Keď som počul akéhosi zástupcu našich zamestnávateľov, ako sníva o skorom znížení minimálnej mzdy pre slovenských robošov kvôli pandémii, tak mi blyslo hlavou – tomu by nepomohlo, ani keby Pán Ježiš znovu vliekol kríž na Golgotu! On má vo svojej mysli iba svoj zaručený mastný krajec exkluzívneho chlebíčka s kaviárom, bedač ho nezaujíma a vlastná duša mu je na príťaž. Tak načo by si mu trepal čokoľvek o milosrdenstve?
On má svoje isté, ak zaručí extra*slušný zisk svojim chlebodarcom a sám si na tom niečo utrhne.
Pamätám si, že významný moskovský liečiteľ S. N. Lazarev si ťažkal na to, že niektorí ľudia nepochopili, čo im hovoril na stretnutiach, lebo buď nedávali primerane vhodný pozor na vyslovené, alebo inak chápali niektoré pojmy a slovné spojenia (následok bol, že si sami ublížili). Pokiaľ ide o samotného Pána Boha, ten si vždy nájde nejakú cestičku, aby sa to „jeho“ dostalo k nám – ALE má to znovu v sebe taký nenápadný gordický uzol – slobodnú voľbu, ktorú On nemieni násilne prekonávať… Ja po takmer dvojročných skúsenostiach s tzv diskusnými hejtermi (ktorých by mali rezko eliminovať admini) hovorím iné – nie som ani Lazarev a ani Boh, takže buď vás navigoval váš anjel strážny a čosi sa na vás tu „nalepí“ alebo máme obaja smolu a hupky cupky hajde von a ani sa nevracaj… ( ! )
Prv ako sa dostanem k ponoru do pojmu „milosrdenstvo“ – tak prosto by sa to dalo rozložiť na dvojicu „milé“ a „srdce“, z čoho vzniká „ovocie milého srdca“ je milosrdenstvo…
Biblia neoslavuje žiadnu božiu vlastnosť tak často, ako práve „Božie milosrdenstvo“ k hriešnikom:
Ž 103, 8: Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
Ž 145, 9: Dobrý je Pán ku každému a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam. ((Ale POZOR! je v tomto žalme AJ: – – – 18 Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne. 19 Vyplní želanie bohabojných, vyslyší ich modlitbu a zachráni ich. 20 Pán ochraňuje všetkých, čo ho milujú, a ničí všetkých hriešnikov. – – – A toto sa mnohým jedincom súčasnej modernej doby rozhodne nepáči – čo nám to tu rozprávaš za xxxxxxxx! …Nuž, ja iba citujem.))
Ž 118, 1: Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. ((Dobrý je, ale nie je to hlupák, ak je On darcom múdrosti aj poznania a aj bytia. A okrem milosrdenstva je aj spravodlivý a to by bolo na samostatný článok, ak nie na knihu!))
Božie milosrdenstvo a odpustenie je veľmi zreteľné v knihách Starej zmluvy, kde Boh neraz odpúšťa a sľubuje odpustenie izraelskému ľudu, najmä skrze prorokov – Izaiáša, Ezechiela a Jeremiáša.
V Novej zmluve sa Božie milosrdenstvo najlepšie a najkrajšie prejavilo pri vtelení Božieho Syna za cieľom vykúpenia ľudského pokolenia. Sv. Ján to vyjadril slovami:
„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16). A teraz si predstavte tú opovážlivosť, že sám Boh sa vtelil, bol tu medzi nami a po tom všetkom je zase tam hore! Je to súčasť viery, lebo ani najgeniálnejším jazykom sa isté veci nedajú dokonale dostať do ľudských hláv…
O veľkej Božej dobrote a láske k ľuďom píše aj sv. Pavol v Liste Títovi. Zdôrazňuje, že Boh nás nespasil „pre spravodlivé skutky, ktoré sme my vykonali, ale zo svojho milosrdenstva“ (Tít 3, 5). POZOR! To však nebolo všetko! ((ALE ALE ALE! je tam v liste Titovi aj: 8 Toto slovo je spoľahlivé a chcem, aby si to zdôrazňoval, žeby tí, čo uverili Bohu, usilovali sa vynikať v dobrých skutkoch. Toto je ľuďom dobré a užitočné. 9 Vyhýbaj sa hlúpym otázkam, rodokmeňom, svárom a hádkam o zákon, lebo sú neužitočné a márne. 10 Bludárovi sa po prvom a druhom napomenutí vyhýbaj. 11 Veď vieš, že takýto je prevrátený, hreší a odsudzuje sám seba.))
