((22. 5. 2018 Matovič: „Islam je mierumilovný a jeho podmnožinou je učenie Ježiša Krista!“)) Okrem popierania ústrednej pravdy kresťanstva, že Pán Ježiš Kristus je pravý Boží Syn, nájdeme v Koráne napríklad aj starovekú herézu doketizmu (Doketizmus je podľa oficiálnej cirkevnej náuky heretickým učením 1. storočia n.l., ktoré popieralo pravosť Kristovho vtelenia. Je to názor, že telo a utrpenie Pána Ježiša Krista bolo len zdanlivé, čiže nie reálne), ktorá sa šírila v gnostickom prostredí. Doketizmus tvrdil, že Ježiš mal iba zdanlivé telo, a preto ani netrpel a fyzicky nezomrel.
„A potom prekliali sme ich za … ich slová: – Veru sme zabili Mesiáša Ježiša, syna Máriinho, posla Božieho! – Avšak nie tak, oni ho nezabili ani neukrižovali, iba sa im to tak zdalo. A veru tí, čo sú o ňom rozdielnej mienky, sú naozaj na pochybách o ňom. A nemajú o ňom vedomosti žiadnej a sledujú iba dohady; bo nezabili ho určite.“ (4:157) – Mahometovi sa heréza doketizmu veľmi dobre hodila, lebo Pána Ježiša Krista nepokladal za ozajstného „Spasiteľa“.
Ak by nemal Pán Ježiš Kristus skutočné ľudské telo a nebol naozaj jedným z nás z ľudstva (po hmotnej či biologickej stránke), nemohol by nás ani zastupovať pred Bohom Otcom (Stvoriteľom), nemohol by zomrieť na kríži a zadosťučiniť tak za hriechy ľudí (v originále „mnohých“).
Doketizmus sa otrockému Mahometovi morbídne páčil, pretože jeho imitácia náboženstva vôbec nepozná „vykúpenie“ a spásu. Hovorí sa tu o tom, že démonický Alah údajne aj odpúšťa hriechy, ale nikde sa nepoukazuje na „skutočné pokánie“, ako sa pred Bohom „pokoriť“, a že spásu prijímame skrze vieru v Pána Ježiša Krista, ktorý sa ponížil (ponížil presne podľa predpovedí prorokov – krutou odporne-potupnou vraždou na kríži) a obetoval za naše hriechy.
Islam sa propagandisticky prehlasuje za „akože“ náboženstvo Abrahámovo, ale nie je ním, nikdy nebol a ani nikdy nebude! Abrahám mal totiž »spasiteľnú vieru«. Aj keď sa Abrahám narodil pôvodne ako pohan, poznal skutočne pravého Boha a vierou v Neho si získal ospravedlnenie.
Abrahám v podstate veril v Pána Ježiša Krista, pretože veril v prísľub »Mesiáša«, ktorý mu bol Bohom daný; veril, že v Jeho potomkovi budú požehnané všetky pokolenia našej Zeme. Nebola to žiadna abstraktná, či „ezoterická“ viera!
Nebola to otázka pocitov, zážitkov!
Abrahám veril v celkom konkrétnu vec: že sa mu narodí syn, syn, na ktorého sa vzťahovalo ono božie prisľúbenie „spásy“, dané pôvodne už prarodičom ešte v raji.
Pán Ježiš Kristus sám hovorí, že Abrahám Ho poznal.
Čítajme Jn 8, 56-59: …Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.“ 57 Židia mu vraveli: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“ 58 Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.“ 59 Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu. (Koniec citácie – Spojenie „Ja Som“ odkazuje na meno božie „JHVH“, ktoré je známe zo Starého zákona a znamená „Ja Som ktorý Som“ čiže ešte inak – Moje Ja nepotrebuje zdôvodnenie, pretože Ja som pôvodcom bytia aj existencie, Ja som žriedlom bytia.)
Abrahámova viera je nadprirodzená Božia sila, skrze ktorú sa v živote človeka dejú takmer nemožné veci: odpustenie hriechov, ospravedlnenie a aj „spasenie“, uzdravenie a zázraky.
Tajomstvo tejto Božej sily v živote človeka, sily viery, je v blízkosti osoby Božieho Syna, Pána Ježiša Krista, ktorý „skôr ako sa Abrahám narodil Ja Som“. Démonický islam ale chápe vieru iba ako „podriadenie sa“ učeniu »Koránu«, a nie ako osobný vzťah k Bohu.
Korán síce priznáva Ježišovi titul Emanuel ((Prvý raz sa spomína v knihe proroka Izaiáša: „Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!“ …v preklade meno Emanuel značí „Boh s nami“ (Iz 7,14; parafrázované v Mt 1,23)), ale vôbec mu nedáva ten význam, ktorý toto Mesiášovo meno v podstate obsahuje. Evanjelium nám ale zjavuje, že Pán Ježiš Kristus je „večný Boh“ a v plnosti času sa narodil zo ženy, aby nás slobodne vykúpil z hriechov a vskutku spasil – pravý Boh a pravý človek. Takáto bola viera Abrahámova – konkrétna, skutočná, účinná, živá a spasiteľná. Pseudo-viera islamu ale žiadnu spásu neprináša. Ako by aj mohla, ak je od démonického výtvoru posadnutého Mahometa?! A nebyť takmer všemocnej sily či významu ropy v dnešnom svete – islamisti by si už dávno ani nepípli.