, že to myslí zle:

Znalkyňa tvrdí, že „pri odhaľovaní zámerov autora je dôležité pomenovať aj to, čomu sa autor vyhýba, čo zamlčiava.“ Konštatuje, že v celom texte článku nie je ani náznak pokusu vyvrátiť stereotypy o Židoch a Slovákoch, zmeniť negatívny postoj k Židom prostredníctvom empatie a porozumenia. Naopak, vraj „tým, že autor považuje antisemitské stereotypy a predsudky za pravdivé svedectvo, za významnú súčasť boja za národnú slobodu, robí z antisemitizmu nielen niečo normálne a prirodzené, ale aj za niečo spoločensky žiaduce, čo má pre budúcu existenciu Slovákov a Slovanov zásadný význam.“ Tým vraj „nielen evokuje a upevňuje rozšírené predsudky a negatívne emócie (pohŕdanie, odpor až nenávisť), ale podporuje aj pocit nadradenosti Slovákov ako etnickej skupiny.“

Znalkyňa tu nesprávne vyvodzuje, že ak niekto o niečom nepíše, nutne z toho vyplýva, že súhlasí s opakom. Ani vo sne jej evidentne neprišlo na um, že autor nepísal o kladných stránkach Židov preto, lebo Židia ako národ neboli témou článku. O Židoch s veľkým Ž (v zmysle národnom) sa v článku vôbec nepísalo. Zmyslom článku bolo pripomenúť si cez dobové citáty pocity a dojmy ľudí, ktorí pred sto rokmi prichádzali do kontaktu so židmi. Podobne si pripomíname svedectvá o nacistických zverstvách z druhej svetovej vojny. Zrejme nikomu by v tej chvíli nenapadlo vyťahovať aj kladné stránky nacistických pohlavárov.

Podľa znalkyne „autor zámerne popiera akékoľvek kompetencie, či dobré úmysly židovského obyvateľstva.“ Odkiaľ znalkyňa zobrala, že to autor robí zámerne, to nie je známe.

Mala by to dokázať!

Znalkyňa celkovo nesprávne vyvodzuje, že ak autor o niečom nepíše, tak je to nutne preto, lebo má zlé úmysly. To vidno aj na tvrdení, že tým, „že sa autor zaoberá židovskou otázkou a nezmieňuje sa o tom, že väčšina židovského obyvateľstva holokaust neprežila, dokazuje, že holokaust popiera“. Týmto sa znalkyňa absolútne skompromitovala, pretože jej absolútne nič nehovorí výroková logika. Je tu totiž aj iná možnosť, prečo sa autor nezmieňuje o holokauste – prosto preto, lebo židovský národ ani holokaust neboli témou článku a priestor na článok v časopise má daný svoj limitovaný rozsah. Začína byť trochu kontraproduktívne, ak sa z témy holokaust stala akási =modla=.

Áno, Židom sa stala veľmi nešťastná vec, ale to neznamená, že teraz nebudeme rozprávať o ničom inom ako iba o židovskom holokauste, hoc aj v článku, ktorý o Židoch vôbec nie je!

Ak by bolo potrebné pri každej zmienke o Židoch spomenúť holokaust, len aby sme neupadli do podozrenia z popierania holokaustu, tak by sme po čase asi zošaleli.

Rostas by mal trvať na tom, aby za toto tvrdenie a osočenie niesla =znalkyňa= trestno-právnu zodpovednosť! Podobne absurdné by bolo vyhlásenie, že každý, kto v prítomnosti blondíniek nevyhlási, že blondínky nie sú hlúpe, má za to, že blondínky sú hlúpe, lebo taký je stereotyp.

18. Znalkyňa tvrdí, že už názov článku „, v ktorom sú Židia prirovnaní ku klinu vrazeného medzi slovanské národy, jasne“ vraj „vypovedá o zámere autora vyvolať nenávistné protižidovské emócie, negatívne stereotypy a predsudky, vyzvať a posmeliť Slovákov, aby klin vyrazili a vyhnali Židov z tohto geopolitického priestoru.“ Toto je čisto znalkynina fabulácia, pretože autor v článku práve že kritizuje snahu vrážať klin nesvárov („Aj dnes vidíme, ako sa v mohutnej vlne darí stavať proti sebe medzi prívržencami rôznych náboženstiev, „kresťanov s mohamedánmi“), skupín rôznych sexuálnych orientácií („heterosexuálov s homosexuálmi“), vekov („starých s mladými“), pohlaví („ženy proti mužom“), farby pleti („bielych proti čiernym“), spoločenského postavenia („chudobných proti bohatým“), národného cítenia („vlastencov proti ‚liberálom’”), pôvodu krajiny („imigrantov proti domorodcom“), politického zamerania („demokratov proti republikánom“), piliere štátov („sionistické neziskové organizácie proti legitímnym vládam“).