Áno, stretol som sa s jednou záhadou, ktorú mi dodnes nikto nepomohol pochopiť a asi sa to ani nedá: prečo je v súčasnosti nespočítane veľa takých ľudí, ktorí si namýšľajú, že NEMUSIA nič, nepohnú ani prstom, neurobia pre možné milosrdenstvo ani „PUK“ ani „LUSK“ ani nič a už sú omilostení, už je to za nimi a len tak, ľahko, oni nič a nikto nič a sú „za vodou“ – no teda, to je gól!
Nuž, je mi jasné, že aj tu extrémizmus v zmysle abnormálne na jednu stranu a ani abnormálne na druhú stranu – nie je to pravé orechové! Nebolo by dobré, aby sa ľudia báli akýchsi špeciálne ťažkých podmienok k milosrdenstvu, ale nie je ani zdravé a normálne, aby sa ľuďom maľovali ružové motúziky – nemusíte nič a vopred máte vyhraté…
!
Rozprával mi istý nemenovaný nitriansky writer, spod Kalvárie, že 38 rokov trvalo, kým ho jeho brat „dokonale“ okradol – o všetko, najprv o priazeň aj pozornosť rodičov, potom o tri pätiny pôvodného územia tej časti, kde bývali (ešte za života oboch rodičov), po smrti matky o 80 % z jeho tretinového podielu (800 000 SK – ! -) a pred pol rokom o zostatok čohokoľvek (akcie, podiely, financie), teraz ho vraj ide vyhodiť na ulicu. Keď som sa ho spýtal, či svojmu bratovi odpustil, on s úsmevom odvetil – a čo? Môj drahý brat sa nepovažuje za vinného, on je absolútne presvedčený, že konal správne. On si namýšľa, že svetské zákony sú na jeho strane, údajne sa informoval u právnika, overoval si to v znení zákonov SR. Takže vlastne nie je, čo by mu mal alebo mohol odpustiť. Je mu zdrojom posmechu, opovrhovania, nenávisti…
Keď som sa nad tým zamyslel, tak som s ním musel súhlasiť. Naozaj, aj keby mu tento ochotne a rád odpustil, tak niet čo – presnejšie – ten krivácky zlodej by z toho v podstate nič nemal. Nakoľko tam nie je akýkoľvek náznak uvedomenia si jeho hriechu, jeho pýchy, jeho krádeže, následne nejestvuje od neho ľútosť, ba už vonkoncom nie akákoľvek podoba ochoty ísť a vyrieknuť nahlas „Je mi to ľúto!“
Vlastne by si nepomohol ani sám, ak by aj bez pýtania a bez popudu odpustil. Prosto – fúúú a žiadny výsledok.
V KKC nájdeš aj: 1864 Božie milosrdenstvo nemá hraníc; ale kto vedome a dobrovoľne odmieta prijať ľútosťou Božie milosrdenstvo, odmieta odpustenie svojich hriechov a spásu, ktorú mu ponúka Boh Duch Svätý. Takáto zatvrdnutosť môže priviesť ku konečnej nekajúcnosti (2091) (impoenitentia finalis) a do večného zatratenia.(1037)
Jemne podobné je to aj s istým tu nemenovaným hejterom, ktorý chodí do diskusií pod 4 až 7 menami (tzv nick-ami) a približne 3-5 má v zálohe „spiace“, ak by ho odhalili, zablokovali, prípadne keď dosiahne extrémne veľa diskusných príspevkov ((napríklad 35000 a viac počas pár dní)) a už to kričí… Má pôžitok z toho, že – škodí, hejtuje, napáda, zhadzuje, znevažuje, spochybňuje, sporí sa, háda sa, zosmiešňuje a tak podobne – zrejme je buď dôchodcom, možno je hospitalizovaný v blázinci vo Veľkom Záluží, prípadne je dobre ekonomicky (zazobaný?) zabezpečený! (nech je to z akéhokoľvek dôvodu), mohol by aj byť zamestnaný ako „troll“… A tí, ktorí by ho mali eliminovať tu na stránke pravda-sk tak asi majú dovolenku a to sústavne a furt – a kto že ho vie, čio nie je jeden z nich a oni sa všetci bavia? To fakt neviem a hrôza ma chytá – toto nemajú ani v USA!
