Je mi jasné, že sa nájde dosť namosúrených čitateľov, ktorí sa pozastavia, ako sa autor opovažuje napísať námietky, ale nenútim nikoho myslieť si či vidieť zhodne s mojimi pohľadmi…
Hneď prvé, čo mi padlo do oka, bolo vyjadrenie P. Danišku: „Chceme pre nenarodené deti takú istú ochranu, ako máme my ostatní.“
Jeden z mnohých bodov (paragrafov?) katechizmu KC prezrádza, že hriechom je aj nerešpektovanie objektívnej reality, jej ignorovanie, prípadne nebrať do úvahy výsledky vedeckých výskumov (pri vedných disciplínach sú vždy v ponuke aj dôkazy), lebo sa to komusi nepáči alebo nehodí…
Dieťa je dieťaťom až po narodení.
Človek je človekom, až keď sa prvýkrát nadýchne – nájdi si aj odkazy z biblie. Cieľom tohto článku nie je venovať sa dôkazom, ale vysloviť námietky. Ak totiž niekto nerešpektuje objektívnu realitu alebo aj vedecké dôkazy, neprestal by s tým ani po „N“ predložených dôkazoch.
Zaujímalo by ma, kde berie pán Daniška „istotu“, že „my ostatní“ máme dostatok ochrany a takej, ktorá by k súčasnosti mohla či mala byť?
Iniciátorom alebo spoluorganizátorom „pochodu“ (za život?) bolo aj KBS – myslí si niekto zo slovenských veriacich, že biblia prestala mať pravdu a novinkou pre nás (ideálnou?) je modernistické riešenie súčasných možných problémov TAK, že obdobne ako to robieva iniciatíva „Za slušné Slovensko“, tak aj tí, ktorí sú „za život“, budú konať množstvo politicky organizovaných pochodov, protestov, demonštrácií, nátlakov a podobne?
Nevedie nás – náhodou? – biblia už stáročia k iným postupom?
Nie je to tak, že ak chceš myslieť + hovoriť + konať TAK ako to chce BOH (a on to mystickým spôsobom nechal vpísať do biblie), to jest byť v súlade s jeho vôľou (v súlade s jeho odporúčaniami, s jeho ponukou) – tak nestačí iba raz za isté obdobie ísť do ulíc a namýšľať si, že „to stačí“… (?)
Všimol som si aj ďalší výrok – Anna Mária-Cerovská (vyjadrila dôležitosť podpory pre tehotné ženy): „Nechceme, aby niektorá z nich zostala bez pomoci v náročnej situácii. Boli by sme radi, aby organizácie, ktoré im pomáhajú, si konečne všimol a podporil aj štát.“
Áno, ja som za. Fajn. Ale zas – myslí si niekto, že toto stačí? Nie je to azda omnoho širší problém? Nie je to vari tak, či sme alebo nie sme veriaci (organizovaní či podchytení v cirkvi alebo v spolkoch alebo v spoločenstvách a podobne) – že iba vtedy, keď sa venujeme všetci sebe navzájom v snahe žiť v láske, napomáhať si v milosrdenstve, že sa fakticky snažíme uskutočňovať ono kresťanstvo v duchu biblie, až vtedy máme šancu, že nebudeme musieť riešiť abortus u žien?
Naozaj si niekto tu u nás namýšľa, že stačí prijať prísny zákon v štýle ZÁKAZ tak ako je to napríklad v Poľsku – a máme pokoj, máme fajront, ušetrili sme si námahu, budeme mať viac času – a tak podobne? Naozaj si niekto namýšľa, že zákazom v tomto zmysle sa oslobodíme od tohto a už bude všetko len také malé nebíčko a prípadne takmer raj bez jablka?
V manifeste „národného pochodu za život“ sa tvrdí – život má byť chránený počas celej jeho dĺžky a ľudská dôstojnosť človeka má byť plne rešpektovaná… Dobre sa to číta. Myslí si niekto v SR, že sme na tak vysokej úrovni, že už nemáme bezdomovcov (kolektívna vina v štýle „Môžu si za to sami!), že už nemáme obete exekútorov, že už nejestvujú žiadni ľudia, ktorí by boli perzekuovaní (alebo rôzne znevažovaní alebo bezdôvodne opovrhovaní a podobne) hoci len takým obyčajným úradníkom od komunálnej po vrchné priečky štátneho systému… Alebo je všetko ideálne v oblasti domov dôchodcov a hospicov, totálne všetko funguje v oblasti detských domovov a adopcií? Zažil niekto napríklad na vlastnej koži, že idete do charitného zariadenia a poprosíte o obyčajné nohavice, lebo ste sa nakrátko ocitli v situácii núdze? (A to je iba malý výsek najrôznejších problémov, to je na širší záber).
Či sú to veriaci kresťania, aktivisti, členovia cirkvi, pracovníci charity, alebo aj kňazi (rôzneho postavenia alebo miesta pôsobenia) – všetci sú tak dokonalí, perfektní, skvelí, všetko vskutku dokonale funguje a všetci sú spokojní, nie je čo riešiť – ovocie skutkov hovorí (kričí) do celého sveta?
Už nám zostalo len vyriešiť potraty? (odborne sa pomenúva – umelé prerušenie tehotenstva, ale abortus je abortus!)…
Ak sa nemýlim, neprešlo veľa času, čo pochod za život striedal takzvaný „pride“ a kritizovali sa snahy o registrované partnerstvá (nie o manželstvá) a ukázalo sa, koľkí občania vôbec nevedia (alebo nechcú vedieť, ani netušia), aké sú výsledky vedeckého (medicínskeho) bádania za ostatných 50 rokov. Na druhej strane chcú byť mnohí slepými, ak sa kdesi vyskytne pedofilne trafený kňaz(i) (médiá informovali za ostatné obdobie aj o odhaleniach či kauzách v EÚ aj iných kontinentoch), za uplynulých N rokov sa spáchalo nespočítane prípadov… Že sa môže zriedkavo zistiť gay v radoch vrchnosti – ale ako prezrádza Vatikán, už sa to nekryje, ale rieši… Spomínam to len pre mieru toho niekdajšieho zatĺkania a neriešenia. Vždy je horšie, ak sa niečo iba ignoruje a nerieši…
Nechcem umelo naťahovať či rozširovať tento článok (a téma by sa mohla rozpísať aj na celú knihu!). Ja som za ochranu života po počatí, ale OMYL je v tom, ako to dosiahnuť. A nie len biblia dáva dosť podnetov, skôr ide o podstatu kresťanstva, kde – „buď to žiješ a uskutočňuješ“ alebo iba imituješ (čiže hráš divadlo) a Zákaz ti je iba na to, aby si mal takzvane „svätý pokoj“ a nemusíš akože nič, ani len myšlienkou pohnúť – a nie že ešte čo len byť…