Znalkyňa sa tým, že autorovi neprávom vkladá do úst snahu o vyháňanie Židov, môže dopúšťať krivého obvinenia, nakoľko toto jej tvrdenie nemá čím podložiť, jedine, ak by sa Rostas k tomu priznal, čo sa, myslím si, nestane.

Nemožno autora článku trestne stíhať za to, aké má presvedčenie ohľadom riešenia súčasného konfliktného sveta, plného amerických vojen, farebných prevratov podporovaných často nekalými úmyslami vedenými treťosektorovými nadáciami a mediálnymi inštitúciami, napojenými na rôzne finančné fondy. Autor v článku uviedol židov ako príklad toho, koho za rozkladné sily kedysi považovali štúrovci. Rostas sa aj v iných prejavoch na iných podujatiach pokúšal o vytvorenie slovanského mediálneho domu, čo je/má byť konštruktívnym riešením problému, ktorý vníma – teda o boj so samopalmi, mám pocit, sa nejedná.

Autor v článku volá po slovanskej vzájomnosti a vízii spoločnej sily a prosperity, čo je tiež konštruktívnym riešením veci, ktorú autor vníma ako problém. Spájanie Slovanov neznamená automaticky vyháňanie Židov. Myslím si, na základe vyššie povedaného, že autor v skutočnosti sledoval spoločenský zmier.

19. Podľa znalkyne v autorovom „podaní sú Židia anonymnou, uniformovanou masou, čím si pripravuje pôdu pre dosiahnutie ďalšieho cieľa – zbaviť Židov ľudských čŕt (dehumanizovať ich).“ Toto jej tvrdenie je skôr paranojou, sugestívnou predstavou – než skutočnosťou. V skutočnosti sa autor o Židoch s veľkým Ž v zmysle národnom vôbec nevyjadroval, preto ich ani nemohol zbavovať ľudských čŕt. Opäť tu klame, keď používa v súvislosti so židmi veľké začiatočné písmeno v zmysle národnom, ale autor písal o židoch s malým začiatočným písmenom v zmysle náboženskom (Avari, Pečenehovia, Chazari). Ak má znalkyňa pocit, že niekto vyrobil zo Židov anonymnú uniforomovanú masu, tak to sú v prvom rade slovenskí národní dejatelia, ktorých autor cituje, a nie samotný autor článku.

Znalkyňa by mala svoje výhrady smerovať voči štúrovcom, a nie voči autorovi článku, ktorý len zozbieral výroky významných osobností slovenských dejín.

20. Znalkyňa sa snaží vsugerovať súdu, že ak niekto hovorí o Židoch, má tým na mysli absolútne všetkých Židov bez akýchkoľvek výnimiek („Zodpovednosť za súčasné dianie na Slovensku nesú výlučne a opäť len Židia.“). Pritom každému súdnemu človeku je jasné, že ak povieme, že na futbalovom zápase boli Židia, tak to neznamená, že tam boli zhromaždení všetci Židia sveta. Znalkyňa tu jednoznačne vytvára absolútne „zlý záver“.

Autor v článku vôbec nepísal o Židoch s veľkým Ž v zmysle národnom. Ak autor píše o židoch (s malým ž) ako o náboženskej skupine, tak je to iste len preto, lebo jazykové možnosti mu inú možnosť nedávajú. Podobne tak píšu historici o Nemcoch, prípadne o nacistických Nemcoch, pritom je každému jasné, že nie všetci Nemci, ktorí sa vo vojne zúčastnili, boli zlí a súhlasili s tým, čo dostali príkazom zhora robiť!

21. Znalkyňa sa vôbec nevysporiadala s tým, či rozšírené predsudky a schémy o Židoch v zmysle národnom sú pravdivé alebo nepravdivé. Aj keby sa s tým ale vysporiadala, bolo by to pre celú vec zbytočné, lebo pán Rostas vôbec nepísal o Židoch v zmysle národnom!