Kto s tým nemá skúsenosť, nechápe, o čom píšem.
Tá jeho radosť zo škodenia – to je takmer tak hlboké, akú mal radosť Ygorko Šachovič, keď nahrával utajene (a bez Radkovho tušenia, čo sa deje) poslanca Radka Procházku a doslova sa musel krotiť, aby nahlas nekrochkal od blaha aj šťastia, ktoré zažíval, keď ubližoval svojmu kamošovi. A smiešne je, že pri počúvaní záznamu na YouTube-com si to takmer málokto vskutku všimne. Napokon, ak nie sme pozorní a nezažili sme na vlastnej koži takéto čosi hnusné aj odporné a nemáme teda predstavu – môže sa stať, že ani nepostrehneme.
Je možné odpustiť takémuto hejterovi?
Skôr prejde ťava uchom ihly, než by tento konkrétny hejter sa dopracoval k pokániu, k ľútosti, k uznaniu svojho hriechu!!!
V jednom nemenovanom TV-seriále sa pokúsili „znázorniť“ ako dochádza k posadnutiu – že onen prvý okamih, kedy vnikne démon do svojej obete, je v tichosti a ako keby mal dotyčný naširoko otvorené dvere svojho vnútra a po čase je jeho vlastný duch sťaby „zmrazený“ (znehybnený či zneaktívnený!) a koná tamten zvonka príšelec. Žiaľ, modernistická a spochybňovateľská doba súčasnosti takmer znemožňuje dôkaz v tej podobe, ako ho poznáme v oblasti materialistickej vedy či techniky – a žiaľ, nikto na to nie je ani zvedavý…
„Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by však povedal niečo proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto veku, ani v budúcom.“ (Mt 12, 32)
Táto desivá výstraha sa týka hriechu odmietania Božej milosti; je to odmietnutie Božej ponuky spásy – úplné odmietnutie Božieho pôsobenia, stáleho pozývania aj varovania Ducha Svätého. Ale ako som už spomínal, tá hluchota či BLOK je v tom*ktorom hriešnikovi…
Hriech proti Bohu Duchu Svätému je teda „neodpustiteľný” práve preto, lebo je to sám hriešnik, ktorý sám slobodne bráni Pánu Bohu, aby mu odpustil. Ako Pán Boh rešpektuje slobodu, s ktorou nás stvoril, rešpektuje aj rozhodnutie hriešnika pevne odmietnuť odpustenie.
+
Pápež Pius X. vo svojom katechizme učil, že existuje 6 prvkov hriechu proti Duchu Svätému:
+
Je potrebné pochopiť, že Pán Boh čaká a znáša nás: ale nebude čakať a znášať urážky navždy. My nevieme.
K takému záveru došli mnohí cirkevní predstavitelia – Sv. Bazil, Sv. Hieronym, Sv. Ambróz, Sv. Ciril Alexandrijsky, Sv. Ján Zlatousty. Sv. Augustin, a ďalší…
Sv. Augustín hovorí: Božia zhovievavosť znáša hriešnika do istého času. Keď ten čas uplynie, nezostane pre neho nijaké zľutovanie.
Hriešnik hovori: Ale Boh je milosrdný. ODPOVIEM – a kto tvrdi opak?
Božie milosrdenstvo je nekonečné, ale koľký si napriek nemu neuchránia svoju dušu od zatratenia?
Poslal ma… uzdraviť skrúšených srdcom ( Iz 61,1) Pán Boh zachraňuje toho, kto preukáže dobrú vôľu. Odpúšťa hriechy, ale neodpustí nekončiacu vôľu hrešiť. Človek namietne ALE JA SOM MLADÝ. Si mladý? LENŹE BOH NEPOČÍTA ROKY, POČÍTA HRIECHY. a vidí ti aj do ostatného atómu.
V Evanjeliu svätého Matúša (kap. 21) je napísané: keď Pán našiel figovník bez ovocia, preklial ho: Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie – a strom vyschol.
