Pamätám si, ak niekto šíri poplašné správy, riskuje. Berie sa to za trestný čin. Ministerstvo zdravotníctva upozornilo v súvislosti s koronavírusom, ale že tak spravia analytici MZ s ich scenármi? Pred týždňom sa tvrdilo, že karanténa bude iba 2 týždne a už sa na plné ústa straší, že to môže byť omnoho dlhšie. Však toto môže poznačiť ideálne zakotvených, a nie ešte nás chudákov, akými sú mnohí (spoluobčania)…
Tí analytici MZ a ich štúdia straší najhorším scenárom 2 000 000 nakazených, ako keby rozprávali o blchách, mravcoch alebo atómoch vodíka.
„Inštitút zdravotnej politiky“ (IZP) namodeloval 3 scenáre, a to podľa toho, aké závažné opatrenia sa prijmú, respektíve, ako veľa sa ľudia budú stretávať a cestovať, aká bude mobilita a jej obmedzenia zo strany štátu. V tomto to pripomína časy moru v 14. storočí, kedy zamrelo 25 miliónov vtedajších Európanov. V prípade pokračovania „bežného“ života by sme podľa ich modelu mali dnes 40 000 nakazených, v prípade scenára s opatreniami, aké sa už zaviedli, by po 10 dňoch od 1. nákazy malo byť v SR asi 700 nakazených. Oproti miliónovým a státisícovým počtom odhadovaných pre SR tu máme správy zo sveta, podľa ktorých aj krajiny, kde sa s nákazou boria už 3 týždne či 1 mesiac, vykazujú zlomkové počty nakazených.
Tak občasné info v médiách, ale aj občasné reakcie niektorých „naživo“ stretnuvších ľudí v takmer prázdnych uliciach – sa zhodujú v tom, že informácií o koronavíruse (COVID-19) je extrémne veľa, ale obdobne ako naše školopovinné deti pri skúškach „čítanie s porozumením“ – aj mnohí mnohí megamnohí nevedia rozlišovať, čo je dôležitejšie, čo je kóšer, čo je mešuge, čo je trefné a potrebné vedieť…
Pár príkladov. Nosenie rúšok alebo respirátorov alebo náhradných foriem ochrany je úplne jasne žiadaná vec, je to zmysluplné, je to pre záchranu či ochranu zdravia. ALE. Ak nemáme predstavivosť v spolupráci s poznaním faktov – tak sa nám môže stať, že vidím človeka ako ide popri rieke Nitra a približne 100 metrov nikde nikto a on má nasadenú rúšku a nechápe, že je to zbytočné, pretože odhadom päť dní tadiaľ chodí minimálne minimum ľudí a nedá sa to porovnať s rozmermi malou predajňou potravín, kde sa denne vystrieda NNN ľudí a tí traja či štyria zamestnanci by museli dezinfikovať kritické povrchy aspoň raz za hodinu a aj tak by nemali istotu, že to absolútne stačí… Aj na bočných uliciach, kde vzdialenosť od možného kontaktu s iným jedincom je tri a viac metrov – to by musel byť špeciálne „zámerne nakazený“, ktorý by navyše vulgárne napľul či morbídne kýchol k vám, nech vás riadne zasiahne. (Morbidita!)
Opačne – čudne vyznieva mánia mnohých, že „robte si rúška sami“ (lebo lekárne nemajú a načo by aj mali mať?!) – ale nie je istota, či ten-ktorý človek či človečica vedia, aké technické parametre má spĺňať rúška! Hrôzu vyvoláva ten enormný biznis po celej Európe, kedy zvyšujú amorálne ceny za kus rúšky alebo respirátorov (takmer ako dokonalý biznis s úžerou istého neznámeho exprezidenta, ktorý sa spoliehal na to, že väčšina z väčšiny neovláda univerzálnu podstatu úžery, ktorá nie je v súčasnosti právne nezákonná)… Ak sa dokáže pacifikovať biznis s prostitúciou a opiátmi, prečo nie tento amorálny biznis so strachom z pandémie?
Áno, ak by oveľa viac ľudí malo predstavu – ako sa „to“ šíri – asi by sa ľahšie ovládalo „čo nám treba robiť a AKO, nech sa pred tým uchránime“? Základ je hygiena s ochrannými prostriedkami, ale prínosom by bola špeciálna intuícia – prípadne – kvalitný anjel strážny, ktorý neštrajkuje akop môj devätnásteho mája minulého roka.
A už som kdesi aj počul, že nejakí =exoti= navrhovali – že – poďme sa všetci nakaziť – však zomrie „iba“ tých 3až5 percent – ale – ostatní budú už odolní alebo aj imúnni (a to je progresívny pokrok – skoro ako ten ujo s piatimi gramami bieleho!) – v prípade SR by bolo takýmto štýlom mŕtvych čosi medzi 120 000 až 150 000 – upozorňujem, že nie som autorom tejto „totálnej kraviny“ a snažil som sa zo všetkých síl na to zabudnúť, kde asi som to čítal? – ako keby ste videli tvárou v tvár zrazeného na prechode cez križovatku, lebo ktosi pri vás odmietol čakať na zelenú!
Mňa osobne šokuje úplne iná vec, ktorá aj súvisí aj nesúvisí s karanténou okolo koronavírusu – toľko pochvalných rečičiek ako ľudia pomáhajú iným ľuďom… no nemám chuť sa nad tým roztápať od emočných poryvov, lebo nakoľko karanténa mi zamedzila nástup do nového zamestnania a hneď na to som absolvoval kombináciu blokov chrbtice s tachykardiou srdca – takže ak ma šľak netrafí alebo neskolabuje organizmus pre oslabenú imunitu – tak napokon zdochnem potupnou hladovkou, lebo nikto ani len netuší, že nebudem mať čo konzumovať a je jedno od akej hodiny a ako dlho vydržím. Ale vlastne by som mal byť rád, že zomriem normálne nenormálne, a nie na pandémiu. A rečičky o charitatívnom naladení ľudu, keď necháva zdochýnať našich slovenských bezdomovcov – no dokážu poslať X eur africkým deťom (ktoré ich možno áno a možno nie uvidia? Lebo veď šikovných znalcov úžery je viacej) – tu si doslova zakazujem pokračovať, aby som neskĺzol do vulgarizmov či neokrôchanosti… (v tomto duchu ešte aj igorkovia vyzerajú znesiteľnejšie a netúžiš ich poslať do pekla)
A namiesto pesimistického záveru ešte pesimistickejší: „Po moste v Paríži kráča človek a chce spáchať samovraždu. Hovorí si: Ak stretnem človeka, ktorý mi dá nádej, nezabijem sa. Ak mi ju nedá, skočím. Čo urobí, ak sa stretne s tebou?“ (Fulton J. Sheen) Môj záver – väčšina tých, ktorých som stretol, sa ma pokúšala zhodiť, hoci som ani nemukol a môže mi byť úplne jedno, prečo tak robili… (Ale samovraždu odmietam! Nebude to tým?) … … …