22. Znalkyňa si vzájomne odporuje.

Na jednej strane vytýka autorovi, že Židov dehumanizuje tým, že ich označuje spoločným názvom Židia (pritom autor vôbec o Židoch s veľkým Ž v zmysle národnom nepísal), že ich dáva do jednej anonymnej škatule („V jeho podaní sú Židia anonymnou, uniformovanou masou, čím si pripravuje pôdu pre dosiahnutie ďalšieho cieľa – zbaviť Židov ľudských čŕt (dehumanizovať ich). … Cieľu dehumanizovať slúži aj prirovnanie Židov ku klinu.“), vadí jej, že autor neuvádza žiadne konkrétne dôkazy („Pre obvinenie Židov z podvratných úmyslov z činnosti autor nepredkladá žiadne dôkazy.“), ale na druhej strane mu zase vyčíta, keď autor predkladá konkrétne dôkazy a hovorí o konkrétnom Židovi Neumannovi, obchodníkovi s bielym mäsom („Jediný Žid, ktorého meno autor uvádzal, má zosilniť protižidovské negatívne nastavenie verejnosti a poukázať na ‘amorálnosť’ židovského podnikania ako takého cez konkrétny príbeh obchodníka s bielym mäsom“). Nielenže mu vyčíta, že používa konkrétne dôkazy, ale tieto mu majú ešte priťažiť, nakoľko tak, podľa znalkyne, mal spraviť naschvál, so zlým úmyslom! Dá sa vôbec pri uvedení faktu hovoriť o zlom úmysle?!

A tu si dobre uvedomme, že znalkyni prekáža, keď Rostas má akože generalizovať (keď nikoho nemenuje, ale vraj zovšeobecňuje, aby dehumanizoval), no ešte viac jej prekáža, keď Rostas má akože konkretizovať (keď menuje, aby to ešte zhoršil). Čiže, keď nemenuje, je to o to horšie, ale keď menuje, je to ešte horšie ako predtým.

Pritom Rostas ani negeneralizuje, ani nekonkretizuje, on iba cituje „štúrovcov“!

Tu platí to povestné – kto chce psa biť, palicu si nájde!

23. Znalkyňa tvrdí, že aj „autority sa môžu mýliť, aj autority môžu podľahnúť dobovým predsudkom a stereotypným schémam, či nesprávnemu zovšeobecňovaniu epizodických pozorovaní“. Autor nevydával tvrdenia =štúrovcov= za neomylné, ale za dobové svedectvá o vnímaní neduhov vtedajšej spoločnosti.

Znalkyňa namieta, že aj autority sa môžu mýliť, ale netvrdí, že sa mýlili. Znalkyňa nie je odborníčka na oblasť historiografie, preto by nemala hodnotiť historickú pravdu, resp. nepravdu obsiahnutú v dobových citátoch.

24. Podľa znalkyne „autor … popiera rozdiel medzi Habsburskou absolutistickou monarchiou a dnešným demokratickým a liberálnym Slovenskom“! Inde zase tvrdí, že „posudzovaný text vykazuje charakteristiky demagógie a propagandy … svedčí o tom … 3. selekcia informácií a zamlčovanie relevantných faktov (holokaust, existencia suverénnej Slovenskej republiky, atď.)“ Z dôvodenia znalkyne vyplýva, akoby táto dávala na jednu úroveň existenciu Slovenskej republiky a slobodu národa.

Znalkyňa aj súd by si mali uvedomiť, že aj napriek tomu, že nejaký národ má vlastný štát, stále môže mať vo vedení infiltrované mafiánske a rozkladné zložky. Ak by táto hrozba/možnosť neexistovala, štáty by nemali najvyššie kontrolné úrady, tajné služby, rozviedku alebo kontrarozviedku! Preto jej dôvodenie je logicky nesprávne. Z existencie Slovenskej republiky nutne nevyplýva, že Slovenský národ je v nej pánom. O tom sme sa mohli presvedčiť napríklad pri kauze Gorila.

25. V ZÁVERE, podľa znalkyne, autor „jednak vytvára zdanie vzdelaného a široko rozhľadeného autora a jednak oslabuje pozornosť čitateľa a jeho schopnosť rozlišovať pravdu od poloprávd a lží!“

Akých poloprávd?

Akých lží?

Autor, keby sa chcel k tomu vyjadriť, tak vlastne sa ani nemá k čomu, lebo znalkyňa nijaké polopravdy a lži nekonkretizovala. Ona iba manipuluje termínmi, ktoré predtým nekonkretizovala! Je to obvinenie stojace na vode. Keby aj autor tvrdil polopravdy a lži, znalkyňa mala dokázať trestnosť takých tvrdení, to však neurobila!