Sv. Augustín vysvetľuje: „Vie koho ušetrí a koho nie. Kto dostáva milosrdenstvo, zdarma ho dostáva, kto ho nedostáva, nedostáva ho zo spravodlivosti, ktorá funguje.“ Človek neustúpi: Ale veď ja som Boha urazil už toľkokrát a odpustil mi: tak dúfam, že mi odpustí aj tento hriech. Ja však hovorím: Myslíš si, že keď ťa Boh doteraz nepotrestal, bude to tak vždy? Hráme sa na to, či ešte raz a ešte raz a ešte raz a do koľkého ešte raz?!
Sv. Ján Zlatoústy zdôrazňuje: že viac sa treba báť, keď Pán Boh znáša zatvrdlivca, než keď ho hneď trestá. Pretože, ako píše svätý Gregor, tých, voči ktorým je Boh trpezlivejší, trestá neskôr omnoho prísnejšie, ak sú nevďační! A často, dodáva svätec, tí, ktorých znášal dlhý čas, zomrú náhle bez toho, aby dostali čas obrátiť sa.
Prís 1, 20-33: Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito, na priestranstvách miest vydáva svoj hlas, 21 na samom vrchu hradieb zaznieva jej volanie, pri vrátach brán v meste svoje reči prednáša: 22 „Dokedy, nerozumní, budete mať radi nerozum a (dokedyže), posmievači, budete sa z chuti posmievať a, blázni, nenávidieť poznanie?! 23 Pripusťte si k srdcu moje napomínanie! Ja vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje zásady! 24 Pretože som vás volala, a vzpierali ste sa, rukou som (na vás) kývala, a nik si nevšímal, 25 a (pretože) ste odbíjali každú moju radu a nepripúšťali ste moje karhanie, 26 ja tiež sa budem zo záhuby vašej smiať, posmievať sa budem, keď vás úľak prikvačí, 27 keď ako búrka príde na vás strach a vaša záhuba sa dovalí jak víchrica, (keď úzkosť na vás doľahne a súženie). 28 Vtedy ma budú volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma. 29 Pretože mali v nenávisti poznanie a nevyvolili si bázeň pred Pánom, 30 o moju radu nedbali; pohŕdali každým mojím dohováraním, 31 nech sa teda najedia ovocia svojich ciest a nech sa nasýtia svojich zámerov. 32 Veď odvrat nerozumných je ich smrť a bezstarostnosť bláznov je ich záhuba. 33 Kto však mňa počúva, ten býva bezpečne a pokojne (si žije), bez strachu, že sa mu zle (povodí).“ (Koniec citácie)
Múdrosť hovorí – Pris 26, 11: (Ako) pes, ktorý sa vracia k tomu, čo vydávil, je blázon, ktorý opakuje svoje bláznovstvo. (( ! ! ! ))
Sv. Augustin spomína: že zlý duch mámi ľudí 2 spôsobmi: Zúfalstvom a nádejou.
Keď hriešnik spácha hriech, pokúša ho, aby stratil nádej a obával sa Božej spravodlivosti.
Ale prv, než zhreší, povzbudzuje ho k hriechu a posilňuje ho v nádeji v Božie milosrdenstvo. No čo – nie je to dokonalé? Ale nie všetko, čo je dokonalé, je aj dobré alebo vhodné pre nás!
Svätý Bernard zdôrazňuje: že Pán Boh potrestal Lucifera tak skoro preto, lebo sa vzbúril v nádeji, že nebude potrestaný… Je síce pravdou, že démonológia je pre mnohých lákavejšia, než pohľad zo strany Písma svätého – ale v konečnom dôsledku mi môže byť ukradnuté, či Lucifer bol jedným z 4 archanjelov a zrazu sa zbláznil a chcel si vytvoriť akúsi náhradu za boží svet?!
Keby to bolo tak, že Pán Boh zniesol všetko a vždy, nik z hriešnikov by nebol zatratený: všeobecný názor je však ten, že väčšia časť ľudí: Široká brána a priestranná vedie do zatratenia a mnoho je tých, ktorí cez ňu vchádzajú. (Mt 7, 13) Sami to robia! Oni sú slobodní a slobodne rozhodli, že to tak chcú – tak čo s nimi?!
Veľkým nepriateľom večného života je diabol.