26. V ZÁVERE, podľa znalkyne, „závery, ku ktorým“ ona „dospela, by bolo potrebné overiť na širšom súbore textov uverejňovaných v tomto geopolitickom a kultúrnom mesačníku s cieľom 1. …“). Touto vetou znalkyňa vlastne potopila celý svoj posudok, pretože vyhlásila, že jej závery sú vlastne neoverené!

27. Znalkyňa obviňuje/kriminalizuje subjekty. Kriminalizuje prispievateľov Zem a Veku. Kriminalizuje samotného vydavateľa mesačníka Zem a Vek, ktorého podozrieva z podvratnej činnosti financovanej zrejme zo zahraničia (pravdepodobne zrejme z Ruska). Kriminalizuje užívateľov internetu, ktorí môžu mať podobné presvedčenie ako autor. Kriminalizuje Slobodný Vysielač v Banskej Bystrici a v Čechách, neexistujúce Rádio Viva. Kriminalizuje politikov, kňazov a verejne činné osoby, s ktorými autor spolupracuje. Znalyňa pritom nevysvetlila, prečo by bolo treba zmapovať napríklad spoluprácu autora so Slobodným vysielačom v Banskej Bystrici. Ak to nijako nezdôvodnila, tak je na mieste otázka, ako si môže dovoliť niečo také bez trestnoprávnych dôsledkov vôbec vyrieknuť?  Ďalej nie je jasné, ako v súvislosti s hodnotením autorovho článku prišla na to, že treba monitorovať výcvik slovenskej domobrany? Toto sa javí ako očividná nadpráca a existuje podozrenie, že táto požiadavka bola do posudku primiešaná iba preto, aby dala podklad na konanie proti tým ľuďom.

Je úplne evidentné, že Slovensko má problém, keď 1) dovolí vôbec doštudovať takým osobám, ako je súdna znalkyňa Plichtová (zlý školský systém), a 2) keď dovolí takýmto „expertkám“ dokonca učiť na vysokých školách (opäť zlý školský systém), 3) keď takýmto čudáčkam dovolí vypracovávať znalecké posudky (zlý justičný systém!). Pani Plichtová má zjavné medzery vo výrokovej logike a zjavne nemá na to, aby vykonávala svoju prácu profesionálne, neovláda gramatiku, nedokáže pochopiť podstatu článku, nedokáže čítať s porozumením!

Z Plichtovej posudku vôbec nie je jasné, či sa mal Rostas dopustiť hanobenia vierovyznania alebo hanobenia národa. Ona sa celý čas vyjadrovala o hanobení národa, teda o hanobení Židov s veľkým Ž, ale Rostas o Židoch s veľkým Ž v zmysle národnom nenapísal ani 1 slovo, no Plichtová veselo písala o Židoch s veľkým Ž v zmysle národnom v celom svojom =posudku=. Je zjavné, že Plichtová vôbec nepochopila, že hanobiť Židov v zmysle národnom nie je to isté ako hanobiť židov v zmysle náboženskom.

Nemôže byť trestné, keď niekto cituje dobové výroky. Ak by Rostasove citovanie štúrovcov malo byť trestné, tak potom musí byť trestne stíhaný aj človek, ktorý do Zlatého fondu na stránke sme.sk zverejnil dielo Listy z Uhorska od Svätozára Hurbana Vajanského, v ktorom Vajanský opisuje Židov ako príčinu národnostnej neznášanlivosti a zhubnosti na duši slovenského národa.

Z toho možno vyvodiť záver – rozmer, ktorý si málokto uvedomuje, že židia nemuseli byť vinníkmi rozkladu slovenského národa, ale v skutočnosti iba obeťami uhorskej vládnej moci, ktorá ich nespravodlivým privilegovaním pre určitý druh biznisu použila ako rozkladný nástroj proti slovenskému národu. Nielen židia boli nespravodlivo privilegovaní, čím si získavali antipatie zvyšného obyvateľstva, ale aj podplatení Maďaróni, teda pomaďarčení Slováci, ktorí za pomaďarčenie svojej osoby a svojej rodiny boli odmenení dobre platenými pracovnými pozíciami. Akékoľvek privilégiá, dané iba jednej skupine, spôsobujú pocit nespravodlivosti, nevraživosť, závisť ostatných skupín, čo sa v konečnom dôsledku celé obracia proti tej skupine. … … …