Ale väčším je svet a svojvôla. Ľudia sú často horší ako diabli, lebo pred modlitbou a vzývaním mien Pána Ježiša alebo kráľovnej neba Márie zutekajú, ale ak zlí spoločníci pokúšajú niekoho k hriechu a on odpovie nejakým duchovným slovom, nezutekajú. Ešte väčšmi ho začnú pokúšať a vysmievať sa mu, nazývajú ho človekom hlúpym. A ak iné nemôžu povedať, nazvú ho pokrytcom, ktorí predstiera svätosť. Možností škodenia je bohato veľa…
Niektoré slabé duše, aby nepočuli také výčitky alebo výsmech, spolčujú sa s tými Luciferovými prisluhovačmi. Braček môj, buď presvedčený, že ak chceš žiť dobre, budeš musieť zniesť výsmech a pohŕdanie zlých ľudí. Prečo je to tak? Pretože kto žije „zle“, nemôže vystáť tých, ktorí žijú „dobre“. Pretože ich život je pre nich ustavičnou výčitkou. Chceli by, aby ich všetci napodobňovali a oni aby nemuseli trpieť výčitkami svedomia, ktoré im spôsobuje život iných.
Hovorí sa taká humoristická báchorka (fór?), že v Mauretánii sú medvede, ktoré chodia na lov opíc. Keď opice medveďa zazrú, snažia sa zachrániť si život útekom na stromy. Medveď sa natiahne pod stromom a predstiera, že je mrtvý. Keď opice zlezú zo stromov, medeveď sa ne vrhne a roztrhá ich. Podobne VRAJ robí aj „diabol“. Predstiera, že pokušenie je mŕtve. Keď sa potom osoba nevyhýba príležitosti, pokušenie sa náhle prebudí a premôže ho.
„Mať slobodnú dušu je veľmi vzácne, ale keď stretnete niekoho, kto ju má, spoznáte to okamžite. Pri takom človeku sa budete cítiť dobre, veľmi dobre,“ tvrdil Charles Bukowski
Podobenstvo o „nemilosrdnom“ sluhovi:- – – Mt 18, 23-35: Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. 24 Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. 25 Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu, aj deti aj všetko, čo mal, a dlh splatiť. 26 Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: »Pozhovej mi a všetko ti vrátim.« 27 A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. 28 No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolu*sluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: »Vráť, čo mi dlhuješ!« 29 Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: »Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.« 30 On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí.31 Keď jeho spolu*sluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. 32 A tak si ho pán predvolal a povedal mu: »Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. 33 Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?« 34 A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. 35 Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“ (Koniec citácie)
No toto! Hotová hororová hrôza! Ak to však jemne upravím – onen sluha väčšiemu pánovi s plačom (akoby na tlačovke-plačovke Ygorka Šašoviča) prosil o zľutovanie – ale – asi to iba predstieral, lebo pri rovnocennom „kolegovi“ nemyslel na nič iné, len na prachy (POZOR! pomer 10 000 talentov a 100 denárov – – – to je ako renta Bila Gatesa verzus moja žobračenka 60 eur) a ten aj keby sme sa akokoľvek uistili, že to myslel úprimne, „blbeček“ mu neponúkol obdobný postoj a šmaril ho do väzenia.
Ale tí, ktorí sa dočítali až sem, viete, že často sa stáva – že väčšina sa odmieta vzdávať chúťok na pomstu, na odvetu, na nejaký zisk, alebo nechá pôsobiť škodlivé emócie…
Mimochodom – prečo pred tými 2000 rokmi používali podobenstvá? – – – Tu pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ On im odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu. Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo: »Budete počúvať, a nepochopíte, budete hľadieť, a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť.« Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú. Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli. Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstva im nehovoril nič, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od stvorenia sveta.“ … … …
V Jánovom evanjeliu je aj ôsma kapitola, kde je krátky popis toho ako ho chceli v jeruzalemskom chráme napadnúť – – – (Jn 8, 21): I znova im povedal: „Odchádzam a budete ma hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.“
Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch.
Každý, kto pácha hriech, je otrok.
(Farizejom a zákonníkom) Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a „Otec lži“.
+++
Pravdu nemožno zdiskreditovať. Pravda je pravdou. Pravdu nemožno dokázať ani vyvrátiť. Pravda jednoducho je.
Nepomstite samých seba, drahí moji, ale nechajte miesto (Božiemu) hnevu, ako je napísané: „Moja je pomsta, ja sa odplatím,“ hovorí Pán
